Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka

a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť sudkyne

, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j

e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej,

Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. mája 2015 doručená sťažnosť sudkyne (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré ešte nebolo skončené aj napriek sťažnostiam sťažovateľky podaným predsedovi súdu.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavný súd požiadala, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jej základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnom konaní

bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako

aj náhradu trov konania v sume 296,44 €.

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla, že v ostatnom období sa vo veci koná a k predĺženiu

súdneho konania došlo kvôli zmene zákonného sudcu, pre jeho nadmernú zaťaženosť

a pre početnosť rôznych procesných úkonov zo strany účastníkov konania; navrhla tiež

nepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, resp. nepriznať v žiadanej výške pre jeho

riadne neodôvodnenie.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu

spisu.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstránenie stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jej rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sudca si pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné

rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (aj právo podľa dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa predmetu sporu,

zložitosti veci, správania účastníkov konania a postupu súdu (napr. alebo

Záborský a Šmáriková v. Slovenská republika a pod.).

Je nepochybné, že v danom prípade je „v hre“ dôstojnosť osoby všeobecného súdu,

teda veľmi dôležitý predmet sporu nielen pre sťažovateľa, ale aj ostatných sudcov, ktorí

za rovnakú prácu dostávajú aj podstatne menej zaplatené ako sudcovia špecializovaných

súdov.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol ().

15. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že argumenty uvedené vo vyjadrení

okresného súdu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd akceptovať

a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú judikatúru (napr.

, ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, procesná aktivita

účastníka či častá zmena konajúceho sudcu a podobne nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

16. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania – vyše 6 rokov – ústavný súd nepovažoval

vôbec za významné podrobne skúmať už uvedené kritériá (bod 13), pretože ani právne či

skutkovo seba náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a už vôbec nie spor

týkajúci sa diskriminácie sudcu. Ústavný súd preto mohol konštatovať, že doterajšou

nečinnosťou či nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniu

práva sťažovateľky na primeranú dĺžku konania (bod 1 výroku).

17. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku).

18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodov

uvedených vo svojej sťažnosti takto: „... konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva,

spôsobuje jej traumu a prehlbuje jej diskriminačné postavenie... “

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať jej finančnú kompenzáciu v žiadanej sume 3 000 €, ktorú považoval za primeranú

a ktorú jej vyplatí okresný súd (bod 3 výroku).

20. Podľa ústavný súd uložil okresnému súdu

povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 296,44 € (odmena za dva úkony

právnej pomoci), a to na účet jej právnej zástupkyne v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015