Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 766/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja bytom , zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie slobody 10,

Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Dušana Pohoveja, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015

doručená sťažnosť a , obaja bytom

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia uvádzajú, že ich sťažnosť sa týka „žaloby podanej na Okresnom súde

Bratislava V zo dňa 07. 07. 2006 (spis. zn. ). Sťažovateľ sa touto žalobou

domáha o určenie práva užívať nehnuteľnosť.

Sťažnosť smeruje proti Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom

Bratislava V a proti Slovenskej republike zastúpenej Krajským súdom v Bratislave.“.

Sťažnosť odôvodňujú takto:

„Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľ tým, že Okresný súd Bratislava V od podania žaloby

dňa 07. 07. 2006 vydaním rozsudku rozhodol až 16. 05. 2012 čo trvalo

skoro 6 rokov. Proti tomuto rozsudku bol podaný riadny opravný

prostriedok zo dňa 17. 06. 2012 zo strany navrhovateľa, o ktorom odvolací súd do dnešného

dňa nerozhodol, čo už budú skoro 3 roky. Až po telefonáte do informačného centra

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 06. 2015 nám bolo oznámené číslo konania

na odvolacom súde, ktoré uvádzame nižšie.

Jedná sa o bežný spor, ktorý za dnešných podmienok nevyžaduje na jeho skončenie

na prvom stupni ani rok a tak isto nie viac aj na druhom stupni. Následkom rôznych

subjektívnych a objektívnych skutočností tak došlo k tomu, že spor trvá už deviaty rok

bez toho, aby bolo meritórne rozhodnuté vo veci. To že sme v predmetnej veci nepodávali

2

sťažnosti neznamená, že sme sa nedomáhali ochrany svojich práv a právom chránených

záujmov, ktoré boli v tomto prípade porušené nečinnosťou orgánov súdnej moci.

V tomto prípade ide o jednoduchý občiansko súdny spor, ktorý už mohol byť

právoplatne rozhodnutý, no vzhľadom na nečinnosť súdov a rôzne objektívne a subjektívne

prieťahy vo veci k tomuto ešte nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov sa obraciame

na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vo veci v zmysle písomného podania sťažnosti

vyhovel. Máme za to, že sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ako dôkazový materiál navrhujeme pripojiť spis vedený na Krajskom súde

v Bratislave, sp. zn. a vykonať prípadne dopyt aj na ostatné sťažnosti v tejto

veci, ak nie sú súčasťou uvedeného spisu na Krajskom súde v Bratislave.“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že došlo

k porušeniu , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ako aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a aby v zmysle čl. 127 ods. 2 − vyslovil voči Okresnému súdu Bratislava I zákaz pokračovať

v porušovaní jej základného práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

... sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie ako peňažnú protihodnotu utrpenej

nemajetkovej ujmy v sume 5.000 EUR..., ktorú je Okresný súd Považská Bystrica povinný

zaplatiť sťažovateľke... V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľ uplatňuje

aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade vyhovenia sťažnosti žiada sťažovateľ

priznať a uhradiť na účet advokáta...“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odvodzujú

„jednak od dĺžky prieťahov, jednak analogicky od súm odškodnenia priznaných Ústavným

súdom v podobných prípadoch“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

4

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , IV. ÚS

355/09, , ). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový

stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti

vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. , , IV. ÚS

54/2014).

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom, v odôvodnení svojej sťažnosti vymedzujú, že ich sťažnosť sa týka

konania vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. . Zároveň

poukazujú na to, že Okresný súd Bratislava V v tomto konaní rozhodol rozsudkom

zo 16. mája 2012. Uvádzajú, že proti tomuto rozsudku podali odvolanie, o ktorom

rozhoduje krajský súd s tým, že žiadajú pripojiť jeho spis vedený pod sp. zn. .

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, že sťažovatelia namietajú celkovú dĺžku konania („spor trvá

už deviaty rok bez toho, aby bolo meritórne rozhodnuté vo veci“), ako aj nečinnosť

krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorý o ich odvolaní „do dnešného dňa nerozhodol,

čo už budú skoro 3 roky“.

V petite svojej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, nijako však

neuvádzajú, postupom ktorého orgánu (všeobecného súdu) a v akom konaní k porušeniu

označených práv došlo. V ďalšej časti petitu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

„vyslovil voči Okresnému súdu Bratislava I“ zákaz pokračovať v porušovaní základného

práva a aby mu prikázal konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sťažovatelia tiež žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je

„Okresný súd Považská Bystrica povinný zaplatiť sťažovateľke“.

Ústavný súd poukazuje na to, že z odôvodnenia sťažnosti možno ustáliť,

že sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Toto odôvodnenie však nie je náležitým spôsobom vyjadrené v petite

sťažnosti, t. j. v tej časti sťažnosti, v ktorej navrhujú, ako má ústavný súd rozhodnúť. V petite

sťažnosti sťažovatelia nijako neoznačujú, ktorý orgán (všeobecný súd) a v akom konaní mal

porušiť označené práva podľa a dohovoru. Navyše, v petite označujú Okresný súd

Bratislava I, ktorému má ústavný súd prikázať konať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie

prerokovaná a rozhodnutá. Sťažovatelia tiež žiadajú, aby ústavný súd uložil Okresnému

súdu Považská Bystrica povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že petit sťažnosti

je vyjadrený nejednoznačne a protirečivo, a zároveň absentuje vecná súvislosť medzi

odôvodnením sťažnosti a jej petitom.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

6

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , IV.

ÚS 267/08, ).

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa . Vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc

v spojení s .

Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015