Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 423/2015
PDF · 247.13 KB
No categories available
I. ÚS 423/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti
, zastúpenej advokátom ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 244/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 244/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 C 244/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 € (slovom
jedno euro), ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Liptovský Mikuláš j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur
a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta ,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 423/2015-08 zo 7. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 244/2011.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 13. októbra 2011 doručila sťažovateľka
okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva. Okresný súd po počiatočných
prieťahoch vykonával na viacerých pojednávaniach dokazovanie a bola realizovaná
aj ohliadka sporných nehnuteľností. Dokazovanie však doteraz nebolo skončené. Posledné
pojednávanie sa konalo 4. marca 2013 a odvtedy je jeho postup neefektívny a nesústredený,
o čom svedčí fakt, že pojednávanie 15. apríla 2013 bolo zrušené „bez riadneho
odôvodnenia“ a do dnešného dňa v uvedenej veci nebol ustanovený ani žiadny znalec.
3. Sťažovateľka podala na okresnom súde aj viaceré sťažnosti predsedníčke
okresného súdu, a to 22. februára 2012, 7. septembra 2012, 23. augusta 2013, 18. júna 2014
a naposledy 30. júna 2015, a tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby
o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľky ... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a základné právo sťažovateľky
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/244/2011
porušené boli.
... Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/244/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
... Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
jedno euro..., ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný sťažovateľke
... vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
... Sťažovateľke ... sa priznávajú trovy právneho zastúpenia
296,44 eur..., ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť na účet advokáta
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
II.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 30. októbra 2015 písomne
vyjadrila predsedníčka okresného súdu (sp. zn. 1 Spr/1431/2015), v ktorom okrem rozpisu
úkonov okresného súdu pripojila vyjadrenie zákonnej sudkyne v predmetnej veci. V svojom
stanovisku okresný súd uvádza:
„Na Okresnom súde... je vedené konanie pod sp. zn. 10C/244/2011.
podala dňa 13. 10. 2011, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobu
o určenie vlastníckeho práva. V konaní boli vykonané nasledovné úkony:
... 21. 2. 2012 - bola vyzvaná žalobkyňa na oznámenie skutočností v súvislosti
so zastúpením v konaní
- 22. 2. 2012 - bolo žalobkyni uložené doplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania
- 27. 2. 2012 - žalobkyňa doplatila súdny poplatok z návrhu na začatie konania
- 29. 2. 2012 - žalobkyňa doručila súdu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní
- 20. 4. 2012 - nariadený termín súdneho pojednávania na 30. 5. 2012
- 25. 5. 2012 - bola súdu doručená žiadosť žalovaných 1) a 2) o odročenie súdneho
pojednávania zo zdravotných dôvodov
- 29. 5. 2012 - bolo súdne pojednávanie, nariadené na 30. 5. 2012, zrušené
- 30. 5. 2012 - boli vyzvaní lekári žalovaných na oznámenie možnosti účasti
žalovaných na súdnom pojednávaní
- 7. 6. 2012, 12. 6. 2012 - boli súdu doručené správy lekárov žalovaných
- 21. 6. 2012 - boli oznámené skutočnosti, oznámené lekármi žalovaných, právnemu
zástupcovi žalobkyne
- 26. 6. 2012 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na ustanovenie procesných
opatrovníkov žalovaným 1) a 2)
- 31. 7. 2012 - boli žiadané správy od lekárov žalovaných o možnosti ich účasti
na súdnom pojednávaní
- 5. 9. resp. 13. 9. 2012 - bola súdu lekármi žalovaných oznámená ich spôsobilosť
zúčastniť sa pojednávania
- 18. 9. 2012 - bolo nariadené súdne pojednávanie na 22. 10. 2012
- 22. 10. 2012 - bolo vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 5. 12. 2012
- 5. 12. 2012 - bolo vykonané súdne pojednávanie v mieste bydliska žalovaných,
z dôvodu nemožnosti ich účasti na súdnom pojednávaní v sídle súdu a súčasne bola
vykonaná ohliadka na mieste samom; súdne pojednávanie bolo odročené na 24. 1. 2013
- 19. 12. 2012 - bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktoré bolo
dňa 20. 12. 2012 zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne
- 24. 1. 2013 - bolo vo veci vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. 3. 2013
