Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 278/2015
PDF · 366.31 KB
No categories available
I. ÚS 278/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka
a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť sudkyne
, zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 222/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009 p r i k a z u j
e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej,
Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. mája 2015 doručená sťažnosť sudkyne (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 222/2009,
ktoré ešte nebolo skončené aj napriek sťažnostiam sťažovateľky podaným predsedovi súdu.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavný súd požiadala, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 C 222/2009 porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnom konaní
bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako
aj náhradu trov konania v sume 296,44 €.
7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu, v ktorom uviedla, že v ostatnom období sa vo veci koná a k predĺženiu
súdneho konania došlo kvôli zmene zákonného sudcu, pre jeho nadmernú zaťaženosť
a pre početnosť rôznych procesných úkonov zo strany účastníkov konania; navrhla tiež
nepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, resp. nepriznať v žiadanej výške pre jeho
riadne neodôvodnenie.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu
spisu.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstránenie stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu.
Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jej rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého sudca si pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné
rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa predmetu sporu,
zložitosti veci, správania účastníkov konania a postupu súdu (napr. I. ÚS 41/02 alebo
Záborský a Šmáriková v. Slovenská republika a pod.).
Je nepochybné, že v danom prípade je „v hre“ dôstojnosť osoby všeobecného súdu,
teda veľmi dôležitý predmet sporu nielen pre sťažovateľa, ale aj ostatných sudcov, ktorí
za rovnakú prácu dostávajú aj podstatne menej zaplatené ako sudcovia špecializovaných
súdov.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (I. ÚS 158/2010).
15. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že argumenty uvedené vo vyjadrení
okresného súdu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súd akceptovať
a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú judikatúru (napr.
I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, procesná aktivita
účastníka či častá zmena konajúceho sudcu a podobne nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
16. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania – vyše 6 rokov – ústavný súd nepovažoval
vôbec za významné podrobne skúmať už uvedené kritériá (bod 13), pretože ani právne či
skutkovo seba náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu; a už vôbec nie spor
týkajúci sa diskriminácie sudcu. Ústavný súd preto mohol konštatovať, že doterajšou
nečinnosťou či nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo k porušeniu
práva sťažovateľky na primeranú dĺžku konania (bod 1 výroku).
17. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku).
18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 5 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodov
uvedených vo svojej sťažnosti takto: „... konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva,
spôsobuje jej traumu a prehlbuje jej diskriminačné postavenie... “
19. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať jej finančnú kompenzáciu v žiadanej sume 3 000 €, ktorú považoval za primeranú
a ktorú jej vyplatí okresný súd (bod 3 výroku).
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd uložil okresnému súdu
povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 296,44 € (odmena za dva úkony
právnej pomoci), a to na účet jej právnej zástupkyne v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015