Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 557/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2

a práv podľa , 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Okresnej prokuratúry Skalica č. k.

z 13. apríla 2015 a č. k. z 12. mája 2015 v spojení s upovedomením

Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. z 22. apríla 2015 a opatrením

Okresného súdu Skalica sp. zn. zo 7. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresnej prokuratúry Skalica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. z 13. apríla 2015 a č. k. z 12. mája

2015 v spojení s upovedomením Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) sp. zn. z 22. apríla 2015 a opatrením Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 7. júla 2015.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že je proti nemu vedené trestné

stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a iné na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Skalica (ďalej len „policajt“)

ČVS: ORP 30/VYS z 18. januára 2015. V rámci vyšetrovania boli uzneseniami

policajta ČVS: ORP 30/VYS zo 17. marca 2015 a 17. apríla 2015 pribratí do

konania znalci z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie z dôvodu znaleckého skúmania

len závislosti sťažovateľa na alkohole a iných návykových látkach, a to len jedným

z pribratých znalcov, pričom z dôvodu nespolupráce sťažovateľa s prvou pribratou

znalkyňou bolo rozhodnuté o pribratí druhej znalkyne. Voči uzneseniam policajta

ČVS: ORP 30/VYS zo 17. marca 2015 a 17. apríla 2015 podal sťažovateľ sťažnosť

ako riadny opravný prostriedok podľa a nasl. Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uzneseniami

okresnej prokuratúry č. k. z 13. apríla 2015 a č. k.

z 12. mája 2015 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažovateľom podaných sťažností. V ďalšom

bol postup policajta a okresnej prokuratúry preskúmaný krajskou prokuratúrou postupom

podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov,

o čom bol sťažovateľ písomne vyrozumený listom krajskej prokuratúry č. k.

z 22. apríla 2015. Nakoniec generálny prokurátor Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) postupom podľa § 363

ods. 1, a a svojím uznesením č. k.

XVI/2 Pz 48/15/1000 6 z 9. júla 2015 (ďalej aj „rozhodnutie generálneho prokurátora“)

vyslovil porušenie v ustanoveniach , a

ods. 1 písm. c) a rozhodol o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry

ČVS: ORP 30/VYS zo 17. apríla 2015, ako aj uznesenia prokurátora č. k.

z 12. mája 2015, ktorým bola do konania pribratá znalkyňa

, ako znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia

psychiatrie. Okresný súd svojím opatrením sp. zn. zo 7. júla 2015 odmietol

vydať príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa. V ostatnom podal sťažovateľ

sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti skonštatoval, že „Z obsahu vyšetrovacieho spisu

ČVS:ORP 30/VYS SI 2015 jasne vyplýva, že... spáchal skutok pod vplyvom alkoholu, čo

svedčí dychová skúška. Z výsluchu znalkyne zo dňa 22.2.2013

(v inej trestnej veci) znalecký posudok, vyplýva, že sťažovateľ je závislý na rôznych

omamných látkach a je pre spoločnosť nebezpečný. S poukazom na viaceré skutočnosti, ako

aj so zreteľom na potrebu zodpovedania otázok ohľadne duševného stavu prichádza do

úvahy jednoznačne vyšetrenie dvomi znalcami. V danej veci bolo potrebné pribrať dvoch

znalcov... z odboru psychiatria.“. V ďalšom akcentoval, že „Nie som schopný chápať

zmysel trestného konania, do dnešného dňa OČTK nepribrali dvoch znalcov na vyšetrenie

môjho duševného stavu, OČTK do dnešného dňa nerešpektovali uznesenie GP SR zo dňa

9.7.2015 sp. zn. XVI/2 Pz 48/15/1000 6“, dôsledkom čoho „... sťažovateľ bol resp. stále je

vo väzbe za skutok, za ktorý nie som trestne zodpovedný... čím došlo k porušeniu čl. 17

ods. 2 a dohovoru“. V závere sťažovateľ zhrnul, že „Zo všetkých

okolností uvedených v sťažnosti jednoznačne vyplýva, že moja väzba nespĺňa... podmienku

zákonnosti v dôsledku čoho je... protizákonná a samozrejme protiústavná.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresná prokuratúra Skalica svojimi rozhodnutiami v spojení s Krajskou

prokuratúrou Trnava porušili základné právo sťažovateľa... na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 SR, ako aj právo na slobodu podľa ods. 3 a 4 Dohovoru...

2. Okresný súd Skalica odmietnutím príkazu porušili základné právo

sťažovateľa... na osobnú slobodu podľa SR.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške = 4.000= €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je

vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže zaoberať aj

z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

, resp. podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo

slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

8. Ústavný súd v obdobných prípadoch už judikoval, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(, , ). Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je

predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa

otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho skončení, s výnimkou

mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca, teda

po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré obvinenému/obžalovanému Trestný

poriadok poskytuje.

9. Ústavný súd teda zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale že túto povinnosť majú aj všeobecné

súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (), prípadne iné orgány verejnej

moci na to určené. Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú

z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj

III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby),

prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné

prostriedky) . Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda

vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých

protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými

prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou

nepochybne je.

10. K nosnej námietke sťažovateľa spočívajúcej v postupe orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré sa v rámci vykonávaného dokazovania nezaoberali (do času

podania ústavnej sťažnosti, pozn.) otázkou jeho príčetnosti, k skúmaniu ktorej je potrebné

pribrať nie jedného, ale dvoch znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ústavný

súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na rozhodnutie generálneho prokurátora, ktorý zrušil

uznesenie policajta ČVS: ORP 30/VYS zo 17. apríla 2015, ako aj uznesenie

okresnej prokuratúry č. k. z 12. mája 2015, ktorým bola do konania

pribratá znalkyňa , ako znalkyňa z odboru zdravotníctva,

odvetvia psychiatrie, a to z dôvodu vyslovenia porušenia

v ustanoveniach , a

postupom spomenutých orgánov činných v trestnom konaní. V dôsledku uvedeného

a z dôvodu záväznosti právneho názoru generálneho prokurátora vysloveného v predmetnej

veci bude povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní v ďalšom opätovne/nanovo

rozhodnúť o znaleckom skúmaní osoby samotného sťažovateľa (s ohľadom na čas podania

ústavnej sťažnosti, pozn.), a to aj v ním požadovanom rozsahu, teda so zameraním na

skúmanie jeho príčetnosti, pričom sťažovateľom napadnuté opatrenie okresného súdu sp. zn.

zo 7. júla 2015 predchádzalo rozhodnutiu generálneho prokurátora.

Naostatok (vo všeobecnom ponímaní, pozn.) aj znalcom vyslovená nepríčetnosť nie je

prekážkou uloženia ochranného liečenia podľa § 31 ods. 3 v spojení s § 73 a nasl. Trestného

zákona práve aj z dôvodu, že páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Nad rámec už uvedeného ústavný súd

konštatuje, že k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa a jeho následnému väzobnému

stíhaniu došlo z dôvodu vznesenia obvinenia jeho osobe za trestnú činnosť mu kladenú za

vinu v spojení s materiálnymi podmienkami väzby, v dôsledku čoho medzi ním označenými

základnými právami a postupom orgánov činných v trestnom konaní spočívajúcim

v neskúmaní jeho príčetnosti nie je vecná súvislosť.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015