Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 780/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Levrincom PhD.,

Advokátska kancelária BAKO JANČIAR LEVRINC – advokáti, s. r. o., J. Kozáčeka 13E,

Zvolen, vo veci namietaného porušenia , a 3 a

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -597 z 25. júna 2015

a rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. -547 z 28. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie , a 3 a

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -597 z 25. júna 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a rozsudkom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -547

z 28. augusta 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“; spolu ďalej len „napadnuté

rozsudky“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vedie s navrhovateľmi (1 až 3) spor o určenie

vlastníctva k nehnuteľnosti.

Rozsudkom okresného súdu bolo určené, že navrhovatelia sú vlastníkmi

nehnuteľností vedených Správou katastra v Brezne pre katastrálne územie Brezno tak, ako

je bližšie špecifikované vo výroku rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie.

Rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdený.

Proti napadnutým rozsudkom podala sťažovateľka 25. augusta 2015 na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie, o ktorom nebolo do dňa

doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté.

„Sťažovateľka sa teda z dôvodu právnej istoty v zákonnej dvojmesačnej lehote

od právoplatnosti napadnutých rozsudkov domáha ochrany svojich základných práv

a slobôd súčasne aj podaním tejto ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej

republiky.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal toto uznesenie:

„Senát Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľky: ,

, trvale bytom , SR, štátna občianka

SR, prijíma na ďalšie konanie.“

a tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z Článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Článku 46 ods. 1,

Článku 47 ods. 2, ods. 3 a Článku 48 ods. 2 Rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 25.06.2015, č. k. - 597

a Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 28.08.2014, č. k. - 547, porušené

bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

zo dňa 25.06.2015, č. k. - 597 a Rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa

28.08.2014, č. k. - 547, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Brezne na

ďalšie konanie a rozhodnutie.“

V ďalšom sťažovateľka navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutých rozsudkov

a žiadala náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že proti namietaným rozsudkom podala sťažovateľka

25. augusta 2015 v zmysle ustanovenia a nasl. Občiansky

súdny poriadok dovolanie.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky má najvyšší súd v rámci dovolacieho

konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu (m. m. ).

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká

republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015