Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 409/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Blažekom,

Pohraničná 4, Komárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Komárno, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 €

(slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Komárno

p o v i n n ý uhradiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Blažeka, Pohraničná 4,

Komárno, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Blažekom, Pohraničná 4,

Komárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“). Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ doplnil sťažnosť 5. mája 2015

o splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené advokátovi

JUDr. Romanovi Blažekovi, Pohraničná 4, Komárno, a o dôkaz, že bezúspešne vyčerpal

možnosť domáhať sa odstránenia namietaných prieťahov v konaní podaním

sťažnosti predsedovi okresného súdu (prípis predsedu okresného súdu č. Spr 1535/13

z 22. novembra 2013).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 1. júna 2009 okresnému súdu

žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, o ktorej je konanie vedené pod sp. zn.

. Súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením

z 15. júna 2009 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným

v 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami označenými vo výroku uznesenia. Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -50 z 18. augusta 2009 vec

vrátil okresnému súdu na vykonanie opravy v označení nehnuteľnosti, ktorej sa zákaz

2

týkal. Okresný súd vydal opravné uznesenie 14. septembra 2009 a krajský súd jeho

rozhodnutie v odvolacom konaní uznesením č. k. -60 z 30. októbra 2009

potvrdil.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd vo veci uskutočnil pojednávanie trikrát −

1. februára 2011, 25. marca 2011 a 13. mája 2011. Ostatné pojednávanie bolo odročené

na neurčito a napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu zo 4. novembra 2013

nebol určený ďalší termín pojednávania. V sťažnosti poukazuje na to, že „v dôsledku

prieťahov v konaní už vyše 5 rokov žije v právnej neistote a svoju pohľadávku priznanú mu

právoplatným a vykonateľným rozsudkom OS Komárno sp. zn. -49 zo dňa

17. 04. 2009 nemôže uspokojiť z dlžníkovho majetku“.

Na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod spisovou značkou bolo porušené.

2. Okresnému súdu Komárno sa prikazuje, aby v konaní sp. zn.: konal

bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 €, ktorú sumu je Okresný súd Komárno povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške

340,90 €, ktorú je Okresný súd Komárno povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -16

z 23. júna 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom

z 20. augusta 2015 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej

sťažnosti, k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho požiadal o zaslanie spisu

sp. zn. .

Predmetný súdny spis bol ústavnému súdu doručený 8. októbra 2015.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 30. septembra 2015

(sp. zn. Spr. 557/15, doručenom ústavnému súdu 9. októbra 2015) uviedol: «po

preštudovaní spisového materiálu sp. zn. som dospel k záveru, že predovšetkým

z procesnej stránky nejde o bežnú, ako aj skutkovo a právne jednoduchú vec. Z pozície

sťažovateľa je pochopiteľné, že počas namietaného obdobia vníma konanie súdu ako

neefektívne, kedy sa v skutočnosti podľa jeho názoru javí, že súd v podstate vôbec nekoná,

alebo koná pomaly, keďže ešte doposiaľ nevykonal dôkaz a právoplatne nerozhodol. Súd

prvého stupňa však konal aktívne so snahou zabezpečenia dôkazov, ktoré či už priamo,

alebo nepriamo súviseli s prejednávanou vecou. Problém nastal práve s vykonaním

rozhodujúceho dôkazu − výsluchu svedka .

Predmetná vec je v danom štádiu náročná predovšetkým tým, že „korunný“ svedok

sa zdržiava v . Výsluch tohto svedka súd považuje za nevyhnutný,

nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom odporovateľnosti právneho úkonu, práve svedok

previedol kúpnou zmluvou na žalovaných a

. Sťažovateľ o potrebe vykonania tohto dôkazu vie, sám prisľúbil,

že oznámi súdu adresu svedka, na ktorej býval v ako aj príslušný úrad, ktorý ho

eviduje ako legálne zamestnaného, za účelom jeho predvolania a výsluchu. Sťažovateľ

vycestoval do a ani jemu sa nepodarilo nakontaktovať svedka ,

pričom napriek vlastnej skúsenosti a overení si, že je mimoriadne náročné ho zastihnúť,

či kontaktovať, podal predmetnú sťažnosť. Sťažovateľ neoznámil súdu žiadané údaje, z čoho

vyplýva, že ani sťažovateľ nespolupracuje so súdom pri zistení pobytu .

