Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 342/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri

centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. februára 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ďalej len („ústava“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva:

«Dňa 08. 06. 2007 bol Okresnému súdu... doručený návrh sťažovateľa

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Uznesením zo dňa 13. 7. 2007, doručeným 31. 7. 2007 súd vyzval sťažovateľa

na doplnenie návrhu.

Dňa 08. 08. 2007 sťažovateľ splnil výzvu súdu.

Dňa 11. 9. 2007 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a odporkyňu

na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 15. 10. 2007 odporkyňa... oznámila... že s návrhom nesúhlasí...

Dňa 02. 11. 2007 sťažovateľ uhradil súdny poplatok. ...

Na 23. 4. 2008 súd nariadil pojednávanie. Súd mal vedomosť, že sťažovateľ

je vo výkone väzby, nezabezpečil jeho predvedenia na pojednávanie ani sa o to nepokúsil.

Odporkyňa sa ospravedlnila z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a požiadala

o odročenie pojednávania. Pracovná zaneprázdnenosť, t. j. typická nekonkrétna výhovorka,

však nie je zákonným dôvodom pre odročenie pojednávania. Súd napriek tomu následne

pojednávanie odročil.

Na 26. 5. 2008 súd nariadil ďalšie pojednávanie.

Pred pojednávaním sa súd ani len pokúsil zabezpečiť predvedenie sťažovateľa

na pojednávanie z väzby, takže mu bolo znemožnené dostaviť sa na pojednávanie.

Na pojednávanie sa dostavila odporkyňa, ktorá bola vypočutá a pojednávanie bolo

odročené na neurčito. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sa vzhľadom na trestnú

činnosť, za ktorú bol sťažovateľ odsúdený s ním „nechce veľmi stretnúť“. ...

Dňa 12. 6. 2008 súd zaslal Okresnému súdu v Trnave dožiadanie na vykonanie

výsluchu sťažovateľa, namiesto toho, aby zabezpečil jeho predvedenie na pojednávanie.

Takýto postup nemá oporu v a je neprípustným obmedzením práva na súdnu ochranu.

Dňa 17. 7. 2008 sťažovateľ opätovne urgoval odstránenie prieťahov (č. l. 48).

Dňa 04. 09. 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že si neželá byť vypočúvaný

prostredníctvom dožiadaného súdu a žiadal, aby súd vo veci riadne konal (č. l. 51).

Dňa 1. 4. 2009 sťažovateľ podal nadriadenému Krajskému súdu v Bratislave

sťažnosť na prieťahy v konaní... Táto bola... odstúpená predsedníčke Okresného súdu

Bratislava II.

Až do 16. 2. 2010, kedy bol sťažovateľ vypočutý v Ústave na výkon väzby, sa súd

venoval zbytočnej a nezákonnej snahe zabezpečiť jeho výsluch prostredníctvom dožiadania,

namiesto zabezpečenia jeho predvedenia na pojednávanie.

Dňa 19. 5. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré súd opätovne nezabezpečil

predvedenia sťažovateľa.

Dňa 20. 10. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu námietky sťažovateľa, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie.

Dňa 16. 11. 2011 sťažovateľ vzal návrh na začatie konania späť z dôvodu, že nemá

finančné prostriedky na právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie

nariadené na 5. 12. 2011 odročil na neurčito.

Uznesením zo dňa 09. 01. 2012 súd konanie nezastavil. Proti uzneseniu podal

sťažovateľ odvolanie. Dňa 31. 5. 2012 odvolací súd uznesenie potvrdil.

Pojednávanie nariadené na 16. 10. 2013 súd odročil z dôvodu kolízií pojednávaní

sťažovateľa. (nečinnosť 1 rok a 5 mesiacov)

Pojednávanie nariadené na 16. 12. 2013 súd odročil na žiadosť sťažovateľa z

dôvodu na strane jeho právneho zástupcu.

