Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 87/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 29. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

zastavil konanie o dovolaní sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 So

60/2012 z 13. augusta 2013 s odôvodnením, že v konaní sa sťažovateľ domáhal

preskúmania právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci patriacej na konania

podľa V. časti (ďalej aj „OSP“), v ktorej najvyšší súd nie je

dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc konať. Najvyšší súd s poukazom na §

104 ods. 1 v spojení s konanie vo veci zastavil.

3. Sťažovateľ namieta, že v danom prípade bolo porušené jeho ústavné právo na

spravodlivý proces v zmysle . Podľa názoru sťažovateľa záver najvyššieho súdu

o potrebe zastavenia konania nie je ničím odôvodnený.

3.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo

garantované a právo garantované dohovoru bolo

napadnutým uznesením najvyššieho súdu porušené, napadnuté uznesenie a jemu

predchádzajúce rozhodnutia všeobecných súdov zrušil a vrátil vec všeobecným súdom na

nové konanie a rozhodnutie, ďalej aby ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 33 000 eur a úhradu trov súdneho konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

6. Ústavný súd v úvode uvádza, že sťažovateľ nepriložil k sťažnosti splnomocnenie

na zastupovanie advokátom pred ústavným súdom a ani nezdokladoval, že požiadal

Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta [porov. § 3 ods. 1 písm. a) zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

v znení neskorších predpisov].

6.1 Uvedený nedostatok sťažnosti by už sám osebe bol dôvodom na odmietnutie

sťažnosti v zmysle z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

6.2 Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku

materiálneho chápania ochrany základných práv a slobôd pristúpil v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti k jej preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov,

ktoré by mali za následok jej odmietnutie v súlade s .

7. Ústavný súd vzhľadom na závery najvyššieho súdu v napadnutom uznesení

a sťažovateľove námietky odkazuje na uznesenie sp. zn. zo 16. februára

2010, ktorým vyriešil otázku prípustnosti dovolania v správnom súdnictve, pričom

konštatoval, že „akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je

dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho

poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu“.

7.1 Odvolávajúc sa na závery ústavného súdu prijaté v uvedenom uznesení sp. zn.

zo 16. februára 2010, ústavný súd konštatuje, že ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorých je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené

v tejto časti (§ 246c), pričom prvostupňovým súdom je spravidla krajský súd, niekedy

najvyšší súd (§ 246), a proti rozhodnutiu najvyššieho súdu opravný prostriedok nie je

prípustný (§ 246c) s podporou, že podľa tretej hlavy V. časti obnova konania, dovolanie

a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné (§ 250s), dáva veľmi silný textuálny základ pre

plauzibilnú, prijateľnú interpretáciu neprípustnosti dovolania v správnom súdnictve.

Postavenie lex specialis tejto normy voči norme v záhlaví je značne posilnené

argumentom systematickým, teda silne autonómnym postavením V. časti Občianskeho

súdneho poriadku v rámci kódexu. Z ústavného hľadiska je doterajší konštantný výklad

najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania v správnom súdnictve plne akceptovateľný.

7.2 Z pohľadu vecného, v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd

prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania

v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od

začiatku na všeobecnom súde. Oproti tomu je správne súdnictvo prieskumom zákonnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne

súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné,

aby súdna kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu

dovolania. Pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku v týchto veciach by

v konečnom dôsledku niekedy mohlo znamenať štvorinštančnosť, resp. až päťinštančnosť

konania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom

dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už

plní túto funkciu. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú

zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe (Porov. Ficová, S.,

Števček, M. , komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2009, s. 733

a nasl.).

7.3 Z dôvodov akcentovaných v predchádzajúcich bodoch ústavný súd odmietol

sťažnosť podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016