Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 411/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46

ods. 1, a a a

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a (ďalej len „“) a a

ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre pokus obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa k a

a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného

zákona. Obžaloba bola podaná 24. apríla 2009. Uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 15. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby. Jeho žiadosť

o prepustenie z väzby okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. decembra 2014

zamietol. Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti krajský súd uznesením sp. zn.

z 15. januára 2015 uznesenie okresného súdu zrušil a nariadil okamžité

prepustenie sťažovateľa z väzby (ktorá trvala od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015).

3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta prieťahy v konaní

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré ani v čase podania sťažnosti

nie je vinou okresného súdu po viac ako 5 rokoch a 11 mesiacoch konania právoplatne

ukončené, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a porušeniu práva na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že k porušeniu ďalších v bode 1 označených práv

podľa a dohovoru došlo postupom okresného súdu, ktorý nerešpektoval záväzný

pokyn krajského súdu obsiahnutý v uznesení sp. zn. z 15. januára 2015,

nezopakoval úkony uskutočnené v období od 2. septembra 2014 do 15. januára 2015

po rozhodnutí o námietke zaujatosti uplatnenej proti zákonnému sudcovi a 23. marca 2015

na hlavnom pojednávaní vo veci rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že mu okresný súd „neumožnil

plnohodnotnú realizáciu jeho práva na posledné slovo podľa “,

čoho dôkazom je zápisnica o hlavnom pojednávaní z 23. marca 2015. Podľa sťažovateľa „je

nesporným, že predseda senátu s vopred pripraveným úmyslom po skončení záverečných

rečí a pred odchodom na záverečnú poradu neudelil obžalovanému posledné slovo, hoc bol

k tomu povinný“, dôsledkom čoho je porušenie jeho „práva na obhajobu, práva rovnosti,

práva na kontradiktórnosť súdneho konania (trestného)“. Sťažovateľ podal hneď

na hlavnom pojednávaní odvolanie proti rozhodnutiu o vine a treste.

6. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu tiež uviedol:

„Porušovateľ si bol vedomý svojho nezákonného konania ako aj skutočnosti, že

sťažovateľ sa okamžite voči svojvoľnému konaniu predsedu senátu a teda aj porušovateľa

odvolá, čo iba predĺži stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania ako celok.

Vzhľadom na závažné a podľa sťažovateľa úmyselné pochybenie porušovateľa je

nesporným, že vec sa opätovne vráti porušovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie,

pretože sťažovateľ sa svojho práva na zopakovanie výsluchu svedkov nezákonne

vypočúvaných porušovateľom v období od 02.09.2014 do 15.01.2015, tak ako to nariadil

Krajský súd v Bratislave... nevzdal a navyše trvá na vypočutí svedka obžaloby

, ktorého prítomnosť údajne súd a ani polícia nezabezpečili

do nezákonného rozhodnutia dňa 23.03.2015...“

7. Podľa názoru sťažovateľa bol postup okresného súdu na hlavnom pojednávaní

konanom 23. marca 2015, ktorým sťažovateľovi odňal právo posledného slova tak, ako to

predpokladajú ustanovenia , nielen nezákonný, ale aj nepredvídateľný,

teda porušujúci princíp právnej istoty, pričom ide o procesné pochybenie takej intenzity,

ktoré má vo svojich dôsledkoch ústavnoprávnu relevanciu. Sťažovateľ preto nepovažuje

namietaný postup okresného súdu z ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný.

8. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva podľa čl. 1 ods. 1 , čl. 2 ods. 2 , čl. 46

ods. 1, a a práva podľa

a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým mu Okresný

súd Bratislava I znemožnil realizáciu jeho práva posledného slova porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000, Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva úhradu trov konania v sume 462,95 € (slovom

štyristošesťdesiatdva eur a deväťdesiatpäť centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I

povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne...“

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní

11. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

12. Sťažovateľ predovšetkým namieta postup okresného súdu, ktorým mu bola

znemožnená realizácia jeho práva na posledné slovo, v dôsledku čoho malo byť porušené

jeho právo na obhajobu, právo na rovnosť a princíp kontradiktórnosti konania.

Podľa sťažovateľa okresný súd pochybil tiež tým, že nerešpektoval záväzný pokyn krajského

súdu a po rozhodnutí o námietke zaujatosti uplatnenej proti zákonnému sudcovi

nezopakoval úkony (výsluchy svedkov) uskutočnené v čase po podaní námietky zaujatosti.

13. Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej doterajšej

judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po koniec je

procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou právnych

garancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , ).

14. Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku

súdu prvého stupňa je odvolanie.

15. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho

priamo týka...

16. Podľa osoba oprávnená podať odvolanie

proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený,

ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

17. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby...

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,

na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy...

18. Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadi napadnuté

trestné konanie vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok ̶

odvolanie, prostredníctvom ktorého mohol dosiahnuť nápravu prípadného zásahu do ním

označených základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom

namietaným postupom okresného súdu. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tento

právny prostriedok ochrany ním označených práv aj využil a okamžite na hlavnom

pojednávaní podal proti výrokom rozsudku o vine a treste odvolanie. Preto právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má v súčasnej dobe krajský súd

v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II.B K namietanému porušeniu a dohovoru

postupom okresného súdu v označenom konaní

20. Predmetom sťažnosti je aj sťažovateľom namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

21. Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný

súd v tej istej veci koná.

22. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom

súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná

pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identity účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

23. Ústavný súd zistil, že na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu

13. augusta 2014 už prebieha pred ústavným súdom v tej istej veci konanie pod sp. zn.

(pôvodne pod sp. zn. ), predmetom ktorého je sťažovateľom

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v totožnom konaní. Ústavný súd uznesením sp. zn.

z 10. septembra 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa v tejto časti na ďalšie konanie.

24. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou spisovou značkou

() bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou spisovou

značkou (), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť

pre neprípustnosť podľa v spojení s .

25. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015