Dňa 31. 01. 2014 bolo pojednávanie odročené z dôvodu nedostavenia sa

sťažovateľa, ktorému nebolo predvolanie doručené. Sťažovateľ už v tom čase bol

podmienečne prepustený z výkonu trestu a býval v spoločnom byte s odporkyňou (ktorá

mala strach stretnúť sa s ním na pojednávaní), pričom odporkyňa mu nedala kľúče od

schránky a poštu mu neodovzdávala. Súd napriek tomu nezmyselne uložil sťažovateľovi

poriadkovú pokutu za nedostavenie sa na pojednávanie, o ktorom sťažovateľ nevedel.

Dňa 12. 3. 2014 bolo pojednávanie odročené z dôvodu, že sťažovateľ požiadal

o pridelenie právneho zástupcu z Centra právnej pomoci.

Dňa 02. 02. 2015 sa uskutočnilo prvé meritórne pojednávanie, na ktorom sťažovateľ

predniesol návrh. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. ...

Od podania návrhu uplynulo skoro 8 rokov, napriek tomu nebolo do dnešného dňa

o návrhu sťažovateľa rozhodnuté. Takáto dĺžka konania má sama o sebe za následok

porušenie práva sťažovateľa na rozhodnutie jeho veci bez prieťahov.

Súd postupoval chaoticky, porušujúc právo sťažovateľa na súdne konanie, keď sa

namiesto jeho predvedenia na pojednávanie pokúšal v rozpore so zákonom zabezpečiť akési

vypočutie dožiadaným súdom. Táto chaotická a nezákonná činnosť súdu predstavuje

subjektívne zapríčinené prieťahy.

Predmet konania nepredstavuje vec právne ani skutkovo zložitú, odôvodňujúcu dĺžku

konania 8 rokov.

Sťažovateľ k prieťahom do istej miery prispel aj sám, nie však až do takej miery, aby

konanie muselo trvať skoro 8 rokov, pričom ešte stále nebolo ukončené ani na prvom

stupni.

Nečinnosťou súdu tak došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Sťažovateľ sa domáhal odstránenia nečinností súdu urgenciami a sťažnosťami

na prieťahy dňa 20. 02. 2008 (č. l. 32), dňa 17. 07. 2008 (č. l. 48), dňa 04. 09. 2008

(č. 1. 51), dňa 01. 04. 2009 (č. l. 65) a dňa 05. 11. 2014.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote v jeho prítomnosti podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- €.

3. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje konať bez prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -25 z 26. augusta 2015 sťažnosť

sťažovateľa prijal na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním

sp. zn. Spr. 2095/2015 zo 7. októbra 2015, v ktorom uviedla, že sťažnosť považuje

za nedôvodnú, a poukázala na pripojené vyjadrenie zákonného sudca. Zároveň oznámila,

že súhlasí „s upustením od verejného ústneho pojednávania“.

Zákonný sudca vo vyjadrení k sťažnosti uviedol:

«Predmetom sporu je vyporiadanie BSM účastníkov konania. Návrh podal

(ďalej len „sťažovateľ“) dňa 8. 6. 2007, ktorý bol v tom čase v ÚVV

.

Všeobecne je potrebné uviesť, že vyporiadanie BSM patrí medzi spory zložitejšie,

či už po skutkovej alebo právnej stránke... postup v konaní je závislý aj od postojov

účastníkov konania v priebehu konania... v čase podania návrhu bol sťažovateľ vo väzbe

s tým, že vo väzbe resp. vo výkone trestu bol väčšinu času počas trvania konania. Táto

skutočnosť mala priamy vplyv na dĺžku konania a objektívne sťažovala postup súdu

smerujúci k spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej.

... vo výkone trestu odňatia slobody bol už vo februári 2008, keď žiadal v tejto veci

o urýchlené konanie... sťažovateľ bol od 2. 7. 2014 opätovne zobratý do väzby...

