Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 49/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. októbra 2015

predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa

o súlade

Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného

poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

, ktorým sa mení a dopĺňa o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 40

a a takto

rozhodol:

1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) o súlade o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o rozsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony, s a

p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o rozsahu zdravotnej

starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony, n e v y h o v u j e .

3. Návrh prezidenta Slovenskej republiky vo zvyšnej časti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. septembra

2015 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“

alebo „navrhovateľ“) č. 5023-2015-KPSR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

(ďalej len „“) a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). Prezident ústavnému súdu navrhol rozhodnúť o nesúlade § 3 ods. 4

o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného

zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

(ďalej len „“), s , a .

Prezident v návrhu informuje, že napriek využitiu jeho ústavného oprávnenia

podľa Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“) opätovne schválila zákon, ktorý bol 28. marca 2015 publikovaný v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod číslom 53 a prostredníctvom ktorého sa napadnuté ustanovenie

stalo súčasťou platného a účinného právneho poriadku.

Podľa názoru prezidenta vytvára „priestor

na takmer neobmedzené vyberanie rozličných úhrad od pacientov“. Nadväzne prezident

dôvodí, že «takto koncipovaná norma je spôsobilá zasiahnuť do podstaty a zmyslu

základného práva zaručeného , konkrétne do rozsahu bezplatnej zdravotnej

starostlivosti.

... V osobitnej časti dôvodovej správy sa k § 3 ods. 4 uvádza, že sa „ustanovujú

súčasti zdravotného výkonu“.

Navrhovanou právnou úpravou sa, podľa zákonodarcu, zamedzí zo strany

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyberať úhradu za to, čo je súčasťou zdravotného

výkonu.

...

Podľa môjho názoru... explicitne vymedzené úkony, ktoré sú v napadnutom

ustanovení zákona... definované ako súčasti zdravotného výkonu a za ktoré sa nesmie

vyberať od pacientov žiadna úhrada (ďalej len „negatívne vymedzenie úkonov“), sú

právnou úpravou, ktorá je značne nejasná, nezrozumiteľná a pripúšťajúca jej zneužitie.

Základnou námietkou je to, že:

- po prvé, negatívne vymedzenie úkonov umožňuje poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti ľubovoľným spôsobom určovať a spoplatňovať ďalšie úkony, ktoré sa

pravidelne vyskytujú pri poskytovaní zdravotných výkonov; tu sa v celom rozsahu môže

pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uplatniť ...;

- po druhé, táto možnosť môže viesť k vytvoreniu reálnych prekážok v prístupe

ku zdravotnej starostlivosti, ktoré budú spočívať v ekonomickom a sociálnom zaťažení

pacientov.».

Ďalej navrhovateľ namieta:

«- negatívne vymedzenie úkonov je síce formulované jednoznačne, avšak v rozpore

s judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorého zaradenie úkonov a činností v napadnutom

ustanovení v znení do jednotky zdravotnej

starostlivosti odporuje výkladu v náleze ústavného súdu ,

podľa ktorého tieto úkony a činnosti môžu byť len službami súvisiacimi s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti; tento rozpor s citovaným nálezom Ústavného súdu nebol

zákonodarcom nijako vysvetlený;

- adresáti tejto normy sú pacienti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; kým

poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z nejasnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého

ustanovenia ... môžu, na úkor pacientov, ťažiť určením

ďalších úkonov za úhradu, ktoré nie sú zahrnuté v citovanom ustanovení, tak pacienti sa

stávajú „obeťami“ takto formulovaného paragrafu, pretože sa nemôžu brániť odkazom

na jednoznačnú a predvídateľnú právnu normu, ale sú vystavení, v podstate neobmedzeným

možnostiam vyberania ďalších úhrad;

- niet tu takého výkladu napadnutého ustanovenia

Z. z...., ktorý by ochránil pacientov pred dôsledkami uvedenými v predošlom odseku, a teda

ich ochranu nedokáže zabezpečiť ani orgán verejnej moci (v tomto prípade vyšší územný

celok), ktorého úlohou je vykonávať v tejto oblasti dozor nad konaním poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti. Orgán verejnej moci v tomto prípade dozoruje len formálne

plnenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napríklad zverejnenie cenníka

úkonov za úhradu).

... Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva požadovaná úroveň presnosti zákona,

ktorý však nemôže pokryť každú eventualitu, závisí do značnej miery od jeho obsahu,

oblasti, ktorú má regulovať, aj počtu a postavenia tých ktorým je adresovaný (Harshman

and Harrup v The United Kingdom, sťažnosť č. 25594/94, ECHR 1999-VIII).

