Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 19 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a porušenia a a 4 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami z 12. marca 2014 a z 28. augusta 2014, ako aj postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. «počas procesného konania

o „povolení obnovy konania“» a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. mája 2015

doručené podanie

(ďalej len „sťažovateľ“), ktoré možno podľa obsahu

kvalifikovať ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 19

ods. 1 a a porušenia a a 4 postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami z 12. marca 2014 a z 28. augusta 2014, ako aj postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. «počas procesného konania o „povolení

obnovy konania“».

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. júna 2007, pričom mu bol uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Označeným rozsudkom okresného súdu z roku 2007 bola

schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi sťažovateľom a okresným prokurátorom.

Sťažovateľ podal v roku 2012 okresnému súdu návrh na povolenie obnovy konania

v jeho trestnej veci, argumentujúc najmä tým, že nálezom ústavného súdu

č. k. -50 z 28. novembra 2012 bol upravujúci

tzv. asperačnú zásadu sčasti označený ako nesúladný s . Okresný súd uznesením

sp. zn. z 25. júna 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. septembra 2013 návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania zamietol.

Následne podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť podľa ,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorú ústavný súd

uznesením č. k. -19 z 24. júla 2014 prijal na ďalšie konanie.

Medzičasom okresný súd uznesením sp. zn. z 12. marca 2014 v spojení

s uznesením sp. zn. z 30. októbra 2014 postupom podľa § 394 ods. 1 Trestného

poriadku a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil obnovu

konania v prospech sťažovateľa v jeho trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

, pričom rozhodol tiež o jeho vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) . Okresný súd zároveň podľa

trestnú vec sťažovateľa vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Vzhľadom

na skutočnosť, že okresný súd označeným uznesením povolil obnovu konania v trestnej veci

sťažovateľa, ústavný súd uznesením sp. zn. z 11. decembra 2014 konanie

o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa zastavil.

Sťažovateľ tvrdí, že v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania došlo

k prieťahom, ktoré začali nezákonnými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktorými bol jeho

pôvodný návrh na obnovu konania zamietnutý.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že po vrátení trestnej veci sťažovateľa do prípravného

konania Okresná prokuratúra Žilina podala 21. marca 2014 na neho obžalobu. Po povolení

obnovy konania (a po podaní obžaloby, pozn.) sťažovateľ podal žiadosť, ktorou sa domáhal

prepustenia z väzby na slobodu. O jeho žiadosti rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2014, ktorým podľa

žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a rozhodol tiež o tom, že väzbu

nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Následne krajský súd uznesením

sp. zn. z 12. mája 2014 zrušil označené uznesenie okresného súdu

z 28. apríla 2014 a prepustil sťažovateľa z väzby s tým, že ihneď bude pokračovať

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 18. júna 2007 vo výmere 10 rokov.

Krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu s odôvodením, že v uznesení okresného

súdu sp. zn. z 12. marca 2014, ktorým bola povolená obnova konania v trestnej

veci sťažovateľa, nebol zrušený výrok o treste, a preto stále vykonáva trest odňatia slobody,

pričom okresný súd nemohol preto v identickej trestnej veci sťažovateľa rozhodovať

o väzbe. Krajský súd zároveň uložil okresnému súdu, aby zrušil výrok o treste.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. augusta 2014 bolo doplnené

uznesenie okresného súdu o povolení obnovy konania z 12. marca 2014 o chýbajúci výrok

týkajúci sa zrušenia výroku o treste v pôvodnom rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 18. júna 2007, ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo

nadväzujúcich. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť prokurátor,

ktorou namietal, že okresný súd nemohol výrok o treste v pôvodnom rozsudku zrušiť

na verejnom zasadnutí, ale malo sa tak stať na hlavnom pojednávaní. Krajský súd následne

uznesením sp. zn. z 8. októbra 2014 zrušil uznesenie okresného súdu

z 28. augusta 2014 a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Krajský súd sa síce

nestotožnil s dôvodmi uvádzanými prokurátorom, avšak zistil iné pochybenia v rozhodovaní

okresného súdu, pre ktoré napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd vytkol okresnému súdu,

že nepostupoval v zmysle a nerozhodoval zároveň o väzbe

sťažovateľa.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2014 bolo doplnené

uznesenie okresného súdu o povolení obnovy konania z 12. marca 2014 o chýbajúci výrok

týkajúci sa zrušenia výroku o treste v pôvodnom rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 18. júna 2007, ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo

nadväzujúcich. Okresný súd zároveň vzal týmto uznesením sťažovateľa do väzby podľa

z dôvodu podľa

a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Okresný súd označeným

uznesením (jeho tretím výrokom) vrátil tiež trestnú vec sťažovateľa prokurátorovi

do prípravného konania.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 30. októbra 2014 bolo právoplatne skončené konanie o povolení

obnovy konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn.

, a to vo výroku o treste.