4

Po svedkovi bolo vyhlásené pátranie už 19.6.2008, ako to vyplývalo aj zo správy Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Komárne. Šetrením a vlastnou činnosťou si súd zistil

adresu svedka, čo však trvalo určitú dobu. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že vlastná

činnosť, ktorá z dôvodov hospodárnosti nebola vykonávaná súdom duplicitne, spočívala

v zistení adresy svedka zo spisu sp. zn. Okresného súdu Komárno, kde sa

viedlo konanie o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho , so záverom,

že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. , zo dňa 25. 3. 2014 bol návrh

na vyhlásenie za mŕtveho zamietnutý.

Je nutné poznamenať, že pôvodný zákonný sudca v predmetnej občianskoprávnej

veci , listom doručeným kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 18. 9. 2014

sa vzdal funkcie sudcu podľa o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho funkcia sudcu

zanikla dňom 30. 9. 2014. Následne boli všetky jemu pridelené veci prerozdelené náhodným

výberom ku dňu 1. 10. 2014 v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno. Predmetná

vec bola týmto spôsobom pridelená novej zákonnej sudkyni , ktorá

vo veci ďalej konala. Dňa 1. 5. 2015 sa po nástupe nového sudcu

a odôvodnenej potreby prerozdelenia vecí z dôvodu výrazného rozdielu v pracovnom

zaťažení sudcov, sa vec opätovne náhodným výberom prostredníctvom generátora

elektronickej podateľne prerozdelila a zákonným sudcom je t. č. ,

ktorý stanovil vo veci termín pojednávania na 2. 12. 2015, na ktorý predvolal svedka

z adresy z ktorú si súd vlastným šetrením zistil.

Akokoľvek sa javí, že vo veci súd nekoná, práve vyššie uvedené skutočnosti

preukazujú, že je v niektorých prípadoch neskutočne zložité a mimoriadne ťažké zabezpečiť

vykonanie dôkazov. Vykonanie dôkazu výsluchom svedka je však pre vec

zrejme mimoriadne dôležité, aby sa komplexne správne, zákonne a spravodlivo posúdil celý

prípad.»

Predseda okresného súdu tiež oznámil, že netrvá na konaní verejného

ústneho pojednávania, keďže od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Ústavný súd prípisom z 9. októbra 2015 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal,

a oznámil ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustilo od ústneho pojednávania.

Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené

23. novembra 2015. Právny zástupca v ňom okrem iného uviedol, že «v žalobnom návrhu

nežiadal a ani neoznačil výsluch svedka na pojednávaní. Porušovateľ

vo svojom vyjadrení tvrdí, že sťažovateľ prisľúbil, že oznámi súdu adresu

svedka , na ktorej býval a že za týmto účelom vycestuje

do zahraničia. Podľa , . a . veta „Účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.“ Ako

je už z výkladu predmetného ustanovenia zrejmé, účastník je povinný „len“ označiť dôkazy,

aby preukázal svoje tvrdenia, nie ich sám aj vykonať. Nie je teda povinnosťou sťažovateľa,

aby zabezpečil účasť svedka na konaní.

Napriek uvedenému sťažovateľ do na vlastné náklady za svedkom

vycestoval, stretol sa s ním a súdu osobne do podateľne doručil požadované

údaje. Doručil ich do spisu o vyhlásenie uvedeného svedka za mŕtveho, sp. zn.

. Preto tento spis navrhuje ako dôkaz pripojiť.

Tvrdenie porušovateľa, že sťažovateľ nespolupracoval so súdom tým, že neoznámil

adresu svedka, je teda nepravdivé.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Obč. zák. „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil,

že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhanej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok

proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu, už vymáhateľný alebo ak už bol

uspokojený.“ Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. „Odporovať možno právnemu

úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,

ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami

jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto

osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

6

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“ V zápisnici z pojednávania v predmetnej

veci zo dňa 01.02.2011 žalovaný uvádza: „Ja som vedel o tom, že má rôzne

dlžoby, ale nevedel som o tom, že má dlh ani voči žalobcovi. Ani naša dcéra nám

nepovedala, že bývalý zať si požičal nejaké peniaze od žalobcu.“

Svedkyňa na pojednávaní dňa 25. 03. 2011 udáva: „V marci

2007 mňa a vtedy ešte manžela Erika navštívili moji rodičia, ako aj rodičia manžela a vtedy