- 4. 3. 2013 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby
- 4. 3. 2013 - bolo vykonané súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. 4. 2013
- 13. 3. 2013 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na výsluch svedka
- 12. 4. 2013 - bolo súdne pojednávanie, nariadené na 15. 4. 2013, zrušené, z dôvodu
potreby vykonania znaleckého dokazovania
- 20. 4.2013 - bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných
- 19. 7. 2013 - bolo rozhodnuté o svedočnom
- 24. 7. 2013 - boli vyčíslené trovy ohliadky na mieste samom
- 25. 7. 2013 - bol vyzvaný právny zástupca žalobkyne na oznámenie súhlasu
s použitím nespotrebovaného preddavku
- 3. 9. 2013 - oznámil právny zástupca žalobkyne súhlas s použitím nespotrebovanej
časti preddavku na trovy znaleckého dokazovania
- 26. 9. 2013 - bolo rozhodnuté o trovách ohliadky
- 27. 9. 2013 - bolo uložené žalobkyni zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania
- 11. 10. 2013- žalobkyňa zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania
- 18. 11. 2013 - bolo súdu doručené oznámenie o zastupovaní právneho zástupcu
žalovaných z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie a súčasne o úmrtí žalovanej 2)
- 22. 1. 2014 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie vstupu ďalších
účastníkov do konania, návrh na vykonanie dokazovania a návrh na pripustenie zmeny
žaloby
- 30. 1. 2014 - bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby
a návrh na vykonanie dokazovania
- 16. 7. 2014 - uznesením č. k. 10C/244/2011-427 bola pripustená zmena žaloby
- 16. 7. 2014 - uznesením č. k. 10C/244/2011-430 bol návrh žalobkyne na zmenu
účastníkov konania na strane žalovanej 2) zamietnutý
- 13. 10. 2014 - bolo uložené žalobkyni zaplatiť súdny poplatok z dôvodu zmeny
žaloby
- 28. 10. 2014 - žalobkyňa zaplatila súdny poplatok
- 29. 10. 2015 - uznesením č. k. 10C/244/2011-451 bolo vo veci nariadené znalecké
dokazovanie.
Na základe Vašej výzvy som preskúmala postup súdu a plynulosť konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 10C/244/2011
a zabezpečila som si vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktoré pripájam k vyjadreniu.
V mesiaci jún 2015 som vykonala dohľad predsedu súdu v senáte JUDr. Evy Uličnej
(10C, 10Cr, 10Csr, 10P, 10Ps, 10Em, 10Cpr, 10S), z ktorého som zistila, že JUDr. Uličná
koná priebežne vo všetkých veciach, ktoré sú jej pridelené z viacerých druhov agiend.
Využíva všetky pojednávacie dni, ktoré má určené rozvrhom práce. Mesačne rozhodne
približne 50 vecí. JUDr. Evu Uličnú hodnotím ako sudkyňu, ktorá pristupuje zodpovedne
k plneniu pracovných povinností. Dosahuje spoľahlivé pracovné výsledky, čo vyplýva
aj z ročných štatistických výkazov sudcu. Svoje praktické pracovné a odborné vedomosti
naďalej zdokonaľuje samoštúdiom, ako aj účasťou na školeniach a seminároch a aktívne sa
zapájala do odborných diskusií v rámci občiansko-právneho grémia.
Okresný súd Liptovský Mikuláš je už viac ako 10 rokov personálne poddimenzovaný,
na čo bolo Ministerstvo spravodlivosti SR opakovane upozorňované, keď vo výkone chýbali
minimálne traja sudcovia. V roku 2004 pôsobilo vo výkone na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš 7 sudkýň, keď predtým, v priebehu rokov 1997 až 2004, zo súdu odišlo 7 sudcov.
Súd bol personálne o sudcov dopĺňaný postupne, pričom medzi jednotlivými príchodmi
ubiehala dlhá doba. Výrazný bol nepomer sudcov, ktorí zo súdu odišli, ku sudcom, ktorí
na súd prišli. Na súde dochádzalo k opakovaným prerozdeľovaniam spisov
po odchádzajúcich sudcoch medzi ostávajúcich sudcov. Len na okraj podotýkam, že v roku
1998 pôsobilo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 14 sudcov. Od roku 2004 výrazne
menší počet sudcov musel v jednotlivých mesiacoch vybavovať vyšší počet vecí, z ktorých
minimálne 70 % bolo možné rozhodnúť len na pojednávaniach. Sudcov, v zmysle platných
procesných predpisov, iní zamestnanci súdu nemohli odbremeniť od najnáročnejšej časti
ich práce, a to prípravy pojednávania, samotného pojednávania a vypracovania
rozhodnutia. Ak sa aj v prvej a tretej fáze na tejto činnosti podieľali vyšší súdni úradníci,
hlavnú zodpovednosť za výsledok tejto práce nesú sudcovia, čo znamená, že jej musia
venovať nemálo času, priamo úmerne počtu vecí, ktoré prejednávajú. Riešenie personálnej
situácie bolo a stále je odďaľované a len zvýšené úsilie a pracovné nasadenie sudkýň a
sudcov súdu, často na úkor vlastného rodinného života a zdravia, má za následok, že
Okresný súd Liptovský Mikuláš je pri hodnotení súdov v počte vybavených vecí, vždy na
popredných miestach a počet reštančných vecí je nízky. V prejednávaných veciach je
minimum ústavných sťažnosti. Od roku 2009 boli vydané len 3 nálezy Ústavného súdu SR
vo veciach Okresného súdu Liptovský Mikuláš s povinnosťou finančného zadosťučinenia.
