Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 481/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Košarom, Advokátka kancelária JUDr. Danica

Birošová, s. r. o., Piaristická 46, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky

č. k. z 15. júna 2012 a jemu predchádzajúcim postupom, rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č. k. z 27. marca 2014 a jemu predchádzajúcim

postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. mája 2015 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) č. k. z 15. júna 2012 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. z 27. marca 2014 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. mája 2015 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

«Sťažovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde... domáhal určenia, že sťažovateľ

a... „manželka sťažovateľa“ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností...

Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil v súlade s nasledovným skutkovým a právnym

základom:

Dňa 6.2.2006... bola uzatvorená kúpna zmluva... medzi Mestom Nové Zámky... ako

predávajúcim a manželkou sťažovateľa ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Kúpna cena bola... zaplatená z prostriedkov patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov... a to z poskytnutého úveru... Sťažovateľ... tvrdil, že uvedené

nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sťažovateľa a manželky

sťažovateľa.

V kúpnej zmluve na strane kupujúceho figurovala iba manželka sťažovateľa,

v dôsledku čoho na LV k. ú. bola zapísaná iba ona... Následne

sťažovateľ a manželka sťažovateľa ako požičiavatelia uzatvorili s Občianskym združením

ako vypožičiavateľom zmluvu o výpožičke, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti...

Dňa 06.07.2010 bola bez vedomia sťažovateľa uzatvorená kúpna zmluva... medzi

manželkou sťažovateľa ako predávajúcim a ... ako kupujúcim,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľnostiam. ...

2

následne kúpnou zmluvou.. previedol nehnuteľnosti na spoločnosť

..

Žalobou podanou na Okresný súd... sa sťažovateľ s poukazom na zásadu nemo plus

iuris ad alium transferre potest quam ipse habet domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, s poukazom na relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.2010,

s poukazom na , v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, na

ktorý nedal súhlas druhý z manželov, ibaže sa jedná o bežnú vec. Je nepochybné, že

v prípade prevodu nehnuteľností nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločnej veci.

V konaní ďalej sťažovateľ namietal, že kúpna zmluva zo dňa 6.7.2010 je absolútne

neplatným právnym úkonom v zmysle Občianskeho

zákonníka, z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená medzi manželkou

sťažovateľa a na zabezpečenie pôžičky poskytnutej manželke

sťažovateľa vo výške 8.000 €. ako veriteľ nechal u notárky vypracovať potrebné

dokumenty s tým, že zamýšľaný právny vzťah bude realizovaný ako „kúpa nehnuteľnosti

s právom spätnej kúpy“, avšak v skutočnosti sa jednalo o uzatvorenie zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva na spornú nehnuteľnosť, ktorá mala zabezpečovať

poskytnutie finančných prostriedkov. ...

Okresný súd... rozsudkom zo dňa 15. júna 2012 č. k. 333 žalobu

sťažovateľa zamietol.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vyplýva nasledovné:

Pokiaľ sa chcel sťažovateľ domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, mal tak

urobiť tým, že nebol zapísaný na LV ako bezpodielový spoluvlastník vtedy, keď manželka

navrhovateľa nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, ale lehota na uplynutie

tohto práva sa mu premlčala.

Okresný súd mal teda za to, že sťažovateľ nemohol byť vo svojej žalobe úspešný

z dôvodu premlčania práva na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, ani súd ďalej neskúmal a neuviedol, kedy došlo

k „uplynutiu práva“, resp. k premlčaniu lehoty na „uplynutie práva“, resp. od akého

okamihu mala táto lehota začať plynúť. ...

3

Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré

odkúpila manželka sťažovateľa od Mesta Nové Zámky tvorili a tvoria predmet podnikania

manželky sťažovateľa, nakoľko skutočnosť, že ich manželka sťažovateľa takto odkúpila

vyplýva z listinných dôkazov vykonaných v konaní. Súčasne ďalej Okresný súd Nové Zámky

poukázal na skutočnosť, že manželka sťažovateľa je štatutárnym zástupcom občianskeho

združenia , ktoré vykonávalo svoju činnosť v sporných nehnuteľnostiach,

o čom sťažovateľ ako jej manžel dobre vedel. Ďalej prvostupňový súd ustálil, že manželka

sťažovateľa nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, keďže tieto slúžili pre výkon

povolania len jej samotnej.

