Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 865/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti MONTOSTAV − REAL spol. s r. o., Pri Šajbách 24, Bratislava,

a , , zastúpených advokátom JUDr. Slávom

Uhrinom, Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom

Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou

Obchodný súd s. r. o., Banská Bystrica, sp. zn. OS 22/2013 z 10. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MONTOSTAV – REAL spol. s r. o., a

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. septembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONTOSTAV − REAL

spol. s r. o., Pri Šajbách 24, Bratislava (v citáciách aj „žalovaný 1/“), a ,

(v citáciách aj „žalovaný 2/“; spolu ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Niťová 3, Bratislava, ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu,

stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Obchodný súd s. r. o.,

Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. OS 22/2013 z 10. júla 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli žalovanými

v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcovským súdom pod sp. zn. OS 22/2013,

v ktorom sa obchodná spoločnosť

(ďalej len „žalobkyňa“, v citáciách aj „žalobca“), žalobou doručenou

rozhodcovskému súdu 6. marca 2013 domáhala proti nim zaplatenia sumy 10 064,53 €

s príslušenstvom a zmluvnej pokuty s tým, že plnením jedného zo sťažovateľov zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo sťažovateľov.

Rozhodcovský súd po tom, ako vec prerokoval, rozhodol rozhodcovským rozsudkom

sp. zn. OS 22/2013 z 10. júla 2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“), ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalobkyni priznal právo

na náhradu trov rozhodcovského konania.

Proti napadnutému rozhodnutiu rozhodcovského súdu podali sťažovatelia podľa

sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením označených práv

odôvodňujú okrem iného takto:

„... Rozhodcovský súd zaviazal sťažovateľov zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške

0,075 % denne zo sumy 10.564,53 Eur od 30. 7. 2011 do zaplatenia istiny 10.064,53 Eur

s tým, že plnením jedného zo sťažovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého

sťažovateľa.

2

Rozhodnutie je nesprávne v tom, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom

pohľadávky. Je samostatnou pohľadávkou. V rozsudku, ktorým sa zmluvná pokuta priznáva

je potrebné jej výšku vždy presne vyčísliť a špecifikovať. Nemožno ju preto priznať

spôsobom ako úroky z omeškania.

... Rozhodcovský súd neprihliadol na to, že... ručiteľské prehlásenie sťažovateľa 2

bolo podmienené. Znela tak, že sťažovateľ 2 uspokojí veriteľa len vtedy, ak sám nevykoná

všetko potrebné nato, aby dlžník splnil svoj záväzok. Ručenie by preto prichádzalo do úvahy

ak sťažovateľ nevykonal všetko potrebné na to, aby dlžník splnil svoj záväzok a súčasne

dlžník nesplnil záväzok...

... Rozhodcovský súd ustanovil sťažovateľovi 2 opatrovníka postupom, pri ktorom

porušil jeho ústavné práva. Rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku

zaslal dňa 11. 3. 2013 sťažovateľovi 2 na adresu jeho pobytu uvedenú v registri obyvateľov

žalobný návrh a vyzval ho na zaslanie odpovede. Sťažovateľ zásielku neprevzal a zásielka

sa vrátila 15. 3. 2013 späť s poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy.

Rozhodcovský súd dňa 8. 4. 2013 ustanovil navrhovateľovi za opatrovníka obchodnú

spoločnosť Najvyšší rozhodcovský súd, a. s... Opatrovník ustanovenie prijal a v odpovedi

dňa 13. 5. 2013 uviedol, že keďže nedisponuje žiadnymi informáciami o hmotnoprávnom

vzťahu, tak z dôvodu opatrnosti navrhuje nárok zamietnuť a vec rozhodnúť bez nariadenia

ústneho pojednávania. Tiež vzniesol námietku premlčania...

Určenie právnickej osoby za opatrovníka účastníka konania zákon (§ 29 ods. 2

) síce výslovne nevylučuje, napriek tomu sa tento procesný postup prieči účelu, ktorý

je sledovaný uvedeným zákonným ustanovením. Opatrovník má totiž v konaní hájiť práva

a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Preto má byť ustanovený spomedzi osôb,

ktoré sú účastníkovi blízke...

Z rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd po vrátení prvej a jedinej zásielky

adresovanej ručiteľovi na adresu uvedenú v návrhu zisťoval len miesto jeho trvalého pobytu

dopytom na Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Ten mu potvrdil už

známu adresu trvalého bydliska.

Rozhodcovský súd mohol a mal preto vo veci pred ustanovením opatrovníka vykonať

aj ďalšie šetrenie, napr. dopytom na poštový úrad kto prevzal zásielku za sťažovateľa 1

prípadne ako sa doručuje na uvedenej adrese. Rozhodne mal určiť inú vhodnú osobu

za opatrovníka. Zo spisu je pritom zrejmé, že sťažovateľ 2 na danej adrese prevzal predtým

listové zásielky za seba aj za sťažovateľa 1.

Rozhodcovský súd opatrovníkom určil nevhodnú právnickú osobu, ktorej predmetom

činnosti je aj podnikateľské činnosti ako reklamné a marketingové služby, vydavateľská

činnosť, organizovanie kurzov, školení a seminárov a aj administratívne služby a ktorej

záujem môže byť v rozpore so záujmom sťažovateľa 2.“

Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení nimi označených práv napadnutým

rozhodnutím rozhodcovského súdu, aby toto rozhodnutie zrušil a aby rozhodol o povinnosti

rozhodcovského súdu uhradiť im trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

4

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdu

predovšetkým posúdenie toho, či má právomoc preskúmať namietané porušenie základných

práv rozhodcovským súdom zriadeným podľa o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

Sťažovatelia už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupu a rozhodnutí

rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ústavný súd

niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie

(), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom jednak z úvah,

že rozhodnutie je zo zákona exekučným titulom [porov. a § 41 ods. 2

písm. d) o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov], ale aj z absencie iných opravných prostriedkov

().

Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru,

že na preskúmavanie rozhodnutia rozhodcovských súdov nemá právomoc. Z tohto dôvodu

svojím uznesením z 11. novembra 2015 v konaní o predmetnej veci predložil plénu

ústavného súdu na zjednotenie v súlade s a zákona o ústavnom

súde návrh stanoviska na zjednotenie právneho názoru II. senátu ústavného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. a odchylného právneho názoru III. senátu ústavného

súdu vysloveného v náleze sp. zn. z 31. mája 2011 a v náleze sp. zn.

z 19. februára 2014.

Plénum ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. z 18. novembra 2015

prijalo toto stanovisko: „Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať

o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“ Na základe § 6

je senát v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného

súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj zjednocujúce stanovisko sp. zn.

PLz. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015

6