Od podania návrhu súd vo veci začal konať bez prieťahov, odstraňoval vady návrhu,

vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a vo veci stanovil prvé pojednávanie na

termín 23. 4. 2008, pričom zvolil taký procesný postup, že vzhľadom na závažnosť

charakteru spáchanej trestnej činnosti sťažovateľa, sťažovateľa len o termíne pojednávania

upovedomil a predvolal len odporkyňu s cieľom, aby sa nestretli na súdnom pojednávaní.

Prvé pojednávanie bolo odročené pre ospravedlnenie odporkyne, ktoré súd akceptoval. Súd

ďalšie pojednávanie vytýčil hneď nasledujúci mesiac na deň 26. 5. 2008, kde opätovne

sťažovateľa, ktorý už bol vo výkone trestu odňatia slobody, o termíne upovedomil s tým, že

prítomná odporkyňa sa k veci vyjadrila len predbežne vzhľadom na to, že si zvolila

zastupovanie právnou zástupkyňou, ktorá sa následne... 9. 6. 2008... písomne vyjadrila

vo veci samej... Na pojednávaní dňa 26. 5. 2008 sa odporkyňa... navrhuje aby bol

sťažovateľ vypočutý dožiadaným súdom nakoľko... sa s ním nechce na súde stretnúť. V júni

2008 súd požiadal dožiadaný Okresný súd v Trnave o vypočutie sťažovateľa...

... sťažovateľ odmietol sa podrobiť výsluchu na dožiadanom súde... dožiadaný súd

spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 25. 11. 2008. Vzhľadom na to, že sťažovateľ 24. 11. 2008

podal na Špeciálny súd v Pezinku trestné oznámenie vo veci prieťahov v konania

na tunajšom súde sp. zn. a nebolo možné vo veci konať,

pretože sa s vecou oboznamoval vyšetrovateľ. Dňa 19. 1. 2010 sťažovateľ prevzal prípis

súdu v tom zmysle, že opätovne bude spis predložený dožiadanému súdu v Trnave za účelom

jeho vypočutia... bol vyzvaný, aby sa podrobil výsluchu, aby bolo možné ďalej vo veci

konať. Dňa 16. 2. 2010 bol dožiadaným súdom sťažovateľ vypočutý, bolo mu doručené

aj vyjadrenie odporkyne z č. l. 41 spisu s tým, že sa sťažovateľ zaviazal, že do 30 dní zašle

vyjadrenie vo veci samej aj stanovisko k vyjadreniu odporkyne z č. l. 41 vyjadrí sa aj

k príčinám rozvodu manželstva. Sťažovateľ sa v uvedenej lehote k veci samej nevyjadril.

Súd stanovil ďalšie pojednávanie na 19. 5. 2010 s tým, že opätovne sťažovateľa o termíne

riadne upovedomil. Na pojednávaní právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa vo

veci zmenila svoj postoj a navrhujú sťažovateľa eskortovať na tunajší súd, aby bolo možné

riadne vypočuť obidvoch účastníkov. Súd stanovil ďalšie pojednávanie na 30. 6. 2010

a požiadal príslušný orgán o zabezpečenie eskorty sťažovateľa. Vzhľadom na to, že vytýčené

pojednávanie na deň 30. 6. 2010 bolo zrušené z dôvodu PN zákonného sudcu sa eskorta

nerealizovala. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 20. 10. 2010 s tým, že opätovne

požiadal príslušný orgán o zabezpečenie eskorty sťažovateľa na pojednávanie. Sťažovateľ

bol na pojednávanie dňa 20. 10. 2010 riadne predvedený, bola prítomná aj odporkyňa

a jej právna zástupkyňa. Na pojednávaní navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi, a to z dôvodu, že boli porušené jeho práva, keďže mu nebolo

doručené žiadne predvolanie v tejto veci, a teda odmietol vo veci vypovedať z dôvodu, že

nie je pripravený. Súd následne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

zisťoval, či bolo doručené sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie, pričom

z odpovede uvedeného ústavu vyplýva, že obsah zásielky, ktorá bola doručená sťažovateľovi

