Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/221/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 8, Bratislava, proti povinnému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. S. XXX, prechodne bytom F. S. XXX/X, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu N. XX, W., pod EX 700/2007, v konaní o vymoženie pohľadávky 541,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -16, zo dňa 30.08.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výrokoch o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení, ako aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému z r u š u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, rovnako ani oprávnenému. V odôvodnení uviedol, že v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uzavretá dňa 19.01.2006 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá sa musí taktiež posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva, pretože zmluva o úvere, v rámci ktorej bola uzavretá, je zmluvou spotrebiteľskou. Bod 17 Zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu . Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú podmienku a preto neplatnú podľa , a to z dôvodu, že spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje právo pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom stanovenej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Preto rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný a súd podľa

Exekučného poriadku (ďalej EP) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože tento si ich neuplatnil. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 110,57 Eur, nakoľko však nebol úspešný a exekúcia bola zastavená z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu, súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto námietky sa týkali tvrdenia odvolateľa, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. ani rozhodcovský rozsudok. Tým, že súd exekúciu zastavil, preskúmal právoplatný exekučný titul bez toho, aby boli splnené procesné podmienky na jeho riadny prieskum stanovené v Zákone o rozhodcovskom konaní, a to bez návrhu, ktorý sa v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje. Konštatoval ďalej, že v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a že jej výkon je v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že rozhodcovská doložka je platná. Nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Doložka tiež nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ tiež nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal nesprávne právne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom žiadal, aby súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálnu otázku, ktorú formuloval. Týkala sa aplikácie a výkladu smernice 93/13/EHS vo vzťahu k sporom zo spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský sú, ako súd odvolací preskúmal výrok napadnutého uznesenia o neprípustnosti a zastavení exekúcie a náhrade trov exekútora v rozsahu uvedenom v a bez nariadenia pojednávania ( ) a v tomto rozsahu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa , z nasledujúcich dôvodov.

Krajský súd rovnako ako prvostupňový súd posúdil ako nedôvodnú námietku odvolateľa v tom smere, že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Z právnej analýzy bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že zmluvným stranám je daná možnosť výberu, kto bude prejednávať spory vzniknuté z úverovej zmluvy. Týmto orgánom môže byť rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., alebo príslušný súd Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu . Pri výbere všeobecného súdu nebola dohodnutá konkrétna miestna príslušnosť tohto súdu. Ďalej je v rozhodcovskej doložke ustanovenie, že ak bude podaná žaloba na všeobecný súd, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, teda to znamená, že ak bude podaná žaloba na všeobecný súd, platnosť rozhodcovskej doložky ako takej zanikne, čo nemôže byť v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Ďalej bolo dohodnuté, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Uvedené znamená, že platnosť rozhodcovskej doložky nezaniká, aj keď bola podaná žaloba na všeobecný súd, a to v prípade, ak pred podaním takejto žaloby bola už podaná žaloba na rozhodcovský súd. V danom prípade teda i naďalej platí rozhodcovská doložka s možnosťou výberu zmluvných strán, ak budú chcieť podať žalobu, a to buď na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd. Pri aplikácii tejto doložky teda môžu nastať štyri prípady:

- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá návrh na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nie je v rozpore s normami spotrebiteľského práva, pretože voľbu uskutočnil spotrebiteľ.

- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá žalobu na všeobecný súd, taktiež je doložka platná, lebo pretože voľbu uskutočnil spotrebiteľ.

-ak žalobu podá dodávateľ na všeobecný súd, spotrebiteľ nebude nútený brániť svoje práva na rozhodcovskom súde, ale na všeobecnom súde, teda doložka je platná.

- ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovskom súde, žalovaný spotrebiteľ bude nútený svoje práva (aj procesné právo na obranu proti nárokom dodávateľa je jeho právom) uplatňovať len na rozhodcovskom súde bez toho, aby mal na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným štátnym súdom. V tomto bode je teda doložka neprijateľná a tým ako celok absolútne neplatná.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Krajský súd teda konštatuje, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenou , , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil podľa , potvrdil ako vecne správne.

