Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 841/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,

Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

v súvislosti s vybavovaním žiadosti o poskytnutie fotokópie zo zdravotnej dokumentácie

z 29. mája 2014 a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. IV/2 Gn 41/15/1000-10 z 9. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2015 doručená a 7. októbra 2015 na predchádzajúcu výzvu ústavného súdu

doplnená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

(ďalej len „ÚVTOS a ÚVV “) v súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti

o poskytnutie fotokópie zo zdravotnej dokumentácie z 29. mája 2014 a prípisom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

č. k. IV/2 Gn 41/15/1000-10 z 9. júna 2015 (ďalej len „napadnuté vybavenie podnetu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa toho času nachádza v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody a Ústave na výkon väzby , kde vykonáva trest odňatia slobody.

Dňa 29. mája 2014 požiadal sťažovateľ ÚVTOS a ÚVV na základe

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) o vyhotovenie kópie

celej zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby. ÚVTOS a ÚVV žiadosti

sťažovateľa nevyhovel a kópiu zdravotnej dokumentácie mu nevyhotovil.

Sťažovateľ podnetom z 25. marca 2015 žiadal Krajskú prokuratúru v Trenčíne (ďalej

len „krajská prokuratúra“) o vykonanie opatrení v tom smere, aby ÚVTOS a ÚVV

zabezpečil vyhotovenie kópie sťažovateľovej zdravotnej dokumentácie. Krajská prokuratúra

podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný.

Opakovaným podnetom z 27. apríla 2015 požiadal sťažovateľ generálnu prokuratúru

o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu z 25. marca 2015 krajskou prokuratúrou.

Generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný a k podstate

veci uviedla, že „[p]ostup pracovníkov ÚVTOS a ÚVV , ktorí Vám odmietli vyhotoviť

kópiu zdravotnej dokumentácie nebol v rozpore s ustanovením § 25

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pretože zákon neuvádza povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

vyhotovovať kópie zdravotnej dokumentácie na požiadanie. Taktiež nekonštatujem

porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje

právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“.

Sťažovateľ namieta, že v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej

starostlivosti je oprávnený nahliadať do zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby

v celom rozsahu a v zmysle § 25 ods. 2 uvedeného zákona má právo robiť si na mieste

výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ustanovenom v odseku 1

(v celom rozsahu).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemôže

disponovať vlastným zariadením, ktoré by mu umožnilo vyhotoviť kópie listín, zastáva

názor, že je povinnosťou ÚVTOS a ÚVV vyhotoviť mu kópie celej zdravotnej

dokumentácie týkajúcej sa jeho osoby na jeho žiadosť.

Sťažovateľ v kontexte poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republike z 28. 4. 2009 (ďalej

len „rozhodnutie ESĽP“), v ktorom mal ESĽP konštatovať porušenie čl. 6 ods. 1

a čl. 8 dohovoru, keď sťažovateľkám malo byť štátnymi orgánmi odmietnuté vyhotovenie

kópií zo zdravotnej dokumentácie, aj keď robenie si výpiskov im bolo umožnené.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1.) Práva sťažovateľa , zaručené čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1, 2

Dohovoru postupom a konaním porušovateľa v 1. Rade ÚVV a ÚVTOS

a porušovateľa v 2. rade postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry č.k.:

IV/2 Gn 41/15/1000-10 zo dňa 09.06.2015 porušené boli.

2.) Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry č.k.:

IV/2 Gn 41/15/1000-10 zo dňa 09.06.2015 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3.) Porušovateľ v 1.rade, ÚVV a ÚVTOS je povinný nahradiť sťažovateľovi

trovy konania vo výške 709,83 Eur (slovom sedemstodeväť Eur a osemdesiattri centov) na

bankový účet právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej, advokát vedený

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu

SR.“

Zároveň sťažovateľ žiadal ústavný súd o anonymizáciu svojho mena a priezviska

iniciálkami.

Ďalej sťažovateľ podaním označeným ako „Doplnenie sťažnosti o primerané

finančné zadosťučinenie“ z 5. novembra 2015 navrhol, aby ústavný súd „priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 Eur (slovom päť tisíc

Eur), ktoré sú Generálna prokuratúra SR a Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav

na výkon väzby povinné mu spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia k jeho rukám“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva nesúhlasné stanovisko sťažovateľa s postupom

ÚVTOS a ÚVV a následne krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou pri

napadnutom vybavení podnetu.

Námietke sťažovateľa na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým

vybavením podnetu ústavný súd nevyhovel z dôvodu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba

rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti

trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (m. m. ,

atď.).

Ktorákoľvek zložka prokuratúry v trestnom konaní nemá postavenie súdneho orgánu

a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru

(m. m. ).

Pri námietke sťažovateľa, že je v zmysle ustanovení § 25 ods. 1 a 2 zákona

o zdravotnej starostlivosti oprávnený na vyhotovovanie kópií zo zdravotnej dokumentácie,

avšak vzhľadom na to, že je toho času umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody

a je povinný sa podrobiť obmedzeniam vyplývajúcim z výkonu trestu odňatia slobody,

a preto nemá možnosť disponovať vlastným zariadením, ktoré by mu umožnilo vyhotovenie

kópií zdravotnej dokumentácie, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nevyhovenie

žiadosti sťažovateľa z dôvodu, že zákon neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

(ÚVTOS a ÚVV ) vyhotovovať kópie zdravotnej dokumentácie na požiadanie, ústavný

súd nevníma ako zásah do práv podľa čl. 6 ods. 1 a ani čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom

či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je

prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či

dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ().

K namietanému rozhodnutiu ESĽP vo veci K. H. a ostatní proti Slovenskej republike

ústavný súd uvádza, že ESĽP v predmetnom rozhodnutí zdôraznil práve individuálny

prístup k využitiu čl. 8 dohovoru a zdôraznil, že čl. 8 neposkytuje všeobecné právo

na prístup k údajom v zmysle práva na informácie.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že namietané porušenie čl. 6 ods. 1

a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru je zjavne neopodstatnené.

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( ), ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ďalej nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015