Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 652/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o.,

Pohraničná 4, Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Romana

Blažeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu

Pezinok, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri

centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Roman BLAŽEK s.

r. o., Pohraničná 4, Komárno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o.,

Pohraničná 4, Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Romana

Blažeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu kúpnej zmluvy vedeného okresným

súdom pod sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľa. Návrh na začatie

konania bol Okresnému súdu Bratislava II doručený 19. januára 2005 a zaregistrovaný

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že návrh na začatie konania podal už v roku 2005.

Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. novembra

2009, ktorý bol však odvolacím súdom zrušený a vec bol vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie. Sťažovateľ zdôrazňuje, že „vyše desať rokov konania je už neprimerane dlhé

obdobie na nie tak zložitú kauzu“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa , podnikateľa s obchodným menom

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi , podnikateľovi s obchodným menom

, sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 28.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť sťažovateľovi ,

podnikateľovi s obchodným menom trovy

konania k rukám ich právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

prípisom sp. zn. Spr. 3127/2015 z 18. septembra 2015, ktorý obsahuje podrobný prehľad

procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní zostavený zákonnou sudkyňou.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil,

že popis doterajšieho priebehu konania zostavený zákonnou sudkyňou, ktorý je súčasťou

vyjadrenia predsedu okresného súdu, zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho

pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa vychádzal.

Uznesením č. k. -17 zo 6. októbra 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 3127/2015 z 27. októbra 2015 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti

nedoplnil.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr 3127/2015 z 18. septembra 2015 a 27. októbra 2015 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

19. novembra 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

K vyjadreniam predsedu okresného súdu okrem iného uvádza:

„Porušovateľ uvádza, že ku prieťahom v konaní došlo iba v období od 18. 04. 2013

do 28. 08. 2014. S týmto sťažovateľ nesúhlasí.

Ku prieťahom došlo aj v období od 29. 01. 2008 do 08. 12. 2008. Spis bol pridelený

zákonnej sudkyni 29. 01. 2008. Až 04. 07. 2008 bol stanovený termín pojednávania

na 29. 09. 2008. Toto sa nekonalo z dôvodu neprevzatia zásielky právnou zástupkyňou

odporcu. Súd keď zistil neprevzatie zásielky, mohol urobiť aj iné úkony na zabezpečenie

konania sa pojednávania, ako napríklad oznámenie termínu pojednávania telefonicky,

či mailom.

Prieťah v konaní bol spôsobený aj odročením pojednávania, ktoré bolo nariadené

na deň 17. 03. 2009. Právna zástupkyňa odporcu brala termín pojednávania na vedomie

na pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2008, súd preto nemal akceptovať jej žiadosť

o odročenie pojednávania zo dňa 05. 03. 2009 pre kolíziu pojednávaní v inej veci.

Tiež je možné sa domnievať, že odvolanie odporcu proti rozsudku zo dňa

30. 11. 2009 by malo oveľa menšiu šancu na úspech, ak by súd nebol zmenil čas

pojednávania bez toho, aby to oznámil obidvom stranám tak, ako to konštatuje odvolací súd

vo svojom zrušujúcom rozsudku.

Ku prieťahom v konaní došlo aj v iných časových úsekoch, napríklad z dôvodu veľmi

dlhých intervalov medzi pojednávaniami a na to nadväzujúcimi častými zmenami sudcu

a opakovaným prejednávaním tých istých čiastkových otázok.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konania o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu kúpnej

zmluvy tvoria bežnú časť civilnoprávnej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd preto

nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska ústavný súd zastáva

názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitejšiu (najmä z dôvodu potreby

vykonať znalecké dokazovanie znalcami z dvoch odborov, ako aj potreby zabezpečiť väčšie

množstvo listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že faktická zložitosť

veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí desiatich rokov od podania

návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania, v súvislosti s prieťahmi

v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V súlade so , ktorým sa mení a dopĺňa

Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sa od 1. januára 2008

na prerokovanie a rozhodnutie vecí sťažovateľa stal miestne a vecne príslušný Okresný súd

Pezinok.

Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre zastáva názor, že pri prechode výkonu

súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade Okresného súdu Bratislava II)

na nadobúdajúci súd (v danom prípade Okresný súd Pezinok) podľa

Z. z. sa takýto prechod uskutočňuje so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto

prechodu (napr. , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytli obdobia krátkodobej i dlhodobej neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu (napr. od 27. februára 2012 do 4. apríla 2013, od 18. apríla 2013

do 28. augusta 2014), avšak konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačené

najmä neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Nesústredenosť postupu okresného

súdu možno vidieť aj v tom, že rozsudok vo veci samej sp. zn.

z 30. novembra 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.

z 26. októbra 2010 zrušil z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

[ a ] a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takýto postup nesmeruje

efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný

so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše desať rokov),

predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o fakticky zložitejšie

konanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným

prieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

28 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti a doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého

konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 6 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman BLAŽEK s. r. o., Pohraničná 4, Komárno. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €

(za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľovi priznal za každý úkon

vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16

ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje

sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie zo 16. novembra 2015 ústavný súd, prihliadajúc

na jeho obsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015