Čo sa týka ďalších odvolacích námietok oprávneného, aj tieto súd považuje za nedôvodné. Námietka týkajúca sa nemožnosti preskúmavať rozhodcovskú doložku podľa je nenáležitá, pretože súd nepostupoval podľa tohto zákonného ustanovenia, ale rozhodcovskú doložku skúmal z pohľadu jej možnej neplatnosti v zmysle a prílohy č. 1 k smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993. Exekučný súd tiež neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite, t. j. podľa atribútov uvedených v , ale skúmal len rozhodcovskú doložku, tzn. procesné podmienky pre to, aby mohol byť rozhodcovský rozsudok vôbec vydaný z pohľadu právomoci rozhodcovského súdu vydať rozsudok. Exekučný súd nerušil ani nemenil exekučný titul - jeho vecnou správnosťou sa nezaoberal. Čo sa týka námietky, že rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie takéhoto konania, súd odkazuje na ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd môže zastaviť aj bez návrhu. V rámci exekučného konania exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania môže skúmať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a v prípade, ak má preukázané ich splnenie, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Čo sa týka námietky ohľadne nesprávneho posúdenia neprimeranosti úrokov z omeškania, táto námietka je úplne irelevantná, pretože napadnuté uznesenie nebolo odôvodnené neprimeranosťou úrokov z omeškania - úroky z omeškania v napadnutom rozhodnutí vôbec neboli riešené.

Judikatúra súdov vrátane Súdneho dvora EÚ nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (napr. rozsudok Higginsová a spol. proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Odvolací súd sa so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku ostatnými námietkami odvolateľa nezaoberal.

Krajský súd zároveň zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, poukazujúc na to, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C - 243/08). So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci, ktoré boli uvedené v tomto odôvodnení vyššie, odvolací súd má zato, že bolo zo stany prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu dostatočne ozrejmené, prečo sa konkrétna rozhodcovská doložka musí považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd ďalej poukazuje na to, že otázky boli odvolateľom koncipované tak, že v ich podtexte zaznieval právny názor oprávneného o tom, že súdy za každých okolností zakazujú rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, resp. že rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré aplikujú vnútroštátne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS, zabránia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Takto koncipované otázky neriešia právny základ daného prípadu a to skúmanie rozhodcovskej doložky z pohľadu jej neprijateľnosti a následnej absolútnej neplatnosti. V odôvodnení tohto návrhu oprávnený poukázal na podľa neho nesprávne znenie slovenskej verzie tejto smernice, a to v jej prílohe pod písmenom q). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil na spornom „preklade“ uvedenej smernice, ani nespochybňoval vo všeobecnosti oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodovať vo veciach, v ktorých je rozhodcovská doložka dojednaná platne, len posúdil obsah konkrétnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nepodstatnými sú v

súdenej veci tak prípadné nezrovnalosti v slovenskej verzii vyššie označenej smernice. Z uvedeného dôvodu krajský súd predmetný návrh zamietol ako nedôvodný.

Vo vzťahu k výroku o náhrade trov exekúcie oprávnenému súd podľa zrušil tento výrok bez ďalšieho podľa . Okresný súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie v zmysle a nasl. EP (siedma časť - trovy exekúcie). V prípade, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( EP). Podľa druhá veta EP oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z uvedeného vyplýva, že povinnému náhrada trov exekúcie nepatrí. Čo sa týka náhrady trov oprávneného, v prípade zastavenia exekúcie nemôže dôjsť k situácii, kedy má právo na náhradu trov exekúcie oprávnený. Je tomu tak len vtedy, ak bol oprávnený s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný a teda došlo k výkonu samotnej exekúcie (nie jej zastaveniu). Vtedy o náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Táto situácia je teda diametrálne odlišná od situácie, kedy dôjde k zastaveniu exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že pri zastavení exekúcie môže vzniknúť právo na náhradu trov jedine exekútorovi. Vo všeobecnosti platí, že tieto trovy platí povinný. Existuje však výnimka z tejto zásady stanovená v EP. Tento paragraf stanovuje jednotlivé situácie, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený, ktorý je ich povinný nahradiť súdnemu exekútorovi.

Úprava v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu o trovách exekúcie len v prípade jej zastavenia, pričom EP vôbec nepočíta pri zastavení exekúcie s možnosťou náhrady trov povinnému alebo oprávnenému. Keďže neexistuje právna úprava Exekučného poriadku, ktorá by zakotvovala rozhodovanie súdu o náhrade trov exekúcie oprávnenému, takýto výrok uznesenia nie je zákonný, preto ho súd zrušil podľa . Nebráni tomu ani skutočnosť, že oprávnený podal návrh na náhradu trov exekúcie, pretože tento návrh bol podaný v návrhu na vykonanie exekúcie, kedy nebolo zrejmé, že exekúcia bude zastavená. Tento návrh bolo treba posudzovať ako návrh na náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k riadnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní, teda nie za návrh na náhradu trov zastavenej exekúcie. Na záver treba uviesť, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa EP vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa a použitie ustanovení o trovách konania v exekučnom konaní podľa EP zásadne neprichádza do úvahy (rozsudok NS SR č.k. z 30. júna 2005).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešným účastníkom súd náhradu trov nepriznal, lebo ich náhradu nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.