Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 538/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 26. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresný súd Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. z 20. novembra 2013

uložil sťažovateľke (oprávnenej), aby zaplatila súdny poplatok za vyhotovenie dvoch

rovnopisov dovolania smerujúcich proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 8. marca 2013 v sume 5 €. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd svojím

napadnutým rozhodnutím uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

z 20. novembra 2013 potvrdil. V ostatnom podala sťažovateľka

sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu

došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že závery v ňom

uvedené sú z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné a odporujú zákonnej úprave, ako aj

ustálenej rozhodovacej praxi krajského súdu v totožných veciach, a konkrétne poukazuje

na rozhodnutia tohto súdu sp. zn. z 3. decembra 2012 a sp. zn.

z 30. novembra 2012. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd

„dezinterpretoval ust. vetá druhá “ a jeho uznesenie sp. zn.

z 26. marca 2015 považuje sťažovateľka za arbitrárne a nepreskúmateľné.

4. Sťažovateľka preto v petite podanej sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2015 bolo

porušené jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej

priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, III. ÚS

118/04, ).

8. Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu o uložení povinnosti sťažovateľke

„zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu dovolania... vo výške 8,00 eur...“.

9. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil,

a ani mu neprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

10. Právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom rozhodovania ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k porušeniu týchto základných práv alebo slobôd (m. m. ).

11. Ústavný súd sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie krajského súdu po jeho

preskúmaní hodnotí ako ústavne konformné a zodpovedajúce obsahu základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Podľa názoru ústavného súdu by úsilie o hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať

v komplikovanom riešení banalít, ako to je v danom prípade, keď predmetom „sporu“ je

súdny poplatok v sume 8 €. Predstava, že by sa zaplatenie tohto poplatku mohlo materiálne

dotknúť niektorého z garantovaných práv sťažovateľky, je absurdná, pretože len

náklady spojené s prevzatím právneho zastúpenia a so spísaním a podaním sťažnosti

ústavnému súdu mnohonásobne prevýšia sumu, ktorá je v okolnostiach daného prípadu

pre sťažovateľku „v hre“. Inými slovami, v danom prípade nemožno hovoriť o takom zásahu

krajského súdu, ktorý by dosahoval ústavne relevantnú intenzitu porušenia označených práv

sťažovateľky. Ani tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd v podobných prípadoch rozhodol

inak, nemohlo vzhľadom na predmet konania pred všeobecnými súdmi viesť ústavný súd

k záveru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu jej označených

práv.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne

a ). Z tohto dôvodu už o ďalších návrhoch sťažovateľky

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015