Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

v zastúpení JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 187/19, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -1730 z 23. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -1730 z 23. septembra 2015 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície pod ČVS: KRP-159/2-

VYS-ZA-2014 z 28. augusta 2015 v spojení s uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry

v Žiline č. k. -58 z 19. septembra 2015 vznesené obvinenie pre pokračovací

obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1

a ods. 4 písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Ružomberok sp. zn. z 20. septembra 2015 bolo rozhodnuté o nevzatí

sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Krajský súd

v Žiline na sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline rozhodol uznesením

č. k. -1730 z 23. septembra 2015 o zrušení predmetného prvostupňového

rozhodnutia a vzatí sťažovateľa do väzby podľa .

V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti brojí proti jeho trestnému stíhaniu, ktoré považuje

za nedôvodné vrátane jeho väzby/väzobného stíhania. V merite podanej sťažnosti

konštatuje, že „Mám za to, že Krajský súd Žilina, ako aj prokurátor Krajskej prokuratúry

a vyšetrovateľ Policajného zboru Žilina rozhodli v rozpore s ust. § 176 ods.2 Trestného

poriadku a to v neprospech obvineného . Uznesenia trpia podstatnými

formálno - procesnými nedostatkami, pretože sú neodôvodnené“. K dôvodom väzby

namietal, že „Nie je daný ani dôvod väzby obvineného ako uvádza Krajská prokuratúra

podľa , neboli doposiaľ preukázaný žiadny dôkaz, o tom, že by

sa obvinený úmyselne vyhýbal trestnému stíhaniu., že by sa skrýval. resp. , že by sa pokúsil

utiecť. Dva prípady, na ktoré poukazovala prokuratúra, sa mal obvinený dostaviť

k podpísaniu protokolu o vykonaní domovej prehliadky, svoju neprítomnosť odôvodnil, že

v tento deň vycestoval za obhajcom, ktorého zvolil svojmu bratovi, v prípade druhej

neúčasti tu existuje objektívny lekársky nález, podľa ktorého v čase naplánovaného úkonu

trestného konania, bol obvinený práceneschopný, dochádzal na injekcie a nemal povolené

vychádzky.

K dôvodom po väzby podľa aj sudca pre prípravné

konanie uviedol, že obaja spoluobvinení sú vo väzbe a zo žiadnych relevantných skutočností

nevyplýva , že by obvinený sám alebo s inými osobami v trestnej činnosti

pokračoval. Ani osoba obvineného, jeho doterajšia kriminálna minulosť nenasvedčuje, že

by práve bol takou osobou, ktorá by bola schopná pokračovať v tejto trestnej

činnosti.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé zákonné a objektívne súdne konanie

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46

ods. 1 SR, uznesením Krajského súdu v Žiline 23.9.2015 sp. zn.

(pravdepodobne mal na mysli č. k.1 Tpo 300/2015-1730, pozn.) bolo

porušené.

2./ Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.9.2015 sp. zn. -1730

sa zrušuje v celom rozsahu.

3./ Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

8. Podľa čl. 46 ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných

súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami

o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.

Väzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje

vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý

proces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ

ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia

právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť

(, , ). Procesné pravidlá týkajúce sa skúmania

dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Ústavný súd v tomto smere rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP), podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide

o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade

so zákonom upraveným postupom, keď dohovor odkazuje primárne na vnútroštátne právne

predpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich hmotnoprávne aj procesné právne normy

a požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca nebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru).

Ďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba

nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných

orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru). A napokon,

chráni právo jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať

o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru)

[rozsudok ESĽP de Wilde at al v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, body 65, 67 a 71 ̶77 etc.,

ako aj novšia judikatúra Khudoyorov v. Rusko, rozsudok ESĽP č. 6847/02 z 8. 11. 2005,

body 124 –125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory

ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP

z 26. 10. 2006, body 103 a 115].

10. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na súdnu ochranu

podľa ústavný súd poznamenáva, že s prihliadnutím na svoju judikatúru

už opakovane konštatoval (, , , ,

, , , ), že ide o všeobecné

ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu

vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie

a 5 , ktoré je vo vzťahu k v pomere špeciality a sú

v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú

slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody

väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho

konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie

a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia a 5

o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie .

10. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (bod 9 a 10) teda vyplýva, že

sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, mal v petite podanej sťažnosti

v okolnostiach predmetnej trestnej veci namietať porušenie , 2 a 5 a

ods. 3 dohovoru v spojení s dohovoru, a nie a

ods. 1 dohovoru, pretože tieto články nemajú príčinné uplatnenie v okolnostiach

sťažovateľovho väzobného stíhania, ktoré boli predmetom rozhodovania krajského súdu

v jeho uznesení sp. zn. z 23. septembra 2015. Z uvedených dôvodov

rozhodol ústavný súd podľa o odmietnutí sťažnosti

sťažovateľa pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016