Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 460/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

jej právneho zástupcu , , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania

o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateľky. Návrh na začatie konania bol

okresnému súdu doručený 25. mája 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní uvádza:

«... prieťahmi je poznačené konanie okresného súdu odo dňa podania žaloby na súd,

kedy o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku rozhodol

až po takmer 5 mesiacoch od začatia konania a pojednávanie otvoril až dňa 6. 3. 2015, t. j.

po 4 rokoch a 9 mesiacoch od začatia konania. Do tej doby bola činnosť okresného súdu

poznačená buď úplnou nečinnosťou, alebo neefektívnou činnosťou (odročovanie

pojednávaní dňa 25. 9. 2013, 7. 3. 2014, 5. 12. 2014). Odo dňa 6. 3. 2015 je okresný súd

opätovne nečinný, jednak dôvod odročenia pojednávania na neurčito („za účelom

vykonania potreby dokazovania“) nie je podľa nás akceptovateľný, a najmä, od tej doby sa

sťažovateľka pravidelne telefonicky na predmetné konania informuje prostredníctvom

informačného centra, avšak odo dňa odročenia pojednávania na neurčito (6. 3. 2015) súd

vo veci opätovne napriek prísľubom predsedníčky súdu nekonal.»

Sťažovateľka žiada, „aby jej bolo priznané za porušenie jej práv garantovaných

a dohovorom aj primerané finančné zadosťučinenie, v sume 5.000 €.

Na odôvodnenie takej požiadavky sťažovateľka uvádza, že zdĺhavosťou namietaného

konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa stav jej právnej neistoty, v ktorej sa ocitla

po podaní žaloby na okresný súd. Právna neistota je daná tým, že na podklade

rozhodcovského rozsudku, ktorý sťažovateľka považuje za úplne nezákonný, sa začala

v roku 2010 exekúcia na jej majetok... Nakoľko okresný súd nerozhodol včas o odklade

vykonateľnosti namietaného rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa v záujme odvrátenia

exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k svojmu obydliu (bytu) zložila

dňa 7. 9. 2010 do úschovy exekútorky sumu 21.115,14 €. Uvedenú

sumu si sčasti požičala, sčasti mala z vlastných zdrojov, ale dôležité je, že túto sumu

do dnešného dňa nemá k dispozícii, resp. nevie, či bude mať k dispozícii, práve kvôli

prieťahom v konaní okresného súdu (nakoľko exekučné konanie je prerušené

až do právoplatnosti tohto konania na okresnom súde)... Plynutím času sťažovateľka stráca

dôveru v súdne orgány Slovenskej republiky, stráca dôveru v spravodlivosť a nadobudla

pocit, že jej právo na súdnu ochranu nemá reálny obsah.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava I je povinný vyplatiť sumu 5.000 € ako

primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume

296,44 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta ...

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3510/2014 z 2. júla 2015, v ktorom okrem prehľadu

procesných úkonov tiež uvádza:

„Z jednotlivých úkonov (najmä z obsahu nariadených pojednávaní) je zrejmé,

že dôvodom, pre ktorý sa samotné konanie časovo predĺžilo, bolo neustále odročovanie

pojednávaní, či už z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu odporcu ako aj následné

vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu a s tým súvisiace problémy s doručovaním

predvolania na pojednávanie. Na poslednom pojednávaní sa uskutočnil výsluch

navrhovateľky a súd považuje za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Preto námietka

sťažovateľky, že súd je nečinný, nakoľko dôvod odročenia pojednávania dňa 06. 03. 2015

na neurčito za účelom vykonania dokazovania považuje za neakceptovateľný, keďže podľa

jej názoru je spor možné rozhodnúť na podklade predložených listinných dôkazov, nie je

opodstatnená.

Je pravdou, že zo strany sťažovateľky bola dňa 24. 10. 2014 podaná sťažnosť

na prieťahy v konaní vedená pod Spr. 2354/2014, ktorá bola vybavená ako dôvodná.

Zákonná sudkyňa bola na zistené prieťahy v konaní upozornená a zároveň bola požiadaná,

aby vo veci konala ďalej bez prieťahov. V súvislosti s uvedeným musím vysloviť nesúhlas

s tvrdením sťažovateľa, že od podania predmetnej sťažnosti a jej vybavenia pretrváva

nečinnosť súdu v namietanej veci. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v čase podania

sťažnosti bol v namietanej veci vytýčený termín pojednávania, ktorý však bol odročený

z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávanie správcovi konkurznej podstaty

odporcu. Následne bol vo veci dňa 13. 01. 2015 vytýčený ďalší termín pojednávania

a to na 06. 03. 2015 o 10:00 hod.“

Uznesením č. k. -19 z 29. júla 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3432/2015 z 23. septembra 2015 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr. 3510/2014 z 2. júla 2015 a sp. zn. Spr. 3432/2015 z 1. júla 2015

a z 23. septembra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. októbra 2015

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu okrem iného uviedol:

„Skutočnosť, uvádzaná vo vyjadrení, že dôvodom zdĺhavosti konania je neustále

odročovanie pojednávaní, nie je úplná, pretože:

- Vyjadrenie nijako nevysvetľuje časový úsek nečinnosti do nariadenia prvého

pojednávania na deň 26. 10. 2012, pričom je evidentný prieťah súdu napríklad v období

od 4. 3. 2011 do 17. 9. 2012, kedy súd nevykonal vo veci žiadny úkon,

- Vyjadrenie nijako nevysvetľuje veľké časové odstupy medzi pojednávaniami,

napríklad medzi pojednávaniami nariadenými na deň 26. 10. 2012 a na deň 25. 9. 2013,

pričom aj v ďalšom priebehu konania súd odročoval vec na neurčito, napriek tomu, že bolo

možné v súlade s oznámiť termín konania nového pojednávania,

- Pokiaľ Vyjadrenie poukazuje na sťaženie konania v súvislosti s konkurzom

odporcu, tak je nutné poznamenať, že pokiaľ by súd postupoval vo veci plynule od momentu

začatia konania, tak konanie by bolo v čase vyhlásenia konkurzu (dňa 20. 2. 2014) už dávno

skončené... pocit krivdy sa u sťažovateľky ešte zvýšil tým, že jej urgencie ponechával súd

bez odozvy a dokonca na pojednávaní dňa 7. 3. 2014 zákonná sudkyňa nástojila smerom

k sťažovateľke na späťvzatí návrhu.“

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania

zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomného

vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ktorá v rámci podrobného prehľadu procesných

úkonov vykonaných v napadnutom konaní najmä uviedla:

„Z obsahu spisového materiálu namietanej veci spis. zn. vyplýva,

že v namietanej veci boli od začatia konania, to je dňa 25. 05. 2010, kedy bol návrh vo veci

samej doručený Okresnému súdu Bratislava I, vykonané nasledujúce procesné úkony súdu

a účastníkov konania:

Dňa 27. 08. 2010 navrhovateľ požiadal súd o urýchlené konanie.

Dňa 13. 09. 2010 súd vyzval rozhodcovský súd na zaslanie rozhodcovského spisu.

Dňa 01. 10. 2010 rozhodcovský súd doručil tunajšiemu súdu požadovaný

rozhodcovský spis.

Dňa 18. 10. 2010 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

Uznesením č. k. -45 zo dňa 20. 10. 2010 súd rozhodol o odložení

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia veci.

Dňa 26. 11. 2010 doručil odporca svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 10. 01. 2011 súd doručoval vyjadrenie odporcu navrhovateľovi.

Dňa 24. 02. 2011 Okresný súd Poprad požiadal tunajší súd o podanie správy o stave

konania .

Dňa 04. 03. 2011 súd odpovedal Okresnému súdu Poprad na jeho žiadosť.

Dňa 09. 03. 2011 odporca zaslal súdu svoje ospravedlnenie spolu so žiadosťou

o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti.

Dňa 31. 08. 2011 navrhovateľ svojím podaním požiadal súd o vytýčenie termínu

pojednávania.

Dňa 17. 09. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na 26. 10. 2012 o 09:00 hod.

Dňa 12. 08. 2013 súd vytýčil termín pojednávania na deň 25. 09. 2013 o 09:00 hod..

Dňa 25. 09. 2013 bol spísaný úradný záznam o odročení pojednávania na neurčito

z dôvodu ospravedlnenie odporcu z účasti na pojednávaní.

Dňa 27. 11. 2013 súd vytýčil termín pojednávania na 07. 03. 2014 o 09:40 hod..

Dňa 27. 02. 2014 právna zástupkyňa odporcu oznámila, že proti odporcovi bolo

začaté konkurzné konanie a jej plnomocenstvo z tohto dôvodu zaniklo.

Dňa 07. 03. 2014 súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vyhlásenia

konkurzu na odporcu.

Dňa 18. 03. 2014 navrhovateľ oznámil, že trvá na podanej žalobe a nesúhlasí

so zastavením príp. prerušením konania.

Dňa 01. 08. 2014 zaslal navrhovateľ súdu urgenciu vytýčenia termínu pojednávania.

Dňa 20. 10. 2014 súd vytýčil termín pojednávania na 05. 12. 2014 o 09:00 hod.

Dňa 05. 12. 2014 súd odročil termín pojednávania na neurčito z dôvodu, že sa

predvolanie na pojednávanie nepodarilo doručiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu -

odporcovi.

Dňa 13. 01. 2015 súd vytýčil termín pojednávania na deň 06. 03. 2015 o 10:00 hod.

Dňa 06. 03. 2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vykonal výsluch

navrhovateľky a odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu potreby vykonania

dokazovania.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľky vychádzal.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konania o návrhoch na zrušenie rozhodcovských rozsudkov tvoria bežnú

súčasť sporovej agendy všeobecných súdov v občianskom súdnom konaní. Ústavný súd

preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z predloženého vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť

napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá je účastníčkou konania, v súvislosti s prieťahmi

v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu

(od 10. januára 2011 do 26. októbra 2012, od 26. októbra 2012 do 25. septembra 2013,

od 7. marca 2014 do 5. decembra 2014).

Ďalšie pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva v tom,

že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou súvisiacou

najmä s prípravou pojednávania, keď okresný súd takmer až po piatich rokoch od doručenia

návrhu na začatie konania prerokoval vec na pojednávaní [po predchádzajúcom

opakovanom odročovaní predovšetkým z procesných dôvodov (napr. pre nevykázané

doručenie predvolania účastníka na pojednávanie, pre ospravedlnenie odporcu z dôvodu

práceneschopnosti)]. Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (vyše päť rokov), predmet sporu,

ktorým je zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný

súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré

boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a jej právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia

vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia,

orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti a doterajšiu dĺžku napadnutého konania, dospel

ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom

, . Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 € a režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu

predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 9. októbra 2015 ústavný súd, prihliadajúc na jeho

obsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015