Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpených advokátom JUDr. Stanislavom Rojkom,

Advokátska kancelária JUDr. Rojko s. r. o., Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základných práv „na rovnosť pred zákonom, na spravodlivý proces

a na ochranu majetku“ uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. októbra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 19. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2015 doručená sťažnosť , ,

, , a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich základných práv na rovnosť, na spravodlivý

proces podľa a 2 a na ochranu majetku v zmysle

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. októbra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. augusta 2015.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú členmi Okresného stavebného

bytového družstva Považská Bystrica (ďalej len „družstvo“), ktorého najvyšším orgánom

podľa a a stanov družstva je

„Zhromaždenie delegátov“. Ako členovia družstva sa zúčastnili 20. mája 2010

zhromaždenia delegátov, na ktorom vzniesli písomnú námietku k nelegitímnosti zvolených

delegátov, a tým aj k nelegitímnosti konania „Zhromaždenia delegátov“. Uznesením

zhromaždenia z 20. mája 2009 (sťažovatelia nesprávne uviedli 28. mája 2009, pozn.) bolo

„uložené realizovať voľby delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie rokov 2010 -

2013 tak, že každý delegát zastupuje min. 80 a max. 120 členov. Návrh kandidáta na

delegáta si určujú členovia... Termín tohto ustanovenia bol ustanovený do 31. 12. 2009.“.

3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že prijatím uvedeného uznesenia zhromaždenia

delegátov došlo k porušeniu stanov družstva a tiež jeho volebného a rokovacieho poriadku,

pretože „kandidáta zhromaždenia delegátov nenavrhovali členovia, títo boli navrhovaní

písomnou formou predstavenstvom, príp. inými osobami, v písomnej forme už bol vopred

určený kandidát a takýto písomný návrh obdržali členovia na podpis súhlasu, resp.

nesúhlasu s takto navrhnutým kandidátom“.

4. Poukazujúc na vyjadrenie sudkyne v prvostupňovom konaní, že mohlo dôjsť

k poškodeniu „práv a záujmov družstva“, nesúhlasia s týmto názorom, „pretože v danom

prípade sa nejednalo iba o vec nás žalobcov, ale sa jednalo o práva všetkých členov

družstva...

Nezákonnosť postupu žalovaného spočívala aj v tom, že menil pravidlá voľby počas

priebehu resp. došlo k voľbe určitého počtu delegátov (53), potom došlo k zmene volebných

obvodov a k ďalšej voľbe ostatných delegátov...

... Išlo tak o svojvoľný postup neupravený pravidlami a nerešpektujúcimi práva

členskej základne podieľať sa zákonným spôsobom na kreovaní najvyššieho orgánu

družstva.

Súdne konanie sa riadi zásadami, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na plnenie

povinností a úctu k právam iných...

Len Stanovy družstva môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na

organizačné usporiadanie družstva, pritom takéto stanovy musia byť schválené zákonným

spôsobom, iný spôsob konania alebo rozhodovanie iného orgánu družstva nemá právomoc

zasahovať do takého závažného rozhodnutia ako je zvolanie členskej schôdze/voľba

delegátov resp. zhromaždenie delegátov...“.

Sťažovatelia na základe tejto argumentácie (avšak bez bližšieho odôvodnenia svojej

sťažnosti k namietanému porušeniu nimi označených práv rozhodnutiami najvyššieho súdu

a krajského súdu, pozn.) v závere uvádzajú, že „Napadnutými súdnymi rozhodnutiami

-uznesením Najvyššieho súdu SR v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu

Trenčín nám bolo odňaté právo na súdnu ochranu, došlo k legitimizácii

nezákonného postupu žalovaného, preto napadnutými súdnymi rozhodnutiami došlo

k porušeniu základných práv nás sťažovateľov...“.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.10.2013 a Krajský súd

Trenčín rozsudkom -168 z 19.8.2015, porušil základné práva sťažovateľov

s poukazom na ochranu právnych nárokov, na rovnosť, na spravodlivý proces a právo na

ochranu majetku v zmysle čl. 46 a čl. 20 ,Ústavy SR, pre porušenie práv upravených v čl. 1,

v ,v , v , 2 SR

Ústavný súd SR uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2013

a rozsudok Krajského súdu Trenčín -168 z 19.8.2015 zrušuje a vec vracia

na nové prejednanie a rozhodnutie a sťažovateľom priznáva právo na náhradu trov konania

takto:

Súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľom... v sume 855,76 €,

ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne Najvyšší súd SR a Krajský súd Trenčín zaplatiť

sťažovateľom na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o.,

v mene a na účet ktorého koná advokát a konateľ JUDr. Stanislav Rojko, a to na účet

vedený v “

6. Sťažovatelia ako dôkazový materiál k sťažnosti pripojili napádané uznesenie

najvyššieho súdu a rozsudok krajského súdu.

