Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 603/2015
PDF · 125.67 KB
No categories available
III. ÚS 603/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015
prerokoval sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-
Šaca, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III
v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-155/1OVK-B3-2008 a postupom Okresnej prokuratúry
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 344/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra
2014 doručená sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Košice-Šaca (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III (ďalej len
„okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-155/1OVK-B3-2008
a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Pv 344/08.
Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v roku 2009 mu bolo vznesené
obvinenie pre zločin vydierania, pričom „na začiatku konania boli vyšetrovateľkou
vykonané prvotné úkony výsluchu svedkov, poškodeného“ a sťažovateľa. Následne
sa poškodený „úplne prestal dostavovať na úkony a začal úplne ignorovať predvolania
vyšetrovateľky“, čo trvalo až „do novembra 2011, keď vyšetrovateľka vyšetrovanie
prerušila uznesením a pokračovala v ňom v auguste 2012 (približne)“. V období, ktoré
prerušeniu konania predchádzalo, „polícia vôbec vo veci nekonala a bola tiež 2 roky úplne
nečinná“.
Sťažovateľovi bolo „približne v auguste 2012“ umožnené preštudovanie
vyšetrovacieho spisu „s návrhom na zastavenie trestného stíhania, avšak dozorová
prokurátorka vrátila vec na došetrenie“.
Sťažovateľ následne „niekedy na jeseň 2012“ podal podnet „na preskúmanie
postupu policajta a sťažnosť proti prieťahom“. Prokurátorka vykonávajúca dozor
v predmetnej trestnej veci podľa tvrdenia sťažovateľa túto sťažnosť vyhodnotila ako
dôvodnú.
Opätovne bolo sťažovateľovi umožnené preštudovanie vyšetrovacieho spisu
17. apríla 2013 „v priestoroch ÚVV Bratislava“, pričom vec bola opätovne vrátená
prokurátorkou vykonávajúcou dozor „policajtovi na doplnenie vyšetrovania“.
V období od 17. apríla 2013 „až do približne 09.07.2014, teda približne 15 mesiacov
polícia opäť vôbec nekonala a nevykonala žiadne úkony a ako polícia tak i prokuratúra boli
vyše roka absolútne nečinné a údajné opatrenia pani dozorujúcej prokurátorky
na zabezpečenie hladkého priebehu vyšetrovania sa zjavne minuli účinku. To znamená,
že od začiatku roka 2013 až do posledného úkonu vykonaného približne 9.7.2014 prešlo
približne 18 mesiacov.“.
Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že sa počas celého trestného konania
aktívne zúčastňuje na vyšetrovacích úkonoch a že prieťahy v konaní žiadnym spôsobom
nezavinil.
V závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v súvislosti s namietaným trestným
konaním a aby okresnému riaditeľstvu PZ a okresnej prokuratúre prikázal vo veci konať
a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € od každého
z porušovateľov zvlášť.
Sťažovateľ požiadal o priznanie náhrady trov konania a o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označených
práv je založená na nečinnosti vyšetrovateľky okresného riaditeľstva PZ a okresnej
prokuratúry v jeho trestnej veci, v ktorej mu bolo vznesené obvinenie už v roku 2009
a do času podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo skončené ani prípravné konanie.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. svojím
obsahom obdobného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru môže podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho,
že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 432/2013).
Ústavný súd v súčinnosti s okresnou prokuratúrou zistil, že trestná vec sťažovateľa
bola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu vedená pod sp. zn. 3 Pv 1/2014, pričom
prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. 3 Pv 1/14/1103 z 15. októbra 2014
rozhodla o zastavení predmetného trestného stíhania sťažovateľa z dôvodu podľa § 215
ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. decembra
2014.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 215/07, III. ÚS 316/2010). Ak v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.
Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti (29. októbra 2014) ústavnému
súdu už okresná prokuratúra ani okresné riaditeľstvo PZ nemohli žiadnym ústavne
relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav veci viedol preto ústavný súd
k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená (m. m. II. ÚS 184/06, II. ÚS 387/06).
Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom. Jednou z podmienok pre ustanovenie advokáta v konaní pred
ústavným súdom je, že nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základných práv
(IV. ÚS 140/07). V danom prípade dospel ústavný súd k záveru, že námietky sťažovateľa
neodôvodňujú prijatie jeho sťažnosti na ďalšie konanie, preto zároveň konštatoval, že nie sú
splnené podmienky na ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania je viazané
na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015