Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 587/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Maximmus,

spol. s r. o., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s r. o.,

Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Leo Vojčík, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Maximmus, spol. s r. o., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti Maximmus, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Levice

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Maximmus,

spol. s r. o., trovy konania v sume 533,46 € (slovom päťstotridsaťtri eur a štyridsaťšesť

centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Vojčík & Partners, s. r. o.,

Rázusova 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -27 z 23. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti Maximmus, spol. s r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Leo Vojčík, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka chronologicky popísala konanie, ktoré

začalo na okresnom súde 26. marca 2007 na návrh navrhovateľa  spoločnosti Q-ZAMOS,

s. r. o. Vec je vedená pod sp. zn. .

Dňa 10. mája 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania

na základe postúpenia pohľadávky z navrhovateľa na sťažovateľku.

Aj v období po postúpení pohľadávky sťažovateľka popísala priebeh namietaného

konania, pričom podľa jej tvrdenia napriek tomu, že ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva a nemožno ju považovať za právne

ani skutkovo zložitú, nie je do podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončená.

Sťažovateľke nie je známe, že by akýmkoľvek konaním či opomenutím konania

spôsobila prieťahy v predmetnom konaní. Na všetky žiadosti okresného súdu reagovala

bez zbytočného odkladu, pričom vždy mala záujem na včasnom vyriešení veci.

Vo vzťahu k postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla:

«Predmetné konanie začalo na Okresnom súde Levice doručením Návrhu na vydanie

platobného rozkazu dňa 26. 03. 2007, teda pred takmer ôsmimi rokmi a do dnešného dňa

nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia. Sťažovateľovi nie je známa žiadna

relevantná skutočnosť, ani žiadna zákonná prekážka, ktorá by v priebehu ôsmich rokov

od podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu bránila Okresnému súdu Levice,

aby konal a rozhodol.

Sťažovateľ má za to, že v tomto prípade by mal Ústavný súd Slovenskej republiky

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu posudzovať zbytočné prieťahy v tomto konaní,

postup Okresného súdu Levice a trvanie tohto konania ako celok.

Napriek tomu, že okresný súd vykonal niektoré procesné úkony spojené s prípravou

pojednávania, zmenu účastníkov v konaní a doručoval písomnosti v posudzovanej veci,

nekonal koncentrovane a efektívne. Uvedené je zrejmé napríklad zo skutočnosti, že okresný

súd nepripojil spis Okresného súdu Levice vedený pod sp. zn.: , v čase, keď

mu Odporcovia doručili oznámenie o započítaní, ale až po takmer troch rokoch po tom,

pričom medzi tým opakovane nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo (s prihliadnutím

na názor súdu považujúci započítanie zo strany Odporcov za platné a účinné) zjavne

neúčelné.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti (bod 4.-15.) je podľa názoru

Sťažovateľa konanie na okresnom súde poznačené ako celok formálnosťou, neefektívnosťou

a nesústredenosťou, čím došlo k upretiu Sťažovateľovho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje ,

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Sťažovateľ požaduje od Ústavného súdu Slovenskej republiky priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc eur). Takto uplatnenú sumu

finančného zadosťučinenia Sťažovateľ odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej

sa dlhodobo nachádza, mu spôsobila a naďalej spôsobuje nielen materiálnu,

ale aj nemateriálnu ujmu.

Ako bolo uvedené vyššie, Sťažovateľ sa osem rokