Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 423/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti

, zastúpenej advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 € (slovom

jedno euro), ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur

a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -08 zo 7. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 13. októbra 2011 doručila sťažovateľka

okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva. Okresný súd po počiatočných

prieťahoch vykonával na viacerých pojednávaniach dokazovanie a bola realizovaná

aj ohliadka sporných nehnuteľností. Dokazovanie však doteraz nebolo skončené. Posledné

pojednávanie sa konalo 4. marca 2013 a odvtedy je jeho postup neefektívny a nesústredený,

o čom svedčí fakt, že pojednávanie 15. apríla 2013 bolo zrušené „bez riadneho

odôvodnenia“ a do dnešného dňa v uvedenej veci nebol ustanovený ani žiadny znalec.

3. Sťažovateľka podala na okresnom súde aj viaceré sťažnosti predsedníčke

okresného súdu, a to 22. februára 2012, 7. septembra 2012, 23. augusta 2013, 18. júna 2014

a naposledy 30. júna 2015, a tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľky ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ... a základné právo sťažovateľky

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

... Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.

zn. konal bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

jedno euro..., ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný sťažovateľke

... vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Sťažovateľke ... sa priznávajú trovy právneho zastúpenia

296,44 eur..., ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť na účet advokáta

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 30. októbra 2015 písomne

vyjadrila predsedníčka okresného súdu (sp. zn. ), v ktorom okrem rozpisu

úkonov okresného súdu pripojila vyjadrenie zákonnej sudkyne v predmetnej veci. V svojom

stanovisku okresný súd uvádza:

„Na Okresnom súde... je vedené konanie pod sp. zn. .

podala dňa 13. 10. 2011, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobu

o určenie vlastníckeho práva. V konaní boli vykonané nasledovné úkony:

... 21. 2. 2012 - bola vyzvaná žalobkyňa na oznámenie skutočností v súvislosti

so zastúpením v konaní

- 22. 2. 2012 - bolo žalobkyni uložené doplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania

- 27. 2. 2012 - žalobkyňa doplatila súdny poplatok z návrhu na začatie konania

- 29. 2. 2012 - žalobkyňa doručila súdu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní

- 20. 4. 2012 - nariadený termín súdneho pojednávania na 30. 5. 2012

- 25. 5. 2012 - bola súdu doručená žiadosť žalovaných 1) a 2) o odročenie súdneho

pojednávania zo zdravotných dôvodov

- 29. 5. 2012 - bolo súdne pojednávanie, nariadené na 30. 5. 2012, zrušené

- 30. 5. 2012 - boli vyzvaní lekári žalovaných na oznámenie možnosti účasti

žalovaných na súdnom pojednávaní

- 7. 6. 2012, 12. 6. 2012 - boli súdu doručené správy lekárov žalovaných

- 21. 6. 2012 - boli oznámené skutočnosti, oznámené lekármi žalovaných, právnemu

zástupcovi žalobkyne

- 26. 6. 2012 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na ustanovenie procesných

opatrovníkov žalovaným 1) a 2)

- 31. 7. 2012 - boli žiadané správy od lekárov žalovaných o možnosti ich účasti

na súdnom pojednávaní

- 5. 9. resp. 13. 9. 2012 - bola súdu lekármi žalovaných oznámená ich spôsobilosť

zúčastniť sa pojednávania

- 18. 9. 2012 - bolo nariadené súdne pojednávanie na 22. 10. 2012

- 22. 10. 2012 - bolo vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 5. 12. 2012

- 5. 12. 2012 - bolo vykonané súdne pojednávanie v mieste bydliska žalovaných,

z dôvodu nemožnosti ich účasti na súdnom pojednávaní v sídle súdu a súčasne bola

vykonaná ohliadka na mieste samom; súdne pojednávanie bolo odročené na 24. 1. 2013

- 19. 12. 2012 - bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktoré bolo

dňa 20. 12. 2012 zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne

- 24. 1. 2013 - bolo vo veci vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. 3. 2013

- 4. 3. 2013 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby

- 4. 3. 2013 - bolo vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. 4. 2013

- 13. 3. 2013 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na výsluch svedka

- 12. 4. 2013 - bolo súdne pojednávanie, nariadené na 15. 4. 2013, zrušené, z dôvodu

potreby vykonania znaleckého dokazovania

- 20. 4.2013 - bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných

- 19. 7. 2013 - bolo rozhodnuté o svedočnom

- 24. 7. 2013 - boli vyčíslené trovy ohliadky na mieste samom

- 25. 7. 2013 - bol vyzvaný právny zástupca žalobkyne na oznámenie súhlasu

s použitím nespotrebovaného preddavku

- 3. 9. 2013 - oznámil právny zástupca žalobkyne súhlas s použitím nespotrebovanej