19. 4. 2010, nekontrolovali. ... Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 5. 12. 2011, pričom

opätovne požiadal o eskortu sťažovateľa na pojednávanie. Dňa 18. 11. 2011 zaslal

sťažovateľ súdu späťvzatie návrhu z dôvodu, že nemá financie na právneho zástupcu... Súd

následne zrušil eskortu odsúdeného, vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby sa vyjadrila

k späťvzatiu návrhu v zmysle Dňa 28. 11. 2011 sa odporkyňa vyjadrila,

že nesúhlasí so späťvzatím a so zastavením konania. Súd z uvedených dôvodov

pojednávanie dňa 5. 12. 2011 odročil na neurčito. Súd uznesením zo dňa 9. 1. 2012 konanie

nezastavil s tým, že rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním sťažovateľa a nadobudlo

právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim uznesením KS BA č. k. -125 dňa 15.

8. 2012. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 16. 10. 2013 s tým, že opätovne súd

požiadal o eskortu sťažovateľa na pojednávanie. Sťažovateľ požiadal o odročenie

pojednávania na neurčito, nakoľko mal 15. 10. 2013 iné pojednávanie. Súd eskortu zrušil,

dňa 16. 10. 2013 od odporkyne zistil, že sťažovateľ bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody a zdržuje sa na adrese . Súd vytýčil pojednávanie na deň

16. 12. 2013, sťažovateľa predvolal z adresy ... predvolanie

riadne prevzal. V deň konania pojednávania doručil na súd sťažovateľ žiadosť o odročenie

pojednávania, a to z dôvodu, že jeho právny zástupca pre nedostatok času sa

nemohol riadne s vecou oboznámiť. Pojednávania sa zúčastnila len odporkyňa a jej právna

zástupkyňa... sťažovateľ žiadnu plnú moc zástupcu do spisu nezaložil. Súd

pojednávanie odročil na termín 31. 1. 2014, na ktoré sa opätovne dostavila len odporkyňa s

právnou zástupkyňou. Navrhovateľ sa nedostavil, doručenie mal riadne vykázané... Na

pojednávaní súd uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu 100,- eur a súčasne nariadil jeho

predvedenie políciou na ďalšie pojednávanie na deň 12. 3. 2014. Dňa 11. 3. 2014

sťažovateľ doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemá peniaze na

zaplatenie právnika, preto si podal žiadosť na zastupovanie Centrom právnej pomoci. Na

pojednávanie dňa 12. 3. 2014 sa osobne dostavili obidvaja účastníci aj právna zástupkyňa

odporkyne s tým, že sťažovateľ z vyššie uvedených dôvodov požiadal o odročenie, pričom

vyhlásil pred súdom, že bez právnika nebude pred súdom vypovedať. Súd pojednávanie

odročil na neurčito z dôvodu vyčkania doriešenia žiadosti sťažovateľa; ktorú podal na

Centru právnej pomoci dňa 11. 3. 2014. Súd... 8. 8 2014 požiadal Centrum právnej pomoci

o vyjadrenie, ako rozhodli vo veci žiadosti sťažovateľa... 21. 8. 2014 Centrum... oznámilo,

že... 11. 6. 2014 vo veci žiadosti sťažovateľa o poskytnutie právnej pomoci rozhodli tak, že

zastavili konanie o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že sťažovateľ v stanovenej lehote

neodstránil nedostatky podania... pričom sťažovateľ súdu neoznámil ako Centrum...

vybavilo jeho žiadosť, hoci to bol dôvod odročenia pojednávania... 20. 10. 2014 do spisu

nahliadol advokát Mgr. Šárnik, ktorý pripojil plnú moc na zastupovanie sťažovateľa zo dňa

29. 9. 2014. Súd... vytýčil pojednávanie na 2. 2. 2015. Právna zástupkyňa odporkyne

požiadala súd dňa 7. 11. 2014, aby bol sťažovateľ predvedený na pojednávanie z väzby,

kde sa opätovne nachádzal pre týranie blízkej osoby... Sťažovateľ dňa 20. 1. 2015 oznámil

súdu, že žiada byť prítomný na každom pojednávaní aj so svojim právnym zástupcom... súd

zabezpečil jeho predvedenie z väzby na pojednávanie... 2. 2. 2015... Pojednávanie bolo

odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania navrhnutého účastníkmi konania

s tým, že obaja právni zástupcovia mali zaslať súdu upresnenie návrhu na dokazovanie.