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

8. Sťažovatelia sa (bez bližšej argumentácie k jednotlivým označeným právam

a článkom rozhodnutiami najvyššieho súdu a krajského súdu, pozn.) domáhali toho,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich práv „na rovnosť, na spravodlivý proces

a právo na ochranu majetku v zmysle čl. 46 a čl. 20 ,Ústavy SR, pre porušenie práv

upravených v , v ods. ,v , v ,2 SR“.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

II.A

11. Sťažovatelia v bode 1 petitu sťažnosti žiadali najprv vyslovenie porušenia

označených práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2013,

ktorým bol v dovolacom konaní zrušený rozsudok krajského súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom krajský súd

zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. apríla 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľov, ktorí sa

domáhali určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo zhromaždenia delegátov

družstva z 20. mája 2009. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 3. januára

2014 (vyplýva to zo spisu okresného súdu sp. zn.  č. l. 158, ktorý si ústavný

súd vyžiadal na previerku).

12. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona

o súde). Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. , ). Uznesenie

najvyššieho súdu predtým sťažovatelia na ústavnom súde nenamietali, preto ústavný súd

viazaný petitom sťažnosti ( ) ich sťažnosť vo vzťahu

k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 28. októbra 2013 odmietol ako

podanú oneskorene podľa , keďže sťažovatelia podali

sťažnosť ústavnému súdu až v novembri 2015, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v .

II.B

13. Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti tiež domáhali vyslovenia porušenia článkov

a základných práv (pozri bod 5) rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 19. augusta 2015, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 20. apríla 2011 (pozri bližšie bod 11). Okrem citácie niektorých článkov (

ods. 1, , a v sťažnosti bez bližšieho

odôvodnenia tvrdia, že rozsudkom krajského súdu im „bolo odňaté právo na súdnu

ochranu, došlo k legitimizácii nezákonného postupu žalovaného, preto napadnutými

súdnymi rozhodnutiami došlo k porušeniu základných práv nás sťažovateľov...“.

14. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

16. Keďže sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a označeným

právam, ktorých porušenie namietajú, nie je vôbec vecne odôvodnená (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) a sťažovatelia opisujú podrobne iba skutkový a právny stav, ktorý

predchádzal konaniu pred všeobecnými súdmi, z ktorého odvíjajú porušenie práv, ústavný

súd mohol sťažnosť sťažovateľov odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

17. Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na

taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

).

18. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľov nad rámec

uvedeného dodáva, že vo vzťahu k rozsudku krajského súdu nezistil ani arbitrárnosť a ani

zjavnú neopodstatnenosť prijatých právnych záverov zo strany krajského súdu a ani taký

výklad a aplikáciu príslušných ustanovení

v znení neskorších predpisov v okolnostiach danej veci, ktorým by krajský súd zásadne

poprel ich účel a význam. Krajský súd bol pritom viazaný pri svojom rozhodovaní právnym

názorom najvyššieho súdu ( ) a hoci jeho

právny názor a závery boli strohejšie (pozri s. 7 a s. 8) ako obvykle, na druhej strane

nevykazujú znaky svojvôle, a preto v tejto situácii ústavný súd nemá dôvod zasiahnuť

do právneho názoru krajského súdu, prípadne ho inak vylepšiť (sťažovatelia kvalifikovane

zastúpení advokátom v podanej sťažnosti navyše, ako bolo uvedené v bode 13, neuviedli

žiadnu ústavne významnú argumentáciu o porušení označených článkov

a základných práv, ale v podstate iba zopakovali tie isté námietky, ktoré použili v podanej

žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva podanej na okresnom súde 18.

júna 2010). Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

19. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde mohol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietnuť aj z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016