Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 347/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur

a štyridsaťštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,

Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“), základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Podaním: „Žaloba Návrh na vydanie platobného rozkazu..., ktorý sťažovateľ podal

na Okresnom súde Žilina, ktorou sa sťažovateľ (žalobca) domáhal od a jeho

manželky zaplatenia 430.302,50, Sk za zhotovenie opravy a rekonštrukciu

strechy domu v Snežnici... Okresný súd Žilina vydal Platobný rozkaz zo dňa 28.04.2005...

Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia: „Odpor proti platobnému

rozkazu...“

Okresný súd Žilina vo veci samej vykonal nasledovné pojednávania:

dňa 04.09.2006, dňa 09.10.2006, dňa 25.10.2006, dňa 17.01.2007, dňa 19.02.2007

a dňa 25.05.2010. …

V prvom rade poukazujem na to, že Okresný súd Žilina vo veci samej doposiaľ vôbec

nerozhodol a to i napriek tomu, že súdny spor je od roka 2005.

Okresný súd od roka 2010 nevytýčil ani jedno pojednávanie a to i napriek tomu, že

som podal podanie: „Urgencia“ zo dňa 19.03.2012...

Sťažovateľ je presvedčený, že prieťahmi v konaní mu boli porušené jeho základné

ľudské práva právo na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote a prerokovanie jeho

veci bez prieťahov v konaní, čo mu garantuje .

Uvedené sťažovateľovi spôsobuje stres, finančnú ujmu, ako aj zdravotné ťažkosti. Taktiež mu

to spôsobilo nemožnosť nakladať s finančnými prostriedkami, nemožnosť podnikať,

nemožnosť platiť dlhy a iné. ...

... Sťažnosť... pre prieťahy v konaní sťažovateľ nepodal, pretože to nie je potrebné, čo

potvrdil Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku: Ištvan Ištvanová proti Slovenskej

republike... Taktiež poukazujem na rozsudok Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku:

Komanický proti Slovenskej republike prieťahy a nepodanie sťažnosti predsedovi súdu...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných

prieťahov upravenej v a a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo Okresným súdom

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn.: prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000, EUR, ktoré je

Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Právnemu zástupcovi sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefan Buchu...“

Ústavný súd uznesením č. k. z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa

v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

z 29. septembra 2015, v ktorom uviedol:

„Konanie považujem za skutkovo náročné, čo však nie je dôvodné k celkovej dĺžke

konania. Do roku 2010 v konaní konal súd bez prieťahov, kedy posledným úkonom súdu

bolo pojednávanie dňa 26.5.2010. Po odročení pojednávania nasledovalo vyjadrenie

navrhovateľa s návrhom na znalecké dokazovanie. Od uvedenej doby však sudca nevykonal

úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Voči sudcovi bol podaný disciplinárny

návrh.

Pokiaľ Ústavný súd SR vzhliadne v postupe Okresného súdu Žilina neodôvodnené

prieťahy v konaní, navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi primerané

zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nárokov, kedy neistota spôsobená

sťažovateľke postupom súdu, by mala suplovať nároky uplatnené v konaní.“

Okresný súd vo vyjadrení z 29. septembra 2015 a právny zástupca sťažovateľa

vo vyjadrení z 13. októbra 2015 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (nároky na zaplatenie ceny diela – stavebných prác) sa po

právnej ani skutkovej stránke nejaví tak zložitý, aby mohol odôvodňovať celkovú dĺžku

posudzovaného konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel ku vzniku prieťahov.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh konania:

Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou podanou okresnému súdu 24. februára 2005

domáhal proti žalovaným a zaplatenia sumy

430 302,50 Sk s príslušenstvom z titulu ceny diela za stavebné práce. Po vydaní platobného

rozkazu vo veci, podaní odporu proti platobnému rozkazu a vyjadrení sa sťažovateľa

k podanému odporu sa prvé pojednávanie vo veci konalo 4. septembra 2006. Ďalšie

pojednávania nariadené na 9. október 2006, 25. október 2006 a 27. november 2006 boli

odročené bez prerokovania veci. Sťažovateľ 14. februára 2007 doručil okresnému súdu

návrh na vydanie predbežného opatrenia. Druhé pojednávanie, na ktorom bola vec

meritórne prejednávaná, sa konalo 17. januára 2007 a tretie pojednávanie s prerokovaním

veci sa konalo 19. februára 2007, ktoré bolo odročené pre účely nariadenia znaleckého

dokazovania z odboru stavebníctva a grafológie. V marci 2007 okresný súd vyzval

sťažovateľa na uhradenie súdneho poplatku z návrhu na predbežné opatrenie a sťažovateľ

tento uhradil. V období od apríla 2007 do novembra 2009 okresný súd vo veci nevykonal

žiadny úkon, t. j. v období viac ako 2 a pol roka. Po urgencii konania podaním sťažovateľa

doručeným 19. októbra 2009 okresný súd uznesením z 12. novembra 2009 nariadil

sťažovateľom navrhované predbežné opatrenie, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené

uznesením Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2010 a spis bol okresnému súdu vrátený

25. februára 2010. Následne okresný súd úradným záznamom z 22. apríla 2010 upustil

od nariadenia znaleckého dokazovania (pre účely ktorého bolo odročené pojednávanie

konané 19. februára 2007) a 26. mája 2010 vykonal štvrté pojednávanie s prerokovaním

veci, ktoré bolo opäť odročené pre účely nariadenia znaleckého dokazovania z odboru

„stavebné práce“. Sťažovateľ sa k nariadeniu znaleckého dokazovania vyjadril v podaní

doručenom okresnému súdu 8. júna 2010. Okresný súd následne vo veci nevykonal žiadne

úkony, napriek urgencii doručenej sťažovateľom 20. marca 2012, t. j. v období 4 rokov (od

júna 2010 ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu 22. júna 2015) okresný súd vo veci

nevykonal žiadne úkony.

Ústavný súd po oboznámení sa s už zhrnutým priebehom posudzovaného konania

konštatuje, že namietané konanie sa začalo 24. februára 2005, trvá viac ako 10 rokov

a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania,

opakované obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu v období od apríla 2007 do novembra

2009, t. j. v období viac ako 2 a pol roka, a v období od júna 2010 do podania sťažnosti

ústavnému súdu 22. júna 2015 a následne, t. j. v období viac ako štyroch rokov,

posudzované konanie ako celok charakterizuje neefektívny postup okresného súdu.

Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v zmysle ustanovenia

prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľovi za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto

bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)

po 139,83 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015