Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 115/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , , a ,

, ,

, zastúpených advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom,

Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práv podľa a ods. 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 19. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2015 doručená sťažnosť , , a ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 24. marca 2015 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Väzba sťažovateľom začala plynúť 22. marca 2015.

Zároveň okresný súd rozhodol, že väzbu sťažovateľov nenahrádza dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Základná sedemmesačná lehota väzby mala sťažovateľom uplynúť

22. októbra 2015.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „prokurátor“) 11. septembra

2015 podal na okresnom súde návrh na predĺženie lehoty väzby (ďalej len „návrh

prokurátora“) s tým, že navrhol predĺžiť lehotu väzby do 31. januára 2016.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 1. októbra 2015 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) podľa zamietol návrh

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených a zároveň rozhodol

o tom, že neprijíma peňažnú záruku ako náhradu za väzbu z dôvodu podľa

u sťažovateľa .

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu prokurátor ihneď po vyhlásení uznesenia

zahlásil sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí uskutočnenom 19. októbra 2015 zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2015 a podľa

lehotu trvania väzby sťažovateľom predĺžil do 31. januára 2016, pretože

dôvody väzby podľa názoru krajského súdu naďalej trvajú. Krajský súd zároveň rozhodol,

2

že podľa neprijíma nahradenie dôvodov väzby

uvedených v dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

K porušeniu základných práv sťažovateľov došlo v prvom rade tým, že ani

do dnešného dňa im nebolo doručené písomné odôvodnenie ústne zahlásenej sťažnosti

prokurátora, na ktoré sa odvoláva krajský súd vo svojom odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. Nedoručením písomného odôvodnenia bolo podľa sťažovateľov porušené

ich právo na kontradiktórne konanie, pretože im bola odňatá možnosť vyjadriť

sa k skutočnostiam uvedeným v tomto odôvodnení prokurátora.

Sťažovatelia ďalej namietajú, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne

a nie je riadne odôvodnené. Krajský súd podľa nich žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo

im predĺžil lehotu trvania väzby, kvôli akým ďalším úkonom bolo potrebné vyhovieť

návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Orgány činné v trestnom konaní podľa

sťažovateľov nekonali v ich trestnej veci prednostne, urýchlene ani s odbornou

starostlivosťou, teda tak ako to je potrebné pri konaní vo väzobných veciach. Znalecké

dokazovanie na posúdenie zranení poškodeného a vyhodnotenie kamerového záznamu

z miesta činu nariadili až po viac ako piatich mesiacoch od spáchania skutku (skutok sa mal

stať 22. marca 2015, pozn.). Orgány činné v trestnom konaní tiež podľa sťažovateľov

prísnejšie právne kvalifikovali skutok, než ako to vyplýva z popisu skutku, resp.

vykonaného dokazovania. Krajský súd sa však podľa sťažovateľov vôbec nevysporiadal

s ich námietkami týkajúcimi sa včasnosti nariadenia znaleckých dokazovaní; nezaoberal

sa zákonnosťou právnej kvalifikácie skutku, ktorý im je kladený za vinu, ani dôkazmi, ktoré

preukazujú ich nevinu. Do úvahy vzal iba dôkazy, ktoré svedčia v ich neprospech.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní vyniesol tento nález:

„1. Základné práva a podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a práva podľa , ods. 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. z 19. októbra 2015 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19. októbra 2015

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. a sa prepúšťajú z väzby na slobodu.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. a priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 296,44 EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet

JUDr. Rolanda Kovácsa..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

4

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ

sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa

môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Právomoc ústavného súdu podľa konať a rozhodovať

o základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách

vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý

určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam

a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že v prípadoch namietaného

porušenia základného práva na osobnú slobodu musí uplatniť určitú revíznu právomoc,

avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu,

že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,

ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd

tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva

z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy

a ústavný súd v (). Do obsahu právomoci ústavného súdu

teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol

6

k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať

len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie

obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov

(, ).

Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Základné právo zaručené v vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (,

). Rovnako aj z vyplýva, že do väzby možno vziať iba

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá

predovšetkým v je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej

osobnej slobody (). Obdobne aj čl. 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby

k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a každé

dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a) až f)] musí byť

„zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto rešpektovanie

tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov v. Bulharsko

z 20. 3. 1997, bod 43). Z už vyslovených právnych názorov ústavného súdu možno vyvodiť,

že z hľadiska rozsahu práv garantovaných prostredníctvom a práv

vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru neexistujú medzi týmito právami zásadné

rozdiely, keďže ustanovenia zahŕňajú aj práva vyplývajúce z

a 4 dohovoru (napr. , , ).

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práv podľa a ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým

rozhodnutím, ktorým krajský súd vyhovel návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby

sťažovateľom a túto im predĺžil do 31. januára 2016.

1. K porušeniu už uvedených základných práv sťažovateľov malo dôjsť v prvom rade

tým, že im vôbec nebolo doručené písomné odôvodnenie ústne zahlásenej sťažnosti

prokurátora, na ktoré sa odvoláva krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého

rozhodnutia, čím bolo podľa sťažovateľov porušené ich právo na kontradiktórne konanie,

pretože im bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v tomto odôvodnení

prokurátora.

Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý

je prípustný podľa . Je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť

osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením

jej osobnej slobody.

Uznesením sp. zn. z 1. októbra 2015 okresný súd zamietol návrh

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch sťažovateľov. Z tohto uznesenia

vyplýva, že sudca pre prípravné konanie doručil návrh prokurátora na predĺženie lehoty

väzby obom sťažovateľom a ich obhajcovi. Sťažovatelia sa s návrhom prokurátora riadne

oboznámili a v rámci konania a rozhodovania o návrhu prokurátora na okresnom súde

sa k nemu aj vyjadrili prostredníctvom svojho obhajcu.

Krajský súd rozhodoval proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby u sťažovateľov na podklade sťažnosti

prokurátora. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva,

že v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prokurátor „zotrval v plnej miere na obsahu

písomného návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených. Zároveň uviedol,

že sa nemožno stotožniť s názorom súdu o prieťahoch, resp. pasivite vyšetrovateľa

pri vykonávaní procesných úkonov trestného konania v uvedenej veci...“. Krajský súd pred

8

rozhodnutím o sťažnosti prokurátora preskúmal aj predložený spisový materiál, obsahom

ktorého bola zápisnica o výsluchu sťažovateľov pred rozhodovaním okresného súdu

o návrhu prokurátora, ako aj vyjadrenie ich obhajcu. Krajský súd sa teda oboznámil

aj s názorom sťažovateľov k prokurátorom predloženému návrhu na predĺženie lehoty

väzby.

v v záujme rešpektovania princípu rovnosti zbraní

zakotvuje povinnosť v rámci konania, ktoré predchádza rozhodnutiu o väzbe doručiť návrhy

prokurátora obvinenému a naopak. však neobsahuje výslovnú povinnosť

konajúceho súdu doručovať každé doplnenie dôvodov už skôr zahlásenej sťažnosti proti

rozhodnutiu o väzbe druhej procesnej strane na vyjadrenie. V prípade, ak by zákonodarca

trval na takto striktnom výklade procesných predpisov, mohlo by to spôsobovať ústavne

neprimerané predlžovanie doby rozhodovania nadriadeného súdu o väzbe, čím by sa poprela

jedna zo zásad trestného konania vyjadrená v týkajúca

sa urýchleného a prednostného vybavovania väzobných vecí.

2. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej namietajú, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu

je arbitrárne a nie je riadne odôvodnené. Podľa sťažovateľov krajský súd žiadnym

spôsobom neodôvodnil, prečo im predĺžil lehotu trvania väzby, kvôli akým ďalším úkonom

bolo potrebné vyhovieť návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Orgány činné

v trestnom konaní podľa sťažovateľov nekonali v ich trestnej veci prednostne, urýchlene ani

s odbornou starostlivosťou, teda tak, ako to je potrebné pri konaní vo väzobných veciach.

