Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 472/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka o sťažnosti ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Ficek, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

289/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu advokátskej kancelárii JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 22. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom pred

okresným súdom, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“), je sťažovateľka v procesnej pozícii navrhovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrh bol doručený okresnému súdu 5. mája 2004

a bola mu pridelená sp. zn. . V rámci reorganizácie súdov vec sťažovateľky

až do roku 2008 bola vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-12 C 142/2004.

2

Po opätovnom vrátení veci na okresný súd dostala terajšiu sp. zn. .

Sťažovateľka namieta, že v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej označených

práv. Od podania návrhu vo veci uplynulo viac ako jedenásť rokov a sťažovateľka tvrdí, že

napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne, o čom

svedčí aj podľa názoru sťažovateľky aj to, že nemožno očakávať v dohľadnej dobe

rozhodnutie vo veci samej.

Okrem toho, že sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr 726/15 doručeným ústavnému súdu 12. novembra 2015, v ktorom vyjadril súhlas

s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol

stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktorého

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„05.05.2004-podaný návrh na Okresný súd Piešťany,

07.05.2004 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

20.05.2004 - úhrada súdneho poplatku,

04.08.2004 - uznesenie o uložené povinnosti odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu,

13.09.2004 - vyjadrenie odporcu,

15.10.2004 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky,

1.1.2005 - z dôvodu zrušenia Okresného súdu Piešťany, spis prešiel na Okresný súd

Trnava,

06.09.2005 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu,

07.11.2005-pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky a

účastníci žiadali o poskytnutie lehoty za účelom mimosúdneho rokovania, pojednávanie

odročené na neurčito,

25.11.2005 - vyjadrenie odporcu, žiadosť o pokračovanie v konaní,

10.02.2006 - žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov od právneho

zástupcu navrhovateľky,

24.02.2006 - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právnym

zástupcom navrhovateľky,

27.02.2006 - pojednávanie odročené na 10.4.2006 z dôvodu ospravedlnenia sa

navrhovateľky a jej právneho zástupcu, predvolanie na pojednávanie na termín 10.04.2006,

13.03.2006 - oznámenie spolu s prílohami od právneho zástupcu navrhovateľky,

05.04.2006 - vyjadrenie odporcu spolu s prílohami,

10.04.2006-pojednávanie, kde súd pripustil rozšírenie návrhu a k veci sa vyjadrili

právni zástupcovia účastníkov, pojednávanie odročené na 31.5.2006,

24.05.2006 - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania od odporcu,

29.05.2006 - vyjadrenie spolu s prílohami od právneho zástupcu navrhovateľky,

31.05.2006 -pojednávanie odročené bez prejednania na 12.7.2006,

11.07.2006 - vyjadrenie odporcu spolu s prílohami,

12.07.2006 -pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila pre poruchu

motorového vozidla, odporca súhlasil s odročením, pojednávanie odročené na 23.8.2006,

23.08.2006 - navrhovateľky z dôvodu nástupu na liečenie, pojednávanie odročené

na 27.9.2006,

27.09.2006 - pojednávanie na ktorom účastníci určili rozsah hnuteľných vecí

a investícii vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu, pojednávanie odročené

na 8.11.2006,

8.11.2006 - pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci, pojednávanie odročené

na 13.12.2006,

13.12.2006 -pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci, pojednávanie odročené

na neurčito za účelom doloženia dokladov týkajúcich sa navrhovateľky aj odporcu,

12.012007- doloženie zmluvy od navrhovateľky,

09.08.2007 - urgencia zaslaná navrhovateľke a právnemu zástupcovi odporcu,

11.09.2007 - vyjadrenie odporcu s prílohami,

15.10.2007 - doloženie potvrdenia od navrhovateľky,

1.1.2008 - spis z dôvodu znovuobnovenia Okresného súdu Piešťany prešiel na tunajší

súd,

4

22.04.2010 - právnym zástupcom účastníkov zaslaná výzva,

24.05.2010 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu s plnou mocou od odporcu,

28.11.2012- právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná urgencia, vrátené adresát

neznámy,

11.12.2012- právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná urgencia cez políciu,

15.03.2013 - odpoveď od polície o nedoručení zásielky právnemu zástupcovi

navrhovateľky,

17.04.2013 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľky, vrátené adresát neznámy,

30.04.2013 - právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná výzva cez políciu,

24.05.2013 - odpoveď od polície o nedoručení zásielky právnemu zástupcovi

navrhovateľky,

27.5., 6.6., 18.6. 2013 - úprava na doručovanie zásielky právnemu zástupcovi

navrhovateľky,

11.7.2013 - doručené súdu oznámenie navrhovateľky o ukončení právneho

zastupovania jej zástupcom,

12.9.2013 - výzva na navrhovateľku na vyjadrenie,

28.10.2013 - doručená žiadosť navrhovateľky na predĺženie lehoty na vyjadrenie

do 30.11.2013 - vyjadrila sa podaním doručeným súdu dňa 5.12.2013,

1.4.2014 - pojednávanie vo veci samej, odročené na ďalší termín - 3.6.2014,

26.5.2014 - doručená súdu špecifikácia požadovaného finančného vyrovnania

navrhovateľkou,

3.6.2014 - pojednávanie vo veci samej, odročené na neurčito - za účelom posúdenia

ďalšieho procesného postupu vo veci - prípadného ustanovenia znalca/znaleckého

dokazovania,

30.6.2014 - spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom zistenia znalcov

z príslušného odvetvia (oceňovanie podnikov) spolu s pokynom, aby boli následne

navrhovateľke i PZ odporcu oboznámené, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie

(úprava realizovaná dňa 11.12.2014),

16.2.2015 - doručené vyjadrenie PZ odporcu k potrebe znaleckého dokazovania -

nesúhlas so znaleckým dokazovaním,

13.4.2015 - doručená žiadosť PZ odporcu o nariadenie termínu pojednávania

s prihliadnutím na úmysel súdu pribrať do konania znalca (nesúhlas s jeho pribratím),

11.8.2015 - pojednávanie vo veci samej, odročené na ďalší termín -15.10.2015.

15.10.2015- pojednávanie vo veci samej, odročené na neurčito za účelom vyžiadania

si podkladov od daňového úradu, potrebných k znaleckému dokazovaniu, s tým, že po ich

obdržaní bude znalecké dokazovanie (možnosť účastníkov konania položiť otázky

znalcovi).“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. novembra 2015, zistil aj ústavný súd.

Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol, že

k prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej personálnej

obsadenosti a následným postupným zvyšovaním počtu sudcov, čo viedlo k častému

prerozdeľovaniu spisov.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu 8. decembra

2015 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred

ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu v tom zmysle, že

organizácia práce na súde a ani nedostatočná personálna obsadenosť daného súdu nemôže

negatívne vplývať na samotné súdne konanie a na právo účastníka konania na spravodlivé

rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s postupom súdu právny zástupca

sťažovateľky tiež uviedol, že ešte v roku 2006 sťažovateľka navrhla vykonať dokazovanie

výpismi z účtov odporcu, k čomu okresný súd pristúpil až v roku 2014, v dôsledku čoho je

teraz v dôkaznej núdzi. Zároveň okresnému súdu vytýka, že potreba vykonať znalecké

dokazovanie pre účely ohodnotenia podniku odporcu bola zrejmá od začiatku konania

a okresný súd začal nad tým uvažovať až v roku 2014.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

6

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka je

navrhovateľkou v konaní o vyporiadanie BSM, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola

závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil

8

okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého

konania. Sťažovateľka ako navrhovateľka v konaní k návrhu nepripojila všetky dôkazy

a takmer po dvoch rokoch konania žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie

dôkazov. Právny zástupca sťažovateľky sa nezúčastnil prvého pojednávania vo veci samej

7. novembra 2005 a sťažovateľka pojednávania nariadeného na 27. február 2006. Z dôvodu

ospravedlnenia ich neúčasti bol okresný súd nútený odročiť nariadené pojednávania

bez prejednania veci. Ďalej sťažovateľka reagovala na žiadosť súdu o predloženie dôkazu

z 13. decembra 2006 nedostatočne 12. januára 2007 a až po urgencii okresného súdu

z 9. augusta 2007 zaslala požadované písomnosti 15. októbra 2007, čo nepochybne sťažilo

postup súdu v napadnutom konaní a spôsobilo predĺženie konania o 10 mesiacov. Okresný

súd písomne vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie dôkazov listom

z 22. apríla 2010. Právny zástupca sťažovateľky zásielky nepreberal, zmenu adresy ani

ukončenie svojho zastupovania súdu neoznámil a až sťažovateľka 11. júla 2013 doručila

okresnému súdu odvolanie plnej moci svojho právneho zástupcu. V dôsledku týchto

skutočností došlo opäť k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku postupu sťažovateľky

približne o tri roky a tri mesiace. Ústavný súd preto konštatuje, že v dôsledku postupu

sťažovateľky došlo k predĺženiu napadnutého konania približne o štyri roky. Toto ústavný

súdu musel zohľadniť pri určení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľke

priznal.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd konštatuje, že samotná dĺžka napadnutého konania a fakt, že okresný

súd po viac ako 11 rokoch v napadnutej veci nerozhodol, dostačuje na vyslovenie porušenia

označených práv sťažovateľky. Ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti v napadnutom

konaní. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na to, že okresný súd nariadil prvé

pojednávanie vo veci až po 16 mesiacoch od doručenia návrhu. Okresný súd sa dopustil

nečinnosti v trvaní dvoch rokov a štyroch mesiacov, t. j. od doručenia požadovaných

písomností 15. októbra 2007, do relevantného úkonu výzvy z 22. apríla 2010, ktorou

účastníkov vyzval na predloženie dôkazov. Následne bol opäť nečinný až do zaslania

urgencie adresovanej sťažovateľke z 28. novembra 2012, čo spôsobilo ďalší zbytočný

prieťah v trvaní približne dva a pol roka. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd sa

v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovom trvaní viac ako päť rokov.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

O nekoordinovanom postupe súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd pristúpil

k vykonaniu navrhovaného dôkazu ešte v roku 2006 až v roku 2014. Takisto možno

považovať za neefektívny taký postup súdu, ktorý zvažuje nariadenie znaleckého

dokazovania po uplynutí vyše desiatich rokov konania, pričom jeho potreba bola zrejmá už

od začiatku konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva podľa dohovoru, mu prikázal, aby

vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože

označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

10

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľka

považuje za ujmu. Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež uvádza, že v dôsledku dĺžky

napadnutého konania sa zhoršili už narušené vzťahy s odporcom, s ktorým je sťažovateľka

konfrontovaná už viac ako 11 rokov. Navrhovanú sumu finančného zadosťučinenia dáva

sťažovateľka do súvisu aj s postupom súdu, v dôsledku ktorého je teraz v dôkaznej núdzi,

čo podľa jej názoru bude mať aj vplyv na výsledok sporu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá

predstavuje viac ako 11 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu (predĺženie napadnutého konania v dôsledku postupu sťažovateľky) a fakt, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 444,66 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,

zodpovedá sume 296,44 €. Pokiaľ ide o stanovisko právneho zástupcu doručené ústavnému

súdu 8. decembra 2015, tak za tento úkon náhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože toto

písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by

ústavnému súdu neboli už skôr známe zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

12

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u

e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015