Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 569/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Šándorčínom,

advokátska kancelária Legium s. r. o., Bukurešťská 3, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 3, a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.

-374 z 9. júla 2015 v spojení s postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. 404/2012 a jeho uznesením č. k. 404/2012-361 z 3. júla 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2015 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a 3, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1, 2 a ods.

3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -374

z 9. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

404/2012 a jeho uznesením č. k. 404/2012-361 z 3. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS:PPZ-42/BOK-CA-2012 z 15. marca

2012 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,

4 písm. a) a ods. 5 účinného do 31. decembra 2005.

Trestná vec sťažovateľa je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu vedená Prezídiom

Policajného zboru pod ČVS: PPZ-803/NKA-PZ-BA-2014. Na základe návrhov prokurátora

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor generálnej

prokuratúry“) bol na sťažovateľa sudcom pre prípravné konanie okresného súdu postupne

vydaný príkaz na zatknutie sp. zn. z 26. marca 2012, európsky zatýkací

rozkaz sp. zn. z 26. marca 2012 a medzinárodný zatýkací rozkaz sp. zn.

z 27. februára 2013. Okresný súd svojím napadnutým rozhodnutím rozhodol

o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Krajský súd

svojím napadnutým rozhodnutím rozhodol o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu č. k. 404/2012-361 z 3. júla 2015. V ostatnom podal

sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv

v postupe sudcu pre prípravné konanie, ktorý pred rozhodnutím o jeho väzbe mu nedoručil

podnety prokurátora generálnej prokuratúry na vydanie príkazu na zatknutie, európskeho

zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu, k čomu uviedol:

„Vyššie uvedeným postupom (nedoručením podnetov na vydanie príkazov na

zatknutie voči mojej osobe), ktorý je v zrejmom rozpore s ustanovením 72 ods. 2 , bolo

skrátené moje právo ako obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mi

kladú za vinu, právo vyjadriť sa k dôkazom o nich a právo uvádzať okolnosti, navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na moju obhajobu, robiť návrhy a právo podávať

žiadosti. Moje neoboznámenie z dôvodmi, ktoré viedli k vydaniu predmetných príkazov na

zatknutie, mi znemožnilo vzniesť argumenty proti tvrdeniam prokurátora Generálnej

prokuratúry SR a tým aj efektívne vyžívať práva, ktoré mi sú ako obvinenému v rámci

trestného konania priznané. Citované ustanovenia sú vyjadrením zásady

kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ktoré zásady sú podľa ustálenej rozhodovacej praxe

Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva zárukou práva na spravodlivý

proces.

Svojím postupom sudca Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie pri svojom

rozhodovaní o mojom vzatí do väzby nepostupoval v súlade s vyššie uvedenou zásadou

kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní, ktoré obe sú nevyhnutnou súčasťou práva na

spravodlivý proces. Dodržanie procesných požiadaviek na postup orgánov činných

v trestnom konaní je nevyhnutnou podmienkou zákonného rozhodnutia, pričom zákonnosť

postupu je súd povinný skúmať vždy, čo platí najmä pri rozhodovaní o väzbe. Dôsledkom

nedôsledného dodržiavania, resp. nedodržania procesných požiadaviek vyplývajúcich

z , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, je podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (pozri )

a Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä v trestnom konaní) nezákonnosť rozhodnutia,

ktoré bolo v rámci takého postupu vydané.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„A./ základné práva sťažovateľa ... podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 3

, podľa a podľa

ods. 3 a jeho práva podľa a ods. 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím sudcu Okresného

súdu Trnava pre prípravné konanie vydaným pod sp. zn.: dňa 03.07.2015

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava vydaným pod sp.zn.: zo dňa

09.07.2015 a postupom sudcu Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie dňa

03.07.2015, porušené boli;

B./ zruší rozhodnutie sudcu Okresného súdu Trnava pre prípravné konanie vydané

pod sp. zn.: dňa 03.07.2015 a rozhodnutie Krajského súdu Trnava vydané pod

sp. zn.: zo dňa 09.07.2015;

C./ prikáže sťažovateľa ... prepustiť okamžite z väzby na slobodu a

D./ prizná sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je vždy

povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,

ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže zaoberať

aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

, resp. podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo

slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených práv vo vzťahu

k jeho jedinej/nosnej námietke tvoriacej obsah podanej ústavnej sťažnosti a spočívajúcej

v postupe sudcu pre prípravné konanie, ktorý pred rozhodnutím o jeho väzbe mu nedoručil

podnety prokurátora generálnej prokuratúry na vydanie príkazu na zatknutie, európskeho

zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ túto námietku neuplatnil v sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu

č. k. 404/2012-361 z 3. júla 2015, v dôsledku čoho sa krajský súd vo svojom uznesení

č. k. -374 z 9. júla 2015 touto námietkou nezaoberal, resp. neskúmal ju.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína sťažovateľovi svoju už ustálenú rozhodovaciu prax

vyslovenú vo svojich skorších rozhodnutiach, a to sp. zn. a sp. zn.

, v ktorých okrem iného uviedol, že „Z princípu subsidiarity vo vzťahu

ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle a zákona o

ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ

ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť

najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v

rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom

argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými

súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc.“ (obdobne aj ,

).

V dôsledku uvedeného ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015