Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 569/2015
PDF · 144.56 KB
No categories available
I. ÚS 569/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Šándorčínom,
advokátska kancelária Legium s. r. o., Bukurešťská 3, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6 Tpo 47/2015-374 z 9. júla 2015 v spojení s postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. Tp 404/2012 a jeho uznesením č. k. Tp 404/2012-361 z 3. júla 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra
2015 doručená sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1, 2 a ods.
3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Tpo 47/2015-374
z 9. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s postupom
Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Tp 404/2012 a jeho uznesením č. k. Tp 404/2012-361 z 3. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie okresného súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS:PPZ-42/BOK-CA-2012 z 15. marca
2012 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
4 písm. a) a ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. decembra 2005.
Trestná vec sťažovateľa je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu vedená Prezídiom
Policajného zboru pod ČVS: PPZ-803/NKA-PZ-BA-2014. Na základe návrhov prokurátora
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor generálnej
prokuratúry“) bol na sťažovateľa sudcom pre prípravné konanie okresného súdu postupne
vydaný príkaz na zatknutie sp. zn. 0 Tp 403/2012 z 26. marca 2012, európsky zatýkací
rozkaz sp. zn. 0 Tp 404/2012 z 26. marca 2012 a medzinárodný zatýkací rozkaz sp. zn.
0 Tp 404/2013 z 27. februára 2013. Okresný súd svojím napadnutým rozhodnutím rozhodol
o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Krajský súd
svojím napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti
proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 404/2012-361 z 3. júla 2015. V ostatnom podal
sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv
v postupe sudcu pre prípravné konanie, ktorý pred rozhodnutím o jeho väzbe mu nedoručil
podnety prokurátora generálnej prokuratúry na vydanie príkazu na zatknutie, európskeho
zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu, k čomu uviedol:
„Vyššie uvedeným postupom (nedoručením podnetov na vydanie príkazov na
zatknutie voči mojej osobe), ktorý je v zrejmom rozpore s ustanovením 72 ods. 2 TP, bolo
skrátené moje právo ako obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mi
kladú za vinu, právo vyjadriť sa k dôkazom o nich a právo uvádzať okolnosti, navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na moju obhajobu, robiť návrhy a právo podávať
žiadosti. Moje neoboznámenie z dôvodmi, ktoré viedli k vydaniu predmetných príkazov na
zatknutie, mi znemožnilo vzniesť argumenty proti tvrdeniam prokurátora Generálnej
prokuratúry SR a tým aj efektívne vyžívať práva, ktoré mi sú ako obvinenému v rámci
trestného konania priznané. Citované ustanovenia TP sú vyjadrením zásady
kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ktoré zásady sú podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva zárukou práva na spravodlivý
proces.
Svojím postupom sudca Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie pri svojom
rozhodovaní o mojom vzatí do väzby nepostupoval v súlade s vyššie uvedenou zásadou
kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní, ktoré obe sú nevyhnutnou súčasťou práva na
spravodlivý proces. Dodržanie procesných požiadaviek na postup orgánov činných
v trestnom konaní je nevyhnutnou podmienkou zákonného rozhodnutia, pričom zákonnosť
postupu je súd povinný skúmať vždy, čo platí najmä pri rozhodovaní o väzbe. Dôsledkom
nedôsledného dodržiavania, resp. nedodržania procesných požiadaviek vyplývajúcich
z Trestného poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, je podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (pozri III. ÚS 386/06)
a Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä v trestnom konaní) nezákonnosť rozhodnutia,
ktoré bolo v rámci takého postupu vydané.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„A./ základné práva sťažovateľa ... podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím sudcu Okresného
súdu Trnava pre prípravné konanie vydaným pod sp. zn.: Tp/404/2012 dňa 03.07.2015
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava vydaným pod sp.zn.: 6 Tpo/47/2015 zo dňa
09.07.2015 a postupom sudcu Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie dňa
03.07.2015, porušené boli;
B./ zruší rozhodnutie sudcu Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie vydané
pod sp. zn.: Tp/404/2012 dňa 03.07.2015 a rozhodnutie Krajského súdu Trnava vydané pod
sp. zn.: 6Tpo/47/2015 zo dňa 09.07.2015;
C./ prikáže sťažovateľa ... prepustiť okamžite z väzby na slobodu a
D./ prizná sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je vždy
povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,
ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať
aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany
ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo
slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených práv vo vzťahu
k jeho jedinej/nosnej námietke tvoriacej obsah podanej ústavnej sťažnosti a spočívajúcej
v postupe sudcu pre prípravné konanie, ktorý pred rozhodnutím o jeho väzbe mu nedoručil
podnety prokurátora generálnej prokuratúry na vydanie príkazu na zatknutie, európskeho
zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ústavný súd konštatuje, že
sťažovateľ túto námietku neuplatnil v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu
č. k. Tp 404/2012-361 z 3. júla 2015, v dôsledku čoho sa krajský súd vo svojom uznesení
č. k. 6 Tpo 47/2015-374 z 9. júla 2015 touto námietkou nezaoberal, resp. neskúmal ju.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína sťažovateľovi svoju už ustálenú rozhodovaciu prax
vyslovenú vo svojich skorších rozhodnutiach, a to sp. zn. III. ÚS 90/03 a sp. zn.
III. ÚS 135/03, v ktorých okrem iného uviedol, že „Z princípu subsidiarity vo vzťahu
ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o
ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ
ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť
najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v
rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými
súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc.“ (obdobne aj III. ÚS 201/04,
V dôsledku uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015