Aj keď v iných skutkových a právnych súvislostiach tento právny názor ESĽP dopadá

aj na napadnuté ustanovenie...

Toto ustanovenie sa týka zdravia, t. j. oblasti, ktorá sa vzťahuje na každého

obyvateľa Slovenskej republiky; navyše, dotýka sa postavenia tých, ktorí sú odkázaní

na zdravotnú starostlivosť, t. j. pacientov ako ľudí v oslabenom sociálnom postavení.

Preto by také ustanovenia mali byť čo najpresnejšie, aby úplne vylúčili také postupy

orgánov verejnej moci, ale aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré by mohli

negatívne ovplyvniť ekonomické a sociálne postavenie pacientov.»

Podľa prezidenta „národná rada pri schvaľovaní napadnutého ustanovenia...

nevzala... náležitým spôsobom do úvahy jej viazanosť a zasiahla tak do zaručeného

obsahu základného práva garantovaného bez toho, aby na to existovali

primerané a objektívne zdôvodniteľné okolnosti.

Podstatou tvrdeného prekročenia ústavných limitov, ktoré v tomto konkrétnom

prípade zaväzovali národnú radu, je to, že napadnutá zákonná úprava... sa môže

interpretovať a aplikovať tak, že jej praktické uplatňovanie zasiahne do podstaty a zmyslu

základného práva zaručeného .

Ak totiž podľa citovaného článku na základe zdravotného poistenia majú

občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, je povinnosťou zákonodarcu toto právo

chrániť a prostredníctvom zákonov čo najpresnejšie definovať a taxatívne ohraničiť služby

či úkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, za ktoré môže poskytovateľ

požadovať úhradu. Absencia takéhoto zákonného, právne vynútiteľného a predvídateľného

mechanizmu, ako to už ukazuje krátka doba skutočného praktického používania napadnutej

zákonnej úpravy niektorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, môže niesť k tomu,

že sa značne relativizuje pojem bezplatná zdravotná starostlivosť; pojem bezplatnosť sa

doslova môže takou a podobnou praxou vyprázdniť.

Nedajú sa totiž vylúčiť situácie, v ktorých pacienti, kvôli nanovo ustanoveným

úhradám, ktorých zavedeniu napadnuté ustanovenie... nielenže nebráni, ale priam im

napomáha, sa k poskytnutiu bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného

poistenia ani nedostanú; dôvodom bude neschopnosť uhradiť platby, ktoré budú fakticky

podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najvlastnejšom zmysle slova,

alebo budú s poskytovaním tejto zdravotnej starostlivosti priamo súvisieť.“.

Prezident v návrhu poukazuje aj na to, že «Uplatnenie požiadavky predvídateľnosti

správania určeného právnou úpravou pri skúmaní súladu právnej normy s čl. 1 ods. 1

je v úzkej spojitosti s . Ústavný súd k tomu už uviedol: „Princíp

právneho štátu proklamovaný v je základným ústavnoprávnym princípom

v Slovenskej republike. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je

formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento

nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľa , jej obsah nie je

v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v .“ ().».

Prezident navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie vo veci

samej nálezom takto rozhodol:

„ o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej

na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

nie je v súlade

s , a .“

Súčasne navrhovateľ žiada pozastaviť účinnosť napadnutého ustanovenia,

pretože „z dôvodov uvedených pod II. a III. Tohto zákona vyplýva, že napadnuté

ustanovenie... môže ohroziť obsah a kvalitu základného práva zaručeného v “.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

Podľa i podľa zákona o ústavnom

súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného

poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa súčasťou zdravotného výkonu je aj

a) objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas,

b) vypísanie lekárskeho predpisu alebo vypísanie lekárskeho poukazu,

c) vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti

alebo vypísanie odporúčania na poskytnutie ústavnej starostlivosti,

d) vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,

e) potvrdenie o návšteve lekára alebo potvrdenie o návšteve iného zdravotníckeho

pracovníka.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní doručeného návrhu konštatuje, že prezident

je podľa v spojení s zákona o ústavnom

súde aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov, pričom jeho návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom

súde. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v časti, v ktorej prezident

navrhol rozhodnúť o nesúlade s a

, nie sú dôvody na odmietnutie jeho návrhu podľa zákona o ústavnom

súde, a preto ho v tomto rozsahu prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

1. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa

odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody

alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,

ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný

následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

K uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje ústavný súd

vo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom

výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,

resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu

dostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie

navrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (napr.