V dôsledku vyššie uvedeného mal Okresný súd Nové Zámky za preukázané, že

nehnuteľnosti nadobudla manželka sťažovateľa do svojho výlučného vlastníctva a tieto

netvoria masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sťažovateľa a manželky

sťažovateľa.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, akému povolaniu manželky

sťažovateľa mali slúžiť predmetné nehnuteľnosti, resp. predmetom ktorého podnikania

manželky sťažovateľa nehnuteľností sú. Okresný súd Nové Zámky v odôvodnení poukazuje

na skutočnosť, že manželka sťažovateľa je štatutárnym zástupcom Občianskeho združenia

, ktoré vykonávalo činnosť v nehnuteľnostiach. Pritom Okresný súd Nové

Zámky nerozlišoval medzi právnou subjektivitou manželky sťažovateľa a občianskym

združením, súd stotožnili tieto dva právne subjekty (manželku sťažovateľa a občianske

združenie), v rozhodnutí neodôvodnil, z akého dôvodu tieto subjekty považuje

za zameniteľné a nakoniec vyvodil nesprávny právny záver o potrebe vylúčenia

nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Záver o podnikaní resp. výkone povolania manželky sťažovateľa ako jeden z hlavných

dôvodov podporujúcich rozhodnutie súdu tak nebol v rozhodnutí súdu dostatočne

odôvodnený, na čo sťažovateľ v ďalšom konaní opätovne poukazoval

Vyššie uvedené závery súdu v tomto smere sú podľa názoru sťažovateľa

prinajmenšom nejednoznačné a nedávajú zrozumiteľnú odpoveď na otázku, akými úvahami

sa súd riadil, keď dospel k záveru, že nehnuteľnosti majú byť vyňaté z režimu

4

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. akými úvahami sa súd riadil pri ustálení

premlčania nároku sťažovateľa na uplatnenie práva na dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu. Prvostupňový súd sa ďalej nezaoberal s otázkou, z akého dôvodu

uzatvorili sťažovateľ a manželka sťažovateľa zmluvu o výpožičke na predmetné

nehnuteľnosti, ak nehnuteľnosť nepovažovali za takú, čo patrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva a s týmto dôkazom sa pri hodnotení dôkazov a v odôvodnení rozsudku

nijakým spôsobom nevysporiadal.

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedenými nedostatkami odôvodnenia rozsudku trpí aj

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2014 č. k. , v ktorom sa

odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa nijakým spôsobom nedotkol premlčania práva sťažovateľa, tento

ďalej nekonkretizoval, nedostatok odôvodnenia rozhodnutia teda v tomto smere neodstránil.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí takisto neuvádza ani nešpecifikuje povolanie

resp. podnikateľskú činnosť, ktorú mala manželka sťažovateľa vykonávať v súvislosti

s nehnuteľnosťami, iba v odôvodnení rozhodnutia zopakoval záver súdu prvého stupňa, že

nehnuteľnosti slúžili výkonu povolania žalovanej a preto sa nestali predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ...

Voči rozsudku Krajského súdu... podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom namietal

nedostatočné odôvodnenie rozsudku v zmysle a nesprávne právne

posúdenie veci podľa ...

Vyššie namietané nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia neodstránil ani

Najvyšší súd... ustálil, že súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody,

pre ktoré žalobu zamietli, pričom sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa,

resp. odvolacieho súdu, ktorú Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zhrnul.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na právnu a inú ochranu podľa

Slovenskej republiky bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky a rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. júna 2012 č. k. , v konaní na

5

Krajskom súde v Nitre a rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2014 č. k.

a v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2015, sp. zn. porušené.

Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. júna 2012 č. k. ,

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.03.2014 č. k. a Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2015, sp. zn. sa zrušujú.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 10.000 €, ktorú sumu sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

Okresný súd Nové Zámky, Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd Slovenskej republiky do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nové Zámky, Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú

povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 355,72 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľa Advokátska

kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu domáhal určenia, že spolu

s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré v návrhu špecifikoval.