Odporkyňa si v stanovenej lehote svoju povinnosť splnila, právny zástupca sťažovateľa

zaslal vyšpecifikovaný návrh na dokazovanie elektronicky až 13. 2. 2015. Súd následne

konal vo veci dokazovania, dňa 28. 4. 2015 vydal uznesenie, ktorým zaviazal sťažovateľa

na zaplatenie 200,- eur titulom preddavku na trovy dôkazov, pričom voči tomuto uzneseniu

sa sťažovateľ odvolal. Sťažovateľ dňa 4. 5. 2015 podal návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, kde žiadal, aby súd nariadil, že on ako navrhovateľ nemôže vstupovať do bytu

na . Súd uznesením... 5. 5. 2015 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný, pričom voči tomuto uznesenie tiež podal

sťažovateľ odvolanie. Dňa 21. 5. 2015 súd vypracoval predkladaciu správu s tým, že spis

bol predložený Krajskému súdu... 17. 6. 2015... vzhľadom na podanie ústavnej sťažnosti

Krajský súd... spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 17. 9. 2015. O odvolaniach sťažovateľa tak

zatiaľ nebolo rozhodnuté.

... súd vo veci koná bez prieťahov... prieťahy v konaní spôsobuje len sťažovateľ,

a preto do dnešného dňa nebolo možné vo veci meritórne rozhodnúť.»

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 25. novembra 2015

zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a zároveň ústavnému súdu oznámil,

že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, ktoré patrí k štandardnej

rozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec ako zložitú.

Zákonný sudca síce vo vyjadrení uvádza, že vyporiadanie BSM je vo všeobecnosti

po skutkovej a právnej stránke zložité, ústavný súd však konštatuje, že zákonný sudca

napriek tomuto tvrdeniu vo vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o tom,

že vo veci sťažovateľa o právne a skutkovo zložitú vec ide.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ pri výsluchu dožiadaním 16. februára 2010 uviedol, že k návrhu

odporkyne sa vyjadrí písomne v lehote 30 dní, čo však neurobil.

Sťažovateľ návrhom doručeným súdu 18. novembra 2011 navrhol zastaviť konanie

z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na právneho zástupcu. Okresný súd uznesením

z 9. januára 2012 návrhu nevyhovel a konanie nezastavil. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením

sp. zn. z 31. mája 2012 tak, že uznesenie okresného súdu z 9. januára 2012

potvrdil.

Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 16. decembra 2013, bolo odročené

na žiadosť sťažovateľa, ktorý uviedol, že jeho právny zástupca si nestihol

naštudovať spis. Sťažovateľ však splnomocnenie udelené na jeho

zastupovanie do spisu nezaložil a nepreukázal, že by bol v skutočnosti jeho

právnym zástupcom. Na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 31. januára 2014, sa sťažovateľ

nedostavil bez ospravedlnenia. Okresný súd nariadil termín pojednávania

na 12. marec 2014. Toto pojednávanie 11. marca 2014 žiadal sťažovateľ odročiť z dôvodu,

že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie právneho zástupcu. Na pojednávaní

12. marca 2014 odmietol sťažovateľ vypovedať bez právneho zástupcu.

Dňa 21. augusta 2014 Centrum právnej pomoci okresnému súdu oznámilo, že rozhodnutím

z 11. júna 2014 bolo konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi

zastavené z dôvodu, že sťažovateľ nedoložil požadované doklady. Splnomocnenie

pre advokáta JUDr. Šárnika na svoje zastupovanie doložil sťažovateľ až 29. októbra 2014.

Pojednávanie sa uskutočnilo 2. februára 2015.