).

Návrh na pozastavenie účinnosti navrhovateľ

odôvodňuje ohrozením základného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe

zdravotného poistenia ( ) u občanov dotknutých napadnutým ustanovením.

Doslova uvádza, že „z dôvodov uvedených pod II. a III. tohto návrhu vyplýva, že napadnuté

ustanovenie... môže ohroziť obsah a kvalitu základného práva zaručeného v “.

Pritom systematické časti odôvodnenia prezidentovho návrhu označené ako „II.“ a „III.“

sa výlučne koncentrujú na argumentáciu podporujúcu návrh na rozhodnutie vo veci samej.

Dôvody navrhovateľa teda smerujú iba k jednému z ústavne aprobovaných

a variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125

ods. 2 , a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody. In abstracto ústavný súd

konštatuje, že pre aplikáciu uvedenej ústavnej normy postačuje zistenie len jedného

z predmetných podmieňujúcich faktorov.

In concreto však ústavný súd vyhodnotil, že navrhovateľ svoj návrh na pozastavenie

účinnosti napadnutého zákonného ustanovenia založil v podstate na odkaze k dôvodom,

na ktorých založil svoj petit vo veci samej. Stotožňuje teda formulované dôvody nesúladu

s s dôvodmi na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia. Akceptovanie

takto odôvodneného návrhu by znamenalo, že ústavný súd v každom prípade prijatia návrhu

podľa namietajúceho rozpor so základným právom

alebo slobodou na ďalšie konanie musí rozhodnúť aj o pozastavení účinnosti napadnutých

ustanovení právnych predpisov. Citovaná ústavná ani zákonná úprava však tejto konštrukcii

nezodpovedá.

Ústavný súd nezistil dôvody alebo okolnosti, ktoré by pri prijatí predloženého návrhu

na ďalšie konanie mali viesť k uplatneniu jeho právomoci podľa ,

preto tomuto návrhu navrhovateľa nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia).

V relácii k prezidentovmu odkazu na informácie o uplatňovaní kritizovanej právnej

normy obsiahnuté v elektronických médiách (strana 7 návrhu) ústavný súd uvádza,

že k pozastaveniu účinnosti napadnutého ustanovenia nepristúpil aj so zreteľom na krátke

obdobie uplatňovania Preto zároveň pripomína, že ak sa

v ďalšom priebehu konania preukáže splnenie podmienok podľa

(alebo niektorej z nich), nič nebráni, aby pozastavil účinnosť predmetného ustanovenia,

a to aj bez návrhu účastníka konania.

2. Prezident v návrhu namieta aj nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 152 ods. 4

, pričom poukazuje na súvislosť so skúmaním predvídateľnosti správania určeného

právnou normou pri posudzovaní jej súladnosti s . Prezident dáva zároveň

do pozornosti rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , v ktorom ústavný súd

konštatoval, že ak právna norma nie je formulovaná jednoznačne a pre adresáta nie je

dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľa

, jej obsah nie je v súlade s princípom právneho štátu podľa

.

Článok 152 ods. 4 predstavuje podľa názoru ústavného všeobecné

interpretačné pravidlo pre každého, kto pri svojej činnosti aplikuje alebo vykladá

podústavnú právnu normu, a je zároveň ústavným imperatívom toto pravidlo dodržiavať.

Toto ustanovenie nesporne tiež súvisí s konaním o súlade právnych predpisov

s podľa , ak jadrom kritiky je „kvalita“ zákona alebo jeho

jednotlivých ustanovení (ako to je v tomto prípade). Pre svoju povahu interpretačného

pravidla má svoje miesto v konaní ústavného súdu v rámci tzv. konkrétnej kontroly

ústavnosti, nie je však referenčným ustanovením pre vyslovenie nesúladu posudzovaného

právneho predpisu s . Nepresnosť, nejasnosť či nezrozumiteľnosť zákonnej normy

sa primárne dotýka princípov vyplývajúcich z , osobitne princípu právnej

istoty. Vzhľadom na to ústavný súd neidentifikoval príčinnú súvislosť medzi napadnutým

ustanovením a , dôvody uvedené v návrhu

v tejto súvislosti považoval iba za súčasť celkovej argumentácie a návrh prezidenta v tejto

časti odmietol už pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnený (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2015