Dĺžka lehôt medzi jednotlivými úkonmi v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/244/2011
zodpovedá zaťaženosti zákonnej sudkyne a ostatných zamestnancov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš. JUDr. Eva Uličná pôsobí na Okresnom súde... od roku 2008, kedy
začínala na trestnom úseku, v roku 2008 jej bola pridelená aj agenda P, od roku 2010
jej bola pridelená agenda C, Er. V súčasnosti vybavuje 5 druhov agiend. Okresný súd...
je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený. Nedostatočný počet sudcov a ostatných
zamestnancov má potom za následok neprimerane vysoký počet prideľovaných vecí
z viacerých druhov agiend, takže sudcovia a ostatní zamestnanci nemôžu v nich konať
v primeraných lehotách.“
6. Zákonná sudkyňa okrem priebehu konania a úkonov, ktoré sú už opísané, uviedla:
„Prihliadajúc na vyššie uvedený popis úkonov, ktoré boli vo veci vykonané, mám za to, že
vo veci sa snažím konať plynulo, bez neodôvodnených prieťahov, vzhľadom na objektívne
schopnosti a možnosti, ktoré sú ovplyvnené dlhodobou personálnou poddimenzovanosťou
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pokiaľ ide o miesta sudcov. Uvedená skutočnosť bola
opakovane signalizovaná správou súdu, aj plánom sudcov Ministerstvu spravodlivosti SR.
Dôsledkom personálneho neobsadenia súdu je neúnosne vysoká zaťaženosť sudcov. Okrem
agendy C, ktorej sa predmetná vec týka, vybavujem ako hlavnú agendu aj agendu P, hoci
v tejto agende mi bol zastavený nápad k 30. 6. 2015, avšak naďalej je v tejto agende
potrebné rozhodovať v už pridelených veciach. V oboch agendách nariaďujem súdne
pojednávania na 2 pojednávacie dni v týždni, v zostávajúce 3 dni v týždni spracovávam
výsledky súdnych pojednávaní, kde písomné vyhotovenia rozsudkov sú viazané na zákonné
lehoty, nariaďujem súdne pojednávania, rozhodujem o predbežných opatreniach
a vykonávam množstvo iných procesných úkonov, nehovoriac o potrebe prípravy na súdne
pojednávania. Napriek môjmu zvýšenému pracovnému úsiliu, ktoré sa prejavuje aj v počte
rozhodnutých vecí, doposiaľ nebolo objektívne v mojich schopnostiach a možnostiach,
aby som vo veci vykonala úkony skôr.“
7. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,
považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú
zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 2. novembra 2015.
8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky
listom doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2015, v ktorom uviedol:
„Okresný súd... vo svojom vyjadrení z 30.10 2015 okrem iného uviedol, že zákonná
sudkyňa JUDr. Eva Uličná mesačne rozhodne približne 50 vecí. Zrejme takto rozhoduje
aj také veci, ktoré na tento súd napadli neskôr, ako vec 10C/244/2011 po 12. 10. 2011.
Tým de facto priznal porušovanie ústavných práv sťažovateľky garantovaných Ústavou SR.
Údajné personálne poddimenzovanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš nemôže byť
na ťarchu sťažovateľky.
Okresný súd... vo svojom vyjadrení z 30.10.2015 ako aj zákonná sudkyňa
JUDr. Eva Uličná vo svojom vyjadrení z 29.10.2015 okrem iného uviedli, že v období
od 13. 10. 2014 do 29. 10. 2015 tento súd vôbec nekonal vyše roka. Zjavne až od času, kedy
sa Okresný súd Liptovský Mikuláš dozvedel o podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou bolo
vo veci nariadené znalecké dokazovanie. O nesústredenom postupe Okresného súdu
Liptovský Mikuláš okrem iného nasvedčuje aj skutočnosť, že až dňa 03. 11. 2015 Okresný
súd Liptovský Mikuláš doručil sťažovateľke podanie odporcov, ktoré odporcovia doručili
tomuto súdu dňa 12. 04. 2013... Doterajším postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sa
zjavne a neoprávnene predlžuje právna neistota sťažovateľky, čo hodnotíme ako denegatio
iustitiae.“
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť
len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd
aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
15.1 Pokiaľ ide o hodnotenie napadnutého konania z hľadiska zložitosti veci, ústavný
súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
s prísl. (odstránenie plotu a žumpy, neskôr kovového stĺpa a odkvapovej rúry, časti vývodu
plynu, pozn.) patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno
hodnotiť ako právne ani skutkovo zložité, hoci v tomto prípade skutkovú zložitosť veci
nemožno jednoznačne vylúčiť, pretože vyplýva i z protichodných výpovedí účastníkov
konania, svedkov, znaleckého posudku k predmetu sporu, ktorý bol aj priložený k žalobe,
resp. aj iných relevantných dokumentov. Okresný súd na ten účel musel nariadiť aj znalecké
dokazovanie, avšak vo svojom vyjadrení k sťažnosti prípadnú faktickú zložitosť veci vôbec
nenamietal.