Dňa 2. mája 2015 požiadal sťažovateľ o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by

mu okresný súd zakázal vstupovať do bytu, kde býva sťažovateľka. Uznesením

z 5. mája 2015 okresný súd návrh zamietol. Napriek tomu, že návrh sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia nemá žiadny súvis s prerokúvanou vecou, sťažovateľ podal

proti uzneseniu okresného súdu z 5. mája 2015 odvolanie, v dôsledku čoho musel byť spis

predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že konanie sťažovateľa významnou

mierou prispelo k neprimeranej dĺžke konania, hoci platí zásada, že práva platia len bdelým

(vigilantibus iura). V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby

svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje

práva majetkové, osobné, sankčné, satisfakčné a pod (m. m. ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. vyžiadaného z okresného súdu zistil

v postupe súdu v období od 2. novembra 2007, kedy sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

do 29. júla 2013, kedy okresný súd nariadil pojednávanie na 16. október 2013, zbytočné

prieťahy, ktoré boli zapríčinené nečinnosťou, neefektívnou a nesústredenou činnosťou súdu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa nachádza vo väzbe,

resp. výkone trestu odňatia slobody, neznamená, že nemá právo zúčastniť sa pojednávania.

Okresný súd na pojednávania, ktoré boli nariadené na 23. apríl 2008 a 26. máj 2008,

sťažovateľa nepredvolal. Postup okresného súdu, keď namiesto zabezpečenia účasti

sťažovateľa na pojednávaniach prostredníctvom eskorty vykonal od 26. mája 2008

množstvo úkonov, aby zabezpečil výsluch sťažovateľa v Ústave na výkon trestu, ktorý bol

v dôsledku takéhoto postupu zrealizovaný až 16. februára 2010, hodnotí ústavný súd

ako neefektívny.

Potom, ako samotná odporkyňa na pojednávaní 19. mája 2010 trvala na tom, aby bol

sťažovateľ osobne prítomný na pojednávaní, okresný súd sťažovateľovi predvolanie

na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 20. októbra 2010, nezaslal, čo je potrebné

hodnotiť ako nesústredenú činnosť okresného súdu.

Od 20. októbra 2010 do 14. septembra 2011, kedy súd nariadil termín pojednávania

na 18. november 2011, teda takmer rok, okresný súd opätovne iba vykonával neefektívne

úkony, ktorými zisťoval, či bol sťažovateľ o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo

20. októbra 2010, upovedomený a bezdôvodne žiadal sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na osobnej účasti na pojednávaní.

Od 8. augusta 2012, kedy bol spis vrátený z krajského súdu, do 29. júla 2013, kedy

súd nariadil termín pojednávania na 16. október 2013, bol okresný súd takmer rok nečinný.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že celková dĺžka konania, keď od podania návrhu

uplynulo už viac ako 8 rokov a vo veci nebolo rozhodnuté ani na prvom stupni,

je neakceptovateľná.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal tomuto súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliada okrem

iného na význam veci pre sťažovateľa, jeho správanie a dĺžku konania. Podľa názoru

ústavného súdu v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

neprichádza, a to z viacerých dôvodov.

K prieťahom v konaní podstatnou mierou prispel sám sťažovateľ správaním v konaní

pred okresným súdom konaním, ktoré ústavný súd podrobne už popísal. Z takéhoto

správania sťažovateľa v spojení s jeho návrhom na zastavenie konania ústavný súd zároveň

usudzuje, že sťažovateľ nemá záujem na meritórnom rozhodnutí, a teda vec nemá pre neho

podstatný význam. Navyše, je potrebné uviesť, že sťažovateľ svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ničím relevantným neodôvodnil.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu (2 x 139,83 € + 2 x

8,39 €). Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa je platiteľom DPH, ústavný súd

sumu 296,44 € zvýšil o 20 % DPH. Spolu tak ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €.

Ústavný súd úhradu trov konania za vyjadrenie z 25. novembra 2015 nepriznal,

keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie

ústavného súdu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015