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol. O odvolaní sťažovateľa

proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že

rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním,

o ktorom rozhodol najvyšší súd tak, že dovolanie sťažovateľa napadnutým uznesením

odmietol ako neprípustné podľa (ďalej len

„OSP“) v spojení s .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom, rozsudkom krajského súdu

a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim

postupom. K namietanému porušeniu označeného základného práva malo dôjsť tým, že

okresný súd, krajský súd a ani najvyšší súd svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

7

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím mu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom vedel, odvolanie podal a krajský súd o ňom svojím rozsudkom rozhodol.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu

svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

8

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcom postupom

Podľa sťažovateľa krajský súd sa v odvolacom konaní nedotkol premlčania práva

sťažovateľa a nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu neodstránil, a tiež

nešpecifikoval povolanie, resp. podnikateľskú činnosť, ktorú mala manželka sťažovateľa

v nehnuteľnostiach vykonávať, iba zopakoval záver okresného súdu, že nehnuteľnosti slúžili

na výkon povolania manželky sťažovateľa, a preto nepatria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozsudku uviedol:

„Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je

všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa

svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí

vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu

nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria okrem iného veci, ktoré podľa svojej

povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. Aby vec bola z toho dôvodu

vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí spĺňať podmienku, že ide o vec,

ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň

(po jej získaniu k tomuto účelu) skutočne slúži výlučne len jednému z manželov. Pokiaľ vec

môže slúžiť i druhému z manželov k výkonu jeho povolania (resp. obidvom manželov

súčasne), poprípade i k inému účelu ako k výkonu povolania, neprichádza do úvahy

9

vylúčenie tejto veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zvlášť, keď takémuto inému

účelu začala slúžiť.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 22. 06. 2004

uzatvorilo Mesto Nové Zámky ako predávajúci a odporkyňa v 2. rade ako kupujúca kúpnu

zmluvu , na základe ktorej odporkyňa v 2. rade nadobudla sporné nehnuteľnosti

za účelom prevádzkovania predškolského zariadenia Občianskeho zduženia

, ktorého štatutárnym zástupcom je odporkyňa v 2. rade . Predmetné nehnuteľnosti

uvedenému účelu slúžili aj v dobe, keď neboli vo vlastníctve odporkyne v 2. rade, čo

preukazuje zmluva o nájme nebytových priestorov č. 6/20202 zo dňa 30.08.2002 (č. l. 243

spisu) uzatvorená medzi Mestom Nové Zámky ako prenajímateľom a Občianskym združením

, v zastúpení predsedníčky združenia odporkyne v 2. rade ako nájomcom,

predmetom ktorej bol prenájom sporných nehnuteľností za účelom prevádzky materskej

školy a na prácu s deťmi vo voľnom čase. Účel kúpy sporných nehnuteľností odporkyňou

v 2. rade preukazuje aj žiadosť o uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa

04. 10. 2002 (č. l. 245 spisu), adresovanú Mestu Nové Zámky, z ktorej vyplýva, že

Občianske združenie v zastúpení odporkyne v 2. rade požiadalo Mesto

Nové Zámky o odkúpenie predmetných nehnuteľností za účelom prevádzkovania

predškolského zariadenia Občianskeho združenia . Rovnako tak zo zmluvy

o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2002 (č. l. 253 spisu) vyplýva, že

Občianske združenie , v zastúpení odporkyne v 2. rade ako budúci

kupujúci bude na predmetných nehnuteľnostiach prevádzkovať materskú školu. V danom

prípade, bez ohľadu na to, či odporkyňa v 2. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudla z

finančných prostriedkov patriacich do BSM a bez ohľadu aj na cenu nadobudnutej

nehnuteľnosti, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sporné

nehnuteľnosti nadobudnuté odporkyňou v 2. rade kúpnou zmluvou č. 59/2004 zo dňa

22. 06. 2004, slúžili výkonu povolania odporkyne v 2. rade, a preto sa nestali predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne v 2. rade .

Pokiaľ navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade v konaní namietali, že predmetné

nehnuteľnosti následne odporkyňa predala za nápadne nevýhodných podmienok, odvolací

10

súd dodáva, že tieto skutočnosti sa netýkajú predmetu tohto konania, ktorým bolo posúdenie

toho, či sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa

a odporkyne v 2. rade.