15.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by
sťažovateľka výrazne prispela k predĺženiu tohto konania. Naopak, v konaní bola aktívna,
podala aj sťažnosti na postup okresného súdu a bola aj právne zastúpená advokátom, ktorý
sa zúčastňoval nariadených pojednávaní, hoci na druhej strane ústavný súd nemohol tiež
prehliadnuť, že priebežne využívala svoje procesné oprávnenia a podávala návrhy na zmenu
žaloby (pozri bod 5), o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konanie predlžovalo.
15.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Z doterajšieho priebehu napadnutého
konania vyplýva, že okresný súd síce vykonával jednoduché procesné úkony, urobil
aj ohliadku nehnuteľnosti a vyhotovil fotodokumentáciu z nej (5. december 2012), ako
aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vypočutím účastníkov konania až
na štyroch pojednávaniach od októbra 2012 do marca 2013, avšak podľa názoru ústavného
súdu konal od 15. apríla 2013, keď zrušil pojednávanie z dôvodu nariadenia znaleckého
dokazovania, zjavne nekoncentrovane a neefektívne, pretože samotné konanie celkovo trvá
už viac ako štyri roky a do dnešného dňa okresný súd nevydal žiadne rozhodnutie vo veci
samej. Na pojednávaní 4. marca 2013 právny zástupca sťažovateľky uviedol: „ak súd dôjde
k záveru, že vlastnícke právo žalobkyne (sťažovateľky, pozn.) nie je preukázané z nami
predloženého geometrického plánu, znaleckého posudku, nechávame na zvážení súdu
aj vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia“, pričom
žalovaní súčasne navrhli aj vypočuť svedkov, napr. , ktorý spracoval
geometrický plán (č. l. 372), prípadne ich konfrontáciu (so znalcom, ktorý spracoval
znalecký posudok pred podaním žaloby, pozn.), ale týchto svedkov zatiaľ okresný súd spolu
nevypočul a do konania pribral znalca navrhovaného sťažovateľkou až po prijatí
jej sťažnosti na ústavnom súde, t. j. 29. októbra 2015, teda po viac ako dva a pol roku,
čo nemožno akceptovať, keďže uvedený postup okresného súdu zjavne nesmeroval
k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky v tomto konaní.
16. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
17. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu
spočívajúcou v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou
príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.
II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní.
18. Ústavný súd preto dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 244/2011 už len z dôvodu celkového trvania tohto
konania (štyri roky bez rozhodnutia vo veci samej na prvom stupni, neefektívna činnosť
pri znaleckom dokazovaní s reálnym predpokladom, že napadnuté konanie nebude
v dohľadnom čase právoplatne skončené) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(pozri bod 1 výroku rozhodnutia).
19. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o
sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 244/2011 v ďalšom období postupoval bez zbytočných
prieťahov, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.
20. V ďalšej časti sťažnosti sa ústavný súd zaoberal aj žiadosťou sťažovateľky
o priznanie symbolického finančného zadosťučinenia v sume 1 €, ktorá ho žiadala vyplatiť
„lebo zbytočnými prieťahmi zo strany Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súdnom konaní
10C/244/2011, jej boli zbytočne zvyšované náklady na podanie sťažností na prieťahy
v konaní adresované predsedovi uvedeného súdu titulom poštovného (podľa cenníka
Slovenskej pošty je účtovaná za doporučený dopis 2. triedy suma 1,15 €)“.
21. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
22. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky (pozri bod 20) ústavný súd rozhodol
o priznaní finančného zadosťučinenia iba v symbolickej sume 1 € (výrok tohto rozhodnutia
v bode 3).
23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom
advokátom . Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy. Advokát vykonal v roku 2015 dva úkony právnych služieb, a to prevzatie
a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych
služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Odmena za jeden právny úkon
vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu
148,22 €. Odmena advokátovi za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada
predstavuje sumu 296,44 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených
dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015