Znalecké dokazovanie na posúdenie zranení poškodeného a na vyhodnotenie kamerového

záznamu z miesta činu nariadili až po viac ako 5 mesiacoch od spáchania skutku (skutok

sa mal stať 22. marca 2015, pozn.). Orgány činné v trestnom konaní tiež podľa sťažovateľov

prísnejšie právne kvalifikovali skutok než ako to vyplýva z popisu skutku, resp. vykonaného

dokazovania. Krajský súd sa však podľa sťažovateľov vôbec nevysporiadal

s ich námietkami týkajúcimi sa včasnosti nariadenia znaleckých dokazovaní; nezaoberal

sa zákonnosťou právnej kvalifikácie skutku, ktorý im je kladený za vinu, ani dôkazmi, ktoré

preukazujú ich nevinu. Do úvahy vzal krajský súd iba dôkazy, ktoré svedčia v ich

neprospech.

Krajsky súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: «... krajský súd ako nadriadený

orgán podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Uznesením vyšetrovateľa... zo dňa 22. 3. 2015 bolo vznesené obvinenie

a pre zločin ublíženia na zdraví spáchaný v štádiu pokusu

a v spolupáchateľstve podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)

Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na skutkovom základe

uvedenom v citovanom uznesení...

Krajský súd... po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa stotožnil

s názorom okresného prokurátora, že u oboch obvinených sú aj v danom štádiu trestného

konania dané dôvody väzby podľa Ustálený dôvod väzby tak

okresný súd, ako aj krajský súd podrobne konštatoval a odôvodnil v doposiaľ vydaných

rozhodnutiach.

V tejto súvislosti krajský súd opätovne skúmal aj materiálne podmienky väzby

u oboch obvinených v podobe hmotnoprávnych predpokladov a po preskúmaní na vec

sa vzťahujúceho spisového materiálu, vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania

aj v tomto štádiu trestného konania konštatuje, že dôvodnosť trestného stíhania obvinených

je nepochybne daná aj naďalej, nakoľko na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania

existuje dôvodné podozrenie, že skutok vzťahujúci sa na obvinených, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie,

že skutok spáchali obvinení, čo je objektivizované výpoveďou poškodeného .

Okrem výpovede poškodeného Váradyho vyplýva dôvodnosť podozrenia zo spáchania

trestnej činnosti nepriamo aj z výsluchov ďalších osôb, konkrétne svedka ,

a .

Vykonané dokazovanie na jeho základe v rámci základnej lehoty trvania väzby počas

prípravného konania a jeho prechod do fázy ďalšieho trvania väzby neznamená uznanie

viny, ale umožňuje orgánom činným v trestnom konaní rozhodnúť o nej, ak podozrenie

vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené.

10

Pokiaľ ide o väzobné dôvody u obvinených, bola konštatovaná obava z pokračovania

v trestnej činnosti v zmysle právoplatným uznesením o ich vzatí

do väzby. Keďže vykonaným dokazovaním orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo

k rozptýleniu týchto dôvodov s právnou kvalifikáciou aká je v nej obsiahnutá

(vrátane zločinu ublíženia na zdraví spáchaný v štádiu pokusu a v spolupáchateľstve podľa

§ 14 ods. 1, k § 20 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.) vo vyšetrovacom spise obava

z pokračovania v trestnej činnosti nemá ako pominúť, naopak v súvislosti s priblížením sa

náležitému objasneniu skutkového stavu sa stáva reálnejšia.

Tento záver o existencii dôvodov väzby uvedených v

umocňuje aj skutočnosť, že obvinený sa predmetného konania dopustil v rámci

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pre skutok právne

kvalifikovaný ako pokus zločinu vraždy podľa , Tr.

Zb., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov,

z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený na slobodu a bola mu uložená skúšobná doba

v trvaní 7 rokov.

U obvineného sa proti jeho osobe vedie na Okresnom súde

v Trebišove trestné konanie pod sp. zn. pre trestné činy vydierania podľa

§ 189 ods. 1 Tr. zák., ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pričom trestné konanie

doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

Rovnako nemal krajský súd pochybnosti ani o danosti dôvodov väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c) , tj. o dôvodnej obave, že obvinení by v prípade prepustenia

na slobodu mohli pokračovať v trestnej činnosti. V tejto súvislosti opätovne poukazuje

krajský súd na charakter predmetnej trestnej činnosti, rozsah a spôsob jej spáchania.

Zhodnotiac charakter predmetnej trestnej činnosti, dôvodnosť podozrenia vzťahujúcu

sa na rozsah a spôsob jej páchania s poukazom na závažnosť dôvodov väzby, na ktoré

krajský súd už vyššie poukázal a dané štádium trestného konania, krajský súd akceptoval

dôvody sťažnosti podanej zo strany prokurátora.

Krajský súd dospel k opačnému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, ktorý

v zmysle zamietol návrh okresného prokurátora na predĺženie lehoty

trvania väzby..., navyše neprijal peňažnú záruku... ako náhradu za väzbu z dôvodov

uvedených v

Z obsahu vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že vo veci bolo vypočutých

10 svedkov ( , , , , ,

, , , , a )

a rovnako tak boli do konania pribratí znalci z príslušných odvetví za účelom znaleckého

skúmania.

Sťažnostné námietky uvádzané obvinenými prostredníctvom obhajcu týkajúce

sa postupu orgánov činných v trestnom konaní, že tieto odignorovali návrhy na vykonanie

výsluchov svedkov slúžiace pre náležité objasnenie skutkového stavu veci ešte neznamenajú,

že ide o neopodstatnený postup. Rovnako tak skutočnosť, že orgán činný v trestnom konaní

priberie do konania znalca, resp. znalcov za účelom znaleckého skúmania, pričom sa tak

stalo deň po podaní žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu neznamená, že ide o „divné“,

resp. účelové konanie, ako uvádzajú obvinení.»

Vo vzťahu k postupu orgánov činných v trestnom konaní krajský súdu uviedol:

„Hodnotenie, že orgány činné v trestnom konaní v konkrétnej väzobnej veci nekonajú

prednostne a urýchlene v zmysle ust. , súd považuje za účelové

a tendenčné. To, že orgány činné v trestnom konaní konajú prednostne a urýchlene vyplýva

z obsahu vyšetrovacieho spisu, pričom od doby, kedy rozhodoval sťažnostný súd o sťažnosti

obvinených proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti obvinených o prepustenie z väzby

na slobodu (dňa 21. júla 2015) vykonal celý rad procesných úkonov. Spochybňovanie

možného záveru o vine, ako aj namietanie postupu orgánov činných v trestnom konaní

je legitímnou súčasťou obhajoby, pre ktorú je v tomto smere vytvorený zákonný procesný

priestor už v prebiehajúcom prípravnom konaní, ktorého prvotným účelom je rozhodnúť

práve o tejto otázke...“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že tento konal

v medziach svojej právomoci v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne

a právne akceptovateľné. Po posúdení napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd

12

preto konštatuje, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ústavne akceptovateľným

spôsobom a toto nevykazuje znaky arbitrárnosti, preto nevidí ani dôvod, aby zasahoval

do skutkových a právnych záverov krajského súdu.

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím

o vine či nevine obvineného. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie

viny obvineného, obhajoby obvineného alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12

. Súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým to, či sú splnené

materiálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe.

Po zhrnutí už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadnu

možnosť porušenia sťažovateľmi označených základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a práv podľa a ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského sp. zn.

z 19. októbra 2015, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016