Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára

2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Nitre spisových značiek:

zo 6. novembra 2014 (), z 8. októbra 2014

(), z 18. novembra 2014 (),

z 22. októbra 2014 (), z 9. októbra 2014 (),

zo 6. novembra 2014 (), z 30.septembra

(), z 8. októbra 2014 (),

z 2. októbra 2014 (), z 19. novembra 2014 (),

z 31. októbra 2014 (), z 20. novembra 2014

(), z 20. novembra 2014 (),

z 21. októbra 2014 (), zo 30. októbra 2014 (),

z 8. októbra (), zo 14. októbra 2014

(), zo 22. október 2014 (),

z 22. októbra 2014 (), zo 14. októbra 2014 (),

z 15. októbra 2014 (), z 20. novembra 2014

(), z 27. októbra 2014 (),

zo 4. decembra (), z 23. októbra 2014 (),

zo 14. októbra 2014 (), z 31. októbra 2014

(), z 31. októbra (),

z 3. decembra 2014 (), z 11. novembra 2014

(), z 3. decembra 2014 (),

z 26. novembra 2014 (), zo 4. decembra 2014

(), z 26. novembra 2014 (),

z 11 decembra 2014 (), z 10. decembra 2014

(), z 11.decembra 2014 (),

z 11. decembra 2014 (), z 21. januára 2015

(), z 28. januára 2015 (),

z 29. januára 2015 (), z 21.januára 2015 (),

zo 29. januára 2015 (), z 15. januára 2015

(), z 18. decembra 2014 (),

z 18. decembra 2014 (), z 19. novembra 2014

(), z 19. novembra 2014 (),

z 22. januára 2014 () a sp. zn. z 22. januára 2014

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , , ,

, , , , ,

Rvp 1390/2015, , , , ,

Rvp 1395/2015, , , , ,

Rvp 1400/2015, , , , ,

Rvp 1974/2015, , , , ,

Rvp 2762/2015, , , , ,

Rvp 2767/2015, , , , ,

Rvp 4318/2015, , , , ,

Rvp 4323/2015, , , , s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. januára

2015; 2., 16. a 27. februára 2015 a 30. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkami Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“), tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v postavení

žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“),

predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných

súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu

mali spôsobiť.

Okresný súd rozhodol v predmetných veciach vo veci samej rozsudkami, proti

ktorým podala sťažovateľka odvolania. Následne jej okresný súd vyrubil uzneseniami

za podané odvolania súdny poplatok 20 €, podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych

poplatkov [príloha o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“)]. Proti predmetným uzneseniam okresného súdu o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd

napadnutými rozhodnutiami tak, že potvrdil uznesenia okresných súdov o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za odvolania.

Tvrdenie o porušení v sťažnostiach označených práv sťažovateľka odôvodňuje najmä

takto:

«... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto

nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného

úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je

podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako

sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...

V prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu

o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom.

... Sťažovateľovi bola v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.

1 a .»

Sťažovateľka argumentuje aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 29. marca 2007 poukazujúc na tú jeho časť, v ktorej sa uvádza:

«Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe (Sadzobník

súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť

nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“

(rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie

výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2

Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,

4

a ak ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti

stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému

výkladu záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach

v prospech poplatníka“, t. j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.»

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo

pred účinnosťou (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti

s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jej základných práv podľa a podľa

dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutiami krajského súdu, ktoré zruší a veci vráti

krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K rozhodnutiam krajského súdu sp. zn. z 9. októbra 2014

(), sp. zn. zo 6. novembra 2014 (), sp. zn.

6

zo 4. decembra 2014 () a sp. zn.

zo 4. decembra 2014 ()

Z príloh priložených k sťažnostiam vyplýva, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 9. októbra 2014 () a sp. zn.

zo 6. novembra 2014 () zrušil odvolaniami sťažovateľky napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -78 z 11. februára 2014 a č. k.

-137 zo 7. januára 2014 a veci mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka zastáva názor, že krajský súd označenými rozhodnutiami (ktorými

v skutočnosti vyhovel odvolaniu sťažovateľky a zrušil odvolaním napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu) porušil ňou označené práva a používa argumentáciu vzťahujúcu

sa na rozhodnutia krajského súdu, ktorými tento potvrdil uznesenia prvostupňových

súdov, ktorými bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdne poplatky za podanie

odvolania. Označené rozhodnutia aj v tomto zmysle v sťažnosti opisuje, keď uvádza,

že nimi krajský súd „potvrdil uznesenie Okresného súdu..., ktorým Okresný súd...

rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie“.

Z argumentácie uvedenej v sťažnostiach vyplýva, že sťažovateľka namieta

porušenie svojich v sťažnostiach označených práv rozhodnutiami krajského súdu,

ktorými potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolania, pričom za rozhodnutia, ktorými

malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti uvedených práv, označuje rozhodnutia krajského

súdu, ktorým bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku sťažovateľky tak,

že prvostupňové rozhodnutia boli zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie.

Obdobná situácia je aj vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu

sp. zn. zo 4. decembra 2014 () a sp. zn.

zo 4. decembra 2014 (), z obsahu ktorých vyplýva, že krajský súd v nich

rozhodol o odvolaniach sťažovateľky podaných proti rozsudkom okresného súdu

v merite veci, a nie proti rozhodnutiam o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že argumentácia uvedená

sťažovateľkou v odôvodnení sťažností vedených pod sp. zn. ,

, a sp. zn. nekorešponduje s obsahom

rozhodnutí, ktorým mali byť porušené jej v sťažnosti označené práva.

Keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením sťažovateľkou

označených práv a označenými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré vôbec neboli

spôsobilé porušiť označené práva sťažovateľky, ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2.2 K ostatným rozhodnutiam krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte svojich zistení

dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná

s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí súdov

prvého stupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako

riadny opravný prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Ústavný súd

po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou

použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú

už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období

už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností

v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to

je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje

s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (, ,

, , , , ,

8

, , atď.), ktoré skončili odmietnutím

rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho

pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského

súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

V závere ústavný súd opätovne poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky

aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých si je už dopredu vedomý,

že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016