Vzhľadom k záveru, že nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva

navrhovateľa a odporkyne v 2. rade nebolo potrebné sa zaoberať námietkami navrhovateľa,

že kúpna zmluva bola uzatvorená vzhľadom ku kúpnej cene za nápadne nevýhodných

podmienok. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že posudzovaná kúpna zmluva je

neplatným právnym úkonom , na určení neplatnosti kúpnej zmluvy by navrhovateľ nemal

naliehavý právny záujem, pretože jeho postavenie by sa takýto určením nijako nezmenilo,

pretože treba vychádzať z toho záveru, že odporkyňa v 2. rade bola výlučnou vlastníckou

nehnuteľností. Predmetom tohto konania neplatnosť kúpnej zmluvy nebola a súd by ju riešil

iba ako predbežnú otázku, ale iba za predpokladu, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom

kúpnej zmluvy pred jej uzatvorením patrila do BSM navrhovateľa a odporkyne v 2. rade.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil.“

Z citovaného odôvodnenia vyplýva, že krajský súd založil svoje rozhodnutie na

skutočnosti, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu slúžili na výkon povolania

manželky sťažovateľa, a preto podľa nepatria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pojem povolanie nešpecifikuje. Je preto vecou všeobecných

súdov, aby pri rozhodovaní o tom, či vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu posúdili, či je možné činnosť jedného

z manželov považovať za výkon jeho povolania. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd

považoval za povolanie manželky sťažovateľa, výkonu ktorého mala slúžiť sporná

nehnuteľnosť, jej činnosť ako štatutárneho orgánu občianskeho združenia, ktoré v spornej

nehnuteľnosti prevádzkovalo svoju činnosť. Podľa názoru ústavného súdu sa takáto aplikácia

ustanovenia a výklad pojmu povolanie krajským súdom

11

nejavia ako také, ktorá by boli popretím jeho podstaty či zmyslu. Ústavný súd sa preto

nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že krajský súd neuviedol, výkonu akého povolania

manželky sťažovateľa mala sporná nehnuteľnosť slúžiť. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s

názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú dostatočne skutkovo a právne

odôvodnené.

Ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a

obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Podľa názoru ústavného súdu právny názor krajského súdu v danej veci je

zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a na zásadné námietky odvolania sťažovateľa zaujal

12

také stanovisko, ktoré ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné. V citovanej časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré bolo potrebné odvolanie sťažovateľa považovať za neodôvodnené a napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Pokiaľ sťažovateľ namieta nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu týkajúci

sa premlčania jeho práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy,

ktorú uzatvorila jeho manželka s mestom Nové Zámky, ústavný súd uvádza, že skutočne

z rozsudku okresného súdu nevyplýva, kedy mala začať plynúť premlčacia lehota. Avšak

ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ sám v odvolaní uvádza, že relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy medzi jeho manželkou a mestom Nové Zámky sa nedovolával,

a preto je táto časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu irelevantná a ako taká nemajúca

pre vec podstatný význam. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa krajský súd k tejto časti

odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyjadril a nedostatok odôvodnenia rozsudku

okresného súdu nenapravil, nemohlo namietaným postupom krajského súdu a jeho

rozsudkom dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , , ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti iba opätovne uvádzal

námietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania krajským súdom, a požaduje, aby

ústavný súd vec opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym posúdením, že nehnuteľnosť

13

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stavia tak ústavný súd do pozície ďalšej

inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však neprináleží vzhľadom na čl. 124

. Podľa uvedeného článku je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom

ústavnosti. Skutočnosť, že okresný súd a krajský súd vo svojich rozsudkoch vyslovili právne

závery, s ktorými sťažovateľ nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť ústavnej

sťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského

súdu svojím vlastným.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa

podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

uznesením najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 uznesením najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že obsahom dovolania

sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu boli opätovne iba skutočnosti, ktoré už namietal v

odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Týmito námietkami sa krajský súd zaoberal

a vysporiadal sa s nimi takým spôsobom, ktorý nemožno hodnotiť ako porušenie práva

sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo ústavný súd skonštatoval už pri

posudzovaní tej časti sťažnosti, ktorá sa týkala porušenia základného práva sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu. Pokiaľ sa teda najvyšší súd obmedzil iba na konštatovanie, že

súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietli,

14

s ktorými sa stotožnil, nemožno z takéhoto postupu súdu vyvodiť namietané porušenie

označeného základného práva sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015

15