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie o porušení ním označených práv v sťažnosti

okrem iného uvádza:

«Dňa 12. 05. 2014 Krajský súd v Žiline zistil hrubé porušenie zásad

v trestnoprávnom konaní, väzobné stíhanie označil za neakceptovateľné. Postup Okresného

súdu v Žiline Krajský súd Žilina označil za nezákonný.

Hoci Okr. súd povolil obnovu konania vo výroku o treste, tento výrok z pôvodného

rozsudku nezrušil.

Na vzniknutú situáciu som reagoval podaním žiadosti na Okr. súd v Žiline

o doplnenie uznesenia zo dňa 12. 03. 2014 absentujúceho výroku o zrušení

trestu z pôvodného rozsudku.

Dňa 28. 08. 2014 Okr. súd Žilina doplnil uznesenie OS ZA -35 a podľa

par. 400 ods. 1 zrušil výrok o treste. Prokurátor sa proti tomuto výroku odvolal

s odôvodnením..., „že výrok o treste sa nemôže zrušiť na verejnom zasadnutí, ale iba

na hlavnom pojednávaní.“

Krajský súd Žilina prokurátorom napadnuté uznesenie Okr. súdu Žilina,

zo dňa 28. 08. 2014 zrušil podľa par. 194 ods. 1 písm. b) a nariadil okresnému

súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažnosť prokurátora neuznal ako dôvodnú, ale

zistil ďalšie pochybenia Okresného súdu Žilina.

Okresný súd v Žiline následne vo veci konal a rozhodol dňa 30. 10. 2014.

Pochybenia Okr. súdu Žilina v obnovenom konaní sú v hrubom nesúlade s mojimi

základnými právami dané mi SR. Nezákonné rozhodnutia, najmä vykonávanie

nezákonnej väzby vytvorili stav právnej neistoty.

Proti prieťahom v konaní som podal sťažnosť predsedovi Okr. súdu v Žiline...

Predseda Okr. súdu v Žiline uznal moju sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.

Na základe horeuvedeného je možné celkom spoľahlivo konštatovať, že nezákonnými

rozhodnutiami, prieťahmi v konaní boli porušené moje základné ľudské práva.

Bez povšimnutia nemôže zostať ujma na mojom zdravotnom stave a „dočasný“ rozpad

rodinného vzťahu s mojou matkou. Matka, ktorá má 76 rokov a zlý zdravotný stav mi vôbec

neverila k čomu v konaní došlo, prestala mi písať, a moje vyjadrenia označila za klamstvá.

V podstate došlo k rozpadu rodinného vzťahu. Napísala mi až po 9 mesiacoch, vlastne mi

chcela oznámiť, že mi zomrel otec.»

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov, keďže jeho majetkové pomery mu neumožňujú zvoliť si advokáta.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada ústavný súd

„o vyrieknutie výroku o porušení základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 17 ods. 5,

čl. 19 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 1 ods. 1 uzneseniami Okr. súdu v Žiline, sp. zn.

zo dňa 12. 3. 2014, zo dňa 28. 8. 2014, , a takisto na podklade

vyjadrenia predsedu Okresného súdu Žilina, sp. zn. “.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo záhlavia sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie „základných

ľudských práv podľa a 4, , a SR“,

ku ktorému malo dôjsť v rámci konania o povolení obnovy konania v jeho trestnej veci,

z obsahu sťažnosti však celkom zrejme vyplýva tiež to, že primárne namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Z argumentácie sťažovateľa teda vyplýva, že k porušeniu jeho ostatných základných

práv malo (mohlo) dôjsť v spojení so zbytočnými prieťahmi spôsobenými postupom

okresného súdu. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, možno konkretizovať, že sťažovateľ

namieta porušenie svojich základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 12. marca 2014 a z 28. augusta 2014,

ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. júna 2013.

Okresný súd konal o povolení obnovy konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej

pod sp. zn. (rozsudok z 18. júna 2007) dvakrát, a to v konaní o povolení

obnovy konania pod sp. zn. (prvý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy

konania) a pod sp. zn. (druhý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania).

O prvom návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania v právoplatne skočenej

trestnej veci vedenej pod sp. zn. rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 25. júna 2013 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 4. septembra 2013 tak, že návrh sťažovateľa na povolenie obnovy

konania zamietol.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. marca 2014 (ktorým povolil

obnovu konania vedeného pod sp. zn. vo výroku o treste) v spojení

s uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2014 (ktorým doplnil

v uznesení z 12. marca 2014 chýbajúci výrok, ktorým zrušil výrok o treste v rozsudku

sp. zn. z 18. júna 2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce) bolo rozhodnuté o druhom návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy

konania v právoplatne skočenej trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

.

Z dosiaľ uvedeného zjavne vyplýva, že konanie o prvom návrhu sťažovateľa

na povolenie obnovy konania vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené ešte v roku 2013 a konanie o druhom návrhu sťažovateľa

na povolenie obnovy konania vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 30. októbra 2014.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z citovaného vyplýva, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Sťažnosť sťažovateľa z 11. mája 2015 bola ústavnému súdu doručená 20. mája 2015,

t. j. zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol ako

podanú oneskorene ( ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016