časti preddavku na trovy znaleckého dokazovania

- 26. 9. 2013 - bolo rozhodnuté o trovách ohliadky

- 27. 9. 2013 - bolo uložené žalobkyni zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania

- 11. 10. 2013- žalobkyňa zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- 18. 11. 2013 - bolo súdu doručené oznámenie o zastupovaní právneho zástupcu

žalovaných z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie a súčasne o úmrtí žalovanej 2)

- 22. 1. 2014 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie vstupu ďalších

účastníkov do konania, návrh na vykonanie dokazovania a návrh na pripustenie zmeny

žaloby

- 30. 1. 2014 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby

a návrh na vykonanie dokazovania

- 16. 7. 2014 - uznesením č. k. -427 bola pripustená zmena žaloby

- 16. 7. 2014 - uznesením č. k. -430 bol návrh žalobkyne na zmenu

účastníkov konania na strane žalovanej 2) zamietnutý

- 13. 10. 2014 - bolo uložené žalobkyni zaplatiť súdny poplatok z dôvodu zmeny

žaloby

- 28. 10. 2014 - žalobkyňa zaplatila súdny poplatok

- 29. 10. 2015 - uznesením č. k. -451 bolo vo veci nariadené znalecké

dokazovanie.

Na základe Vašej výzvy som preskúmala postup súdu a plynulosť konania vo veci

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou

a zabezpečila som si vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré pripájam k vyjadreniu.

V mesiaci jún 2015 som vykonala dohľad predsedu súdu v senáte JUDr. Evy Uličnej

(10C, 10Cr, 10Csr, 10P, 10Ps, 10Em, 10Cpr, 10S), z ktorého som zistila, že JUDr. Uličná

koná priebežne vo všetkých veciach, ktoré sú jej pridelené z viacerých druhov agiend.

Využíva všetky pojednávacie dni, ktoré má určené rozvrhom práce. Mesačne rozhodne

približne 50 vecí. JUDr. Evu Uličnú hodnotím ako sudkyňu, ktorá pristupuje zodpovedne

k plneniu pracovných povinností. Dosahuje spoľahlivé pracovné výsledky, čo vyplýva

aj z ročných štatistických výkazov sudcu. Svoje praktické pracovné a odborné vedomosti

naďalej zdokonaľuje samoštúdiom, ako aj účasťou na školeniach a seminároch a aktívne sa

zapájala do odborných diskusií v rámci občiansko-právneho grémia.

Okresný súd Liptovský Mikuláš je už viac ako 10 rokov personálne poddimenzovaný,

na čo bolo Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane upozorňované, keď vo výkone chýbali

minimálne traja sudcovia. V roku 2004 pôsobilo vo výkone na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš 7 sudkýň, keď predtým, v priebehu rokov 1997 až 2004, zo súdu odišlo 7 sudcov.

Súd bol personálne o sudcov dopĺňaný postupne, pričom medzi jednotlivými príchodmi

ubiehala dlhá doba. Výrazný bol nepomer sudcov, ktorí zo súdu odišli, ku sudcom, ktorí

na súd prišli. Na súde dochádzalo k opakovaným prerozdeľovaniam spisov

po odchádzajúcich sudcoch medzi ostávajúcich sudcov. Len na okraj podotýkam, že v roku

1998 pôsobilo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 14 sudcov. Od roku 2004 výrazne

menší počet sudcov musel v jednotlivých mesiacoch vybavovať vyšší počet vecí, z ktorých

minimálne 70 % bolo možné rozhodnúť len na pojednávaniach. Sudcov, v zmysle platných

procesných predpisov, iní zamestnanci súdu nemohli odbremeniť od najnáročnejšej časti

ich práce, a to prípravy pojednávania, samotného pojednávania a vypracovania

rozhodnutia. Ak sa aj v prvej a tretej fáze na tejto činnosti podieľali vyšší súdni úradníci,

hlavnú zodpovednosť za výsledok tejto práce nesú sudcovia, čo znamená, že jej musia

venovať nemálo času, priamo úmerne počtu vecí, ktoré prejednávajú. Riešenie personálnej

situácie bolo a stále je odďaľované a len zvýšené úsilie a pracovné nasadenie sudkýň a

sudcov súdu, často na úkor vlastného rodinného života a zdravia, má za následok, že

Okresný súd Liptovský Mikuláš je pri hodnotení súdov v počte vybavených vecí, vždy na

popredných miestach a počet reštančných vecí je nízky. V prejednávaných veciach je

minimum ústavných sťažnosti. Od roku 2009 boli vydané len 3 nálezy Ústavného súdu SR

vo veciach Okresného súdu Liptovský Mikuláš s povinnosťou finančného zadosťučinenia.

Dĺžka lehôt medzi jednotlivými úkonmi v konaní vedenom pod sp. zn.

zodpovedá zaťaženosti zákonnej sudkyne a ostatných zamestnancov Okresného súdu

Liptovský Mikuláš. JUDr. Eva Uličná pôsobí na Okresnom súde... od roku 2008, kedy

začínala na trestnom úseku, v roku 2008 jej bola pridelená aj agenda P, od roku 2010

jej bola pridelená agenda C, Er. V súčasnosti vybavuje 5 druhov agiend. Okresný súd...

je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený. Nedostatočný počet sudcov a ostatných

zamestnancov má potom za následok neprimerane vysoký počet prideľovaných vecí

z viacerých druhov agiend, takže sudcovia a ostatní zamestnanci nemôžu v nich konať

v primeraných lehotách.“

6. Zákonná sudkyňa okrem priebehu konania a úkonov, ktoré sú už opísané, uviedla:

„Prihliadajúc na vyššie uvedený popis úkonov, ktoré boli vo veci vykonané, mám za to, že

vo veci sa snažím konať plynulo, bez neodôvodnených prieťahov, vzhľadom na objektívne

schopnosti a možnosti, ktoré sú ovplyvnené dlhodobou personálnou poddimenzovanosťou

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pokiaľ ide o miesta sudcov. Uvedená skutočnosť bola

opakovane signalizovaná správou súdu, aj plánom sudcov Ministerstvu spravodlivosti SR.

Dôsledkom personálneho neobsadenia súdu je neúnosne vysoká zaťaženosť sudcov. Okrem

agendy C, ktorej sa predmetná vec týka, vybavujem ako hlavnú agendu aj agendu P, hoci

v tejto agende mi bol zastavený nápad k 30. 6. 2015, avšak naďalej je v tejto agende

potrebné rozhodovať v už pridelených veciach. V oboch agendách nariaďujem súdne

pojednávania na 2 pojednávacie dni v týždni, v zostávajúce 3 dni v týždni spracovávam

výsledky súdnych pojednávaní, kde písomné vyhotovenia rozsudkov sú viazané na zákonné

lehoty, nariaďujem súdne pojednávania, rozhodujem o predbežných opatreniach

a vykonávam množstvo iných procesných úkonov, nehovoriac o potrebe prípravy na súdne

pojednávania. Napriek môjmu zvýšenému pracovnému úsiliu, ktoré sa prejavuje aj v počte

rozhodnutých vecí, doposiaľ nebolo objektívne v mojich schopnostiach a možnostiach,

aby som vo veci vykonala úkony skôr.“

7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 2. novembra 2015.

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky

listom doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2015, v ktorom uviedol:

„Okresný súd... vo svojom vyjadrení z 30.10 2015 okrem iného uviedol, že zákonná

sudkyňa JUDr. Eva Uličná mesačne rozhodne približne 50 vecí. Zrejme takto rozhoduje

aj také veci, ktoré na tento súd napadli neskôr, ako vec po 12. 10. 2011.

Tým de facto priznal porušovanie ústavných práv sťažovateľky garantovaných SR.

Údajné personálne poddimenzovanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš nemôže byť

na ťarchu sťažovateľky.

Okresný súd... vo svojom vyjadrení z 30.10.2015 ako aj zákonná sudkyňa

JUDr. Eva Uličná vo svojom vyjadrení z 29.10.2015 okrem iného uviedli, že v období

od 13. 10. 2014 do 29. 10. 2015 tento súd vôbec nekonal vyše roka. Zjavne až od času, kedy

sa Okresný súd Liptovský Mikuláš dozvedel o podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou bolo

vo veci nariadené znalecké dokazovanie. O nesústredenom postupe Okresného súdu

Liptovský Mikuláš okrem iného nasvedčuje aj skutočnosť, že až dňa 03. 11. 2015 Okresný

súd Liptovský Mikuláš doručil sťažovateľke podanie odporcov, ktoré odporcovia doručili

tomuto súdu dňa 12. 04. 2013... Doterajším postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sa

zjavne a neoprávnene predlžuje právna neistota sťažovateľky, čo hodnotíme ako denegatio

iustitiae.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

15.1 Pokiaľ ide o hodnotenie napadnutého konania z hľadiska zložitosti veci, ústavný

súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

s prísl. (odstránenie plotu a žumpy, neskôr kovového stĺpa a odkvapovej rúry, časti vývodu

plynu, pozn.) patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno

hodnotiť ako právne ani skutkovo zložité, hoci v tomto prípade skutkovú zložitosť veci

nemožno jednoznačne vylúčiť, pretože vyplýva i z protichodných výpovedí účastníkov

konania, svedkov, znaleckého posudku k predmetu sporu, ktorý bol aj priložený k žalobe,

resp. aj iných relevantných dokumentov. Okresný súd na ten účel musel nariadiť aj znalecké

dokazovanie, avšak vo svojom vyjadrení k sťažnosti prípadnú faktickú zložitosť veci vôbec

nenamietal.

15.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľka výrazne prispela k predĺženiu tohto konania. Naopak, v konaní bola aktívna,

podala aj sťažnosti na postup okresného súdu a bola aj právne zastúpená advokátom, ktorý

sa zúčastňoval nariadených pojednávaní, hoci na druhej strane ústavný súd nemohol tiež

prehliadnuť, že priebežne využívala svoje procesné oprávnenia a podávala návrhy na zmenu

žaloby (pozri bod 5), o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konanie predlžovalo.

15.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Z doterajšieho priebehu napadnutého

konania vyplýva, že okresný súd síce vykonával jednoduché procesné úkony, urobil

aj ohliadku nehnuteľnosti a vyhotovil fotodokumentáciu z nej (5. december 2012), ako

aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vypočutím účastníkov konania až

na štyroch pojednávaniach od októbra 2012 do marca 2013, avšak podľa názoru ústavného

súdu konal od 15. apríla 2013, keď zrušil pojednávanie z dôvodu nariadenia znaleckého

dokazovania, zjavne nekoncentrovane a neefektívne, pretože samotné konanie celkovo trvá

už viac ako štyri roky a do dnešného dňa okresný súd nevydal žiadne rozhodnutie vo veci

samej. Na pojednávaní 4. marca 2013 právny zástupca sťažovateľky uviedol: „ak súd dôjde

k záveru, že vlastnícke právo žalobkyne (sťažovateľky, pozn.) nie je preukázané z nami

predloženého geometrického plánu, znaleckého posudku, nechávame na zvážení súdu

aj vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia“, pričom

žalovaní súčasne navrhli aj vypočuť svedkov, napr. , ktorý spracoval

geometrický plán (č. l. 372), prípadne ich konfrontáciu (so znalcom, ktorý spracoval

znalecký posudok pred podaním žaloby, pozn.), ale týchto svedkov zatiaľ okresný súd spolu

nevypočul a do konania pribral znalca navrhovaného sťažovateľkou až po prijatí

jej sťažnosti na ústavnom súde, t. j. 29. októbra 2015, teda po viac ako dva a pol roku,

čo nemožno akceptovať, keďže uvedený postup okresného súdu zjavne nesmeroval

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky v tomto konaní.

16. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

17. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu

spočívajúcou v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou

príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

18. Ústavný súd preto dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto

konania (štyri roky bez rozhodnutia vo veci samej na prvom stupni, neefektívna činnosť

pri znaleckom dokazovaní s reálnym predpokladom, že napadnuté konanie nebude

v dohľadnom čase právoplatne skončené) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(pozri bod 1 výroku rozhodnutia).

19. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o

sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných

prieťahov, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

20. V ďalšej časti sťažnosti sa ústavný súd zaoberal aj žiadosťou sťažovateľky

o priznanie symbolického finančného zadosťučinenia v sume 1 €, ktorá ho žiadala vyplatiť

„lebo zbytočnými prieťahmi zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súdnom konaní

, jej boli zbytočne zvyšované náklady na podanie sťažností na prieťahy

v konaní adresované predsedovi uvedeného súdu titulom poštovného (podľa cenníka

Slovenskej pošty je účtovaná za doporučený dopis 2. triedy suma 1,15 €)“.

21. Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

22. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky (pozri bod 20) ústavný súd rozhodol

o priznaní finančného zadosťučinenia iba v symbolickej sume 1 € (výrok tohto rozhodnutia

v bode 3).

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom

advokátom . Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy. Advokát vykonal v roku 2015 dva úkony právnych služieb, a to prevzatie

a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych

služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Odmena za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu

148,22 €. Odmena advokátovi za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada

predstavuje sumu 296,44 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ). Z uvedených

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015