som sa dozvedela, že aké dlžoby Erik nakopil. Išlo o dlžobu voči tu prítomnému žalobcovi

p. v sume 130.000,- Sk a potom priznal aj ďalšie dlhy v menších sumách rôznym

fyzickým osobám, ktoré som ja vôbec nepoznala. Až neskôr som sa dozvedela, že môj bývalý

manžel mal aj iné dlžoby voči žalobcovi. Prvý krát som sa o tom dozvedela potom, ako

v máji 2007 sme spísali darovaciu zmluvu, ktorou mal môj manžel predmetný byt darovať

mne a nejako v júli 2007 sme dostali list zo Správy katastra Komárno, že darovacia zmluva

nemôže byť zavkladovaná, že sú tam nejaké ťarchy.“ na otázku právnej zástupkyne,

že čo predchádzalo tomu, než podpísali darovaciu zmluvu, svedkyňa udáva: „vtedy sme

sa dozvedeli o tých rôznych pôžičkách môjho bývalého manžela a v rodine sa rozhodlo,

že bude lepšie, ak ten byt sa prepíše na moje meno.“ Z tejto svedeckej výpovede je jasné,

že rodina ako aj bývala manželka (svedkyňa) mali vedomosť o úmysle

ukrátiť jeho veriteľov resp. veriteľa tým, že predmetnú nehnuteľnosť

prevedú do vlastníctva blízkej osoby a tým zabránia nároku veriteľov.

Výsluch v predmetnom konaní je preto nadbytočný a neúčelný.

Z obsahu predmetných výpovedí je zrejmé to, že žalovaní ako aj svedkyňa mali vedomosti

o dlžobách a za týmto účelom, aby sa nehnuteľnosť nedostala

do vlastníctva tretej osoby resp. veriteľov , sa snažili previesť najprv

nehnuteľnosť darovacou zmluvou na svedkyňu, no to sa nepodarilo. Napokon po vydaní

platobného rozkazu sa rozhodol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previesť

do vlastníctva žalovaných − rodičov svojej manželky (svedkyne!!!). Mám za to, že z vyššie

uvedených skutočností je zrejmé, že osoby blízke (žalovaní) mali vedomosť o dlžobách

, ako je zrejme z výsluchu svedkyne, čo napokon potvrdil aj žalovaní.

Vzhľadom na to je neúčelné vypočuť svedka , nakoľko skutkový stav

uvedený v žalobnom návrhu bol už dávno preukázaný a sú splnené všetky predpoklady

pre to, aby súd vydal meritórne rozhodnutie.».

Zároveň právny zástupca uviedol, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní.

Keďže účastníci konania zhodne ústavnému súdu oznámili, že súhlasia

s prerokovaním vecí bez ústneho pojednávania, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z doručeného súdneho spisu vyplýva tento prehľad úkonov okresného súdu:

Okresnému súdu bola 1. júna 2009 doručená žaloba o odporovateľnosť právneho

úkonu spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ

žalobou žiadal, aby okresný súd vyslovil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi

(dlžníkom sťažovateľa) a žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bola

nehnuteľnosť označená v petite žaloby, je proti žalovaným neúčinná.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. júna 2009 vydal predbežné

opatrenie, ktorým zakázal žalovaným v 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami označenými

vo výroku uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci samej. Proti uzneseniu

okresného súdu podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -50 z 18. augusta 2009 vrátil vec

okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní odporcov z dôvodu, že bolo potrebné súdom

prvého stupňa vydať opravné uznesenie.

Okresný súd prípisom z 2. septembra 2009 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa,

aby spresnila petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia v súlade s rozhodnutím

krajského súdu č. k. -50 v lehote 3 dní. Právna zástupkyňa navrhovateľa

doručila 10. septembra 2009 okresnému súdu upravený petit žaloby.

8

Dňa 14. septembra 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie sp. zn. ,

ktorým rozhodol o predbežnom opatrení; zakázal v ňom žalovaným v 1. a 2. rade nakladať

s nehnuteľnosťami označenými vo výroku uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci

samej. Proti predmetnému uzneseniu podali 29. septembra 2009 žalovaní v 1. a 2. rade

odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -60 z 30. októbra 2009 rozhodol

o odvolaní žalovaných tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2009.

Dňa 19. novembra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. február 2010.

Dňa 4. februára 2010 ospravedlnili odporcovia svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 5. február 2010 a požiadali o jeho odročenie z dôvodu, že sa pokúsia

o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou.

Dňa 5. februára 2010 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil

účastníkom 30-dňovú lehotu na uzavretie mimosúdnej dohody.

Dňa 16. marca 2010 okresný súd prípisom vyzval právnu zástupkyňu a právneho

zástupcu odporcov, aby okresnému súdu oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode, či

žalobca vzal žalobu späť a či žalovaní súhlasia so späťvzatím žaloby. Dňa 1. apríla 2010

bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcov, ktorým oznámil,

že v predmetnej veci nedošlo k mimosúdnej dohode, preto bude potrebné nariadiť

pojednávanie.

Okresný súd 6. apríla 2010 nariadil pojednávanie na 1. jún 2010.

Právny zástupca odporcov doručil 28. mája 2010 okresnému súdu ospravedlnenie

svojej neúčasti na pojednávaní 1. júna 2010 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.

Pojednávanie nariadené na 1. jún 2010 bolo odročené na 7. september 2010.

Dňa 7. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 9. november 2010 s tým, že určil, že bude predvolaná svedkyňa ( ),

zistí sa stav trestného stíhania proti a miesto jeho pobytu.

Mestský úrad 16. septembra 2010 okresnému súdu oznámil, že

, , má v od 30. júna 2008 hlásený pobyt bezdomovca

a o terajšom pobyte informácie nemajú.

Dňa 5. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho

zástupcu odporcov, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní plánovanom

na 9. november 2010 z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o jeho odročenie.

Dňa 9. novembra 2010 sa na pojednávanie ustanovil len navrhovateľ a jeho právna

zástupkyňa, a preto okresný súd pojednávanie odročil na 1. február 2011.

Dňa 1. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 25. marec 2011 s tým, že sa predvolajú svedkovia a zistí stav konania týkajúceho

sa svedka .

Dňa 25. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na 13. máj 2011 na účely výsluchu svedka .

Právny zástupca odporcov doručil 11. apríla 2011 okresnému súdu podanie, ktorým

chcel ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a žiadať o jeho odročenie. Okresný súd

12. apríla 2011 oznámil právnemu zástupcovi, že pojednávanie odročovať nebude.

Dňa 13. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd odročil

na neurčito s tým, že sa zistí stav trestného stíhania a miesto jeho pobytu

10

prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a bude predvolaný

svedok .

Dňa 7. júla 2011 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne oznámilo

okresnému súdu, že v evidencii konzulárneho úradu nie je vedené žiadne konzulárne

podanie a vo Veľkej Británii neexistuje evidencia obyvateľstva.

Dňa 18. júla 2011 okresný súd doručil okresnému riaditeľstvu urgenciu vo veci

zisťovania stavu trestného stíhania . Okresné riaditeľstvo oznámilo

okresnému súdu 21. júla 2011, že trestné stíhanie bolo prerušené, pobyt

nebol zistený, bolo vyhlásené pátranie, a zároveň doložilo všetky listiny, ktoré mu boli

doručené od jednotlivých inštitúcií pri zisťovaní pobytu svedka, a listiny potvrdzujúce stav

konania proti svedkovi.

Okresný súd prípisom z 12. októbra 2011 zisťoval pobyt svedka

aj u súdneho exekútora ( ), ktorý následne 18. októbra 2011

okresnému súdu oznámil, že nemá informácie o jeho pobyte.

V období od 1. mája 2012 do cca 15. septembra 2012 okresný súd zisťoval aj stav

konania vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo konanie

o vyhlásenie za mŕtveho. Tento spis bol pripojený k spisu sp. zn.

. Dňa 25. marca 2014 okresný súd v konaní vydal uznesenie č. k.

-139, ktorým návrh na vyhlásenie za mŕtveho ,

, zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. apríla 2014.

Ústavný súd ďalej zistil, že 2. decembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom okresný súd rozhodol vo veci samej. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vzhľadom na to, že si ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, nemožno z tohto dôvodu v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

12

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí,

že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje

tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude

konať nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená

v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania na okresnom súde pod sp. zn. bolo

rozhodovanie o žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu vo veci navrhovateľa

(sťažovateľa) proti žalovaným v 1. a 2. rade doručenej okresnému súdu 1. júna 2009.

Konanie o odporovateľnosti právnych úkonov patrí k štandardným konaniam všeobecných

súdov. Napriek argumentu okresného súdu, že išlo o skutkovo aj právne zložitú vec, ústavný

súd nepovažuje napadnuté konanie za skutkovo a právne zložité, aj keď zabezpečovanie

svedka ( ) vzhľadom na neznáme miesto jeho pobytu vykazuje určitú

skutkovú zložitosť napadnutého konania, avšak nie takú, ktorá by výrazným spôsobom

mohla prispieť k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Napadnuté konanie trvá viac

ako šesť rokov dosiaľ bez meritórneho právoplatného rozhodnutia.

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,

dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k doterajšej

dĺžke napadnutého konania. Správanie účastníka v konaní možno hodnotiť (v prípade, ak je

zastúpený právnym zástupcom) cez úkony právneho zástupcu (, ).

V danom prípade neobstojí tvrdenie okresného súdu, že sťažovateľ nespolupracoval

so súdom pri zisťovaní pobytu svedka , naopak, ústavný súd zistil, že

sťažovateľ mal snahu pomôcť okresnému súdu pri zisťovaní pobytu svedka aj napriek tomu,

že to nebola jeho povinnosť.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj hodnotením napadnutého konania podľa

tretieho kritéria, t. j. postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ doručil

žalobu okresného súdu 1. júna 2009, okresný súd v predmetnej veci nariadil celkom

osem pojednávaní, prvých sedem pojednávaní bolo nariadených v období od februára 2010

do mája 2011, z ktorých sa reálne uskutočnili tri pojednávania (1. februára 2011,

25. marca 2011 a 13. mája 2011), pričom posledné pojednávanie bolo odročené na neurčito

z dôvodu, že ani dovtedy sa okresnému súdu nepodarilo zaobstarať prítomnosť svedka

(uskutočnilo sa až 2. decembra 2015). Posledný záznam v predloženom súdnom

spise o procesnom úkone okresného súdu je z 12. októbra 2011, keď zisťoval pobyt svedka

u súdneho exekútora .

V súdnom spise sa nenachádza zmienka, že by okresný súd vyvíjal nejakú činnosť,

aby zistil pobyt spomínaného svedka (prostredníctvom pokynov kancelárie sledoval len stav

konania vedeného pod sp. zn. ). Okresný súd vo svojom vyjadrení

z 30. septembra 2015 vo vzťahu k zisťovaniu pobytu tohto svedka uviedol, že „vlastná

14

činnosť, ktorá z dôvodov hospodárnosti nebola vykonávaná súdom duplicitne, spočívala

v zistení adresy svedka zo spisu sp. zn. Okresného súdu Komárno, kde

sa viedlo konanie o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho , so záverom,

že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. , zo dňa 25. 3. 2014 bol návrh

na vyhlásenie za mŕtveho zamietnutý“. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť už 26. apríla 2014, napriek tomu okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.

pojednával až po vyše roku a pol svojej nečinnosti, a to 2. decembra 2015

(posledné z už spomínaných ôsmich pojednávaní), na ktorom okresný súd rozhodol.

Toto obdobie nečinnosti okresný súd odôvodnil zmenou zákonného sudcu (vec bola

prerozdelená z dôvodu výrazného rozdielu v pracovnom zaťažení sudcov). Na margo

uvedeného ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát uviedol,

že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

stavu právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti

za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (,

).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku a stav napadnutého konania možno konštatovať,

že napadnuté konanie okresného súdu bolo neefektívne, zohľadniac aj ničím neodôvodnenú

jeden a polročnú nečinnosť okresného súdu, ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím

postupom porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil,

aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

čo odôvodňuje tým, že je to primerané vzhľadom na dĺžku trvania ujmy, ktorú utrpel

v dôsledku porušenia označených práv.

Po posúdení okolností prípadu vrátane doterajšej dĺžky napadnutého konania

(viac ako šesť rokov), jeho skutkovej a právnej zložitosti, významu pre sťažovateľa a jeho

správania ústavný súd považoval v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie

sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Romanom

16

Blažekom. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o úhradu trov konania v sume 340,90 €

za dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom a podanie návrhu. Právny zástupca ústavnému súdu 23. novembra 2015 doručil

podanie, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

v celkovej sume 378,64 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014,

ktorá bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie sťažnosti), ktoré boli urobené v roku 2015, a to v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky po 139,83 €, t. j. celkovo 2 x 139,83 €,

ktoré spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) tvoria celkovú sumu

296,44 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015