Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 470/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária ,

, v mene ktorej koná konateľ a advokát , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. podaním z 8. októbra 2012,

doručeným okresnému súdu 22. októbra 2012, inicioval súdne konanie o zaplatenie

9 925,36 eur s príslušenstvom.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza: „... prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené

na 30. 05. 2013. Ďalšie pojednávanie sa konalo 04. 07. 2013 a 17. 09. 2013. Na posledne

spomenutom pojednávaní odročila sudkyňa pojednávanie z dôvodu, že bude nariadené

znalecké dokazovanie. Dňa 28. 10. 2013 sme boli súdom vyzvaný, aby sme písomne zaslali

otázky znalcovi v lehote 20 dní. Otázky na znalca sme súdu doručili 21. 11. 2013 osobne

do podateľne súdu.

Následne nás súd dňa 23. 04. 2014 vyzval na zaslanie výpisu z obchodného registra

odporcu v 3. rade a opravu označenia odporcu v 4. rade. Na uvedenú výzvu sme v súlade

s požadovanými zmenami reagovali písomným podaním zo dňa 05. 05. 2014, na základe

čoho bolo vydané uznesenie zo dňa 26. 05. 2014.

Listom zo dňa 20. 08. 2014 nás súd opätovne vyzval na predloženie otázok, na ktoré

má znalec v znaleckom posudku odpovedať. Na základe uvedenej výzvy sme

dňa 16. 09. 2014 doručili súdu okruh úloh a otázok, na ktoré má znalec v posudku

odpovedať. Dňa 29. 10. 2014 bolo vydané uznesenie o ustanovení znalca spolu s otázkami,

na ktoré má zodpovedať a súčasne bola sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na

trovy znaleckého dokazovania. Voči povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania sťažovateľ podal odvolanie zo dňa 14. 11. 2014. Podľa zistenia sťažovateľa

z infocentra Okresného súdu Nitra bol spis predložený odvolaciemu súdu

dňa 10. 02. 2015.“

3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní okresného

súdu vedeného pod sp. zn. bol listom z 5. júna 2015 zo strany predsedníčky

2

okresného súdu vyrozumený, že „... súd vo veci konal priebežne a vzhľadom na značné

pracovné zaťaženie zákonnej sudkyne aj v primeraných lehotách“.

4. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôrazňuje,

že právne posúdenie prerokúvanej veci nie je významne komplikované a že „... existenciu

zbytočných prieťahov Okresného súdu Nitra vidí... v tom, že ani po viac ako dvoch rokoch

nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku.“, pričom „... skutkovou a právnou zložitosťou

veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú nečinnosť súdu, ak po nej nasledujú jednoduché

úkony nevyžadujúce zvláštnu prípravu, čo sa vyskytlo aj v danom prípade“.

Zároveň sa domnieva, že žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu

postupu okresného súdu a že celý postup okresného súdu sa vyznačuje existenciou

zbytočných prieťahov s tým, že samotné vyrozumenie predsedníčky okresného súdu na jeho

sťažnosť na prieťahy argumentačne v kontexte namietanej neefektívnosti činnosti okresného

súdu vedúcej k jeho právnej neistote neobstojí. Od ústavného súdu preto sťažovateľ

s ohľadom na uvedené požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

5 000 eur z dôvodu, že „... právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza mu spôsobuje

značnú materiálnu ujmu, ktorá predstavuje stratu hodnoty nepojazdného vozidla počas

dlhotrvajúceho obdobia sporu, kedy nebolo možné uhradiť opravu vozidla pre neplnenie

sumy z poistnej udalosti“. Sťažovateľ súčasne časť sumy primeraného zadosťučinenia

odôvodňuje tým, že spôsobenými prieťahmi v konaní bol nútený zakúpiť si iné motorové

vozidlo na zachovanie zárobkovej činnosti, čo na dlhú dobu zhoršilo jeho schopnosť

udržiavať štandardy kvality starostlivosti o rodinu.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

, upravené v SR bolo postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

3

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi , , trvale bytom

, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur

(slovom: päťtisíc eur) a náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť

sťažovateľovi, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

11. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali

reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali

v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

5

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

12. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, ).

13. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku .

14. Podľa zistení ústavného súdu napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania

v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že zákonná sudkyňa v rámci konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. po vrátení súdneho spisu z Krajského súdu v Nitre

(na ktorom bolo od februára 2015 vedené odvolacie konanie voči uzneseniu

č. k. z 29. októbra 2014) súdny spis bezodkladne 21. septembra 2015

predložila ustanovenému súdnemu znalcovi na oboznámenie sa

so spisom a následné vyhotovenie znaleckého posudku v lehote 60 dní.

15. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného

pod sp. zn. (do času podania ústavnej sťažnosti necelé 3 roky) ústavný súd

6

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania

pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho

konania zo strany okresného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu

možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa významnej veci – by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , čo však ústavný súd v súčasnom

období nemôže posúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Z uvedených

dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného

súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

7

V Košiciach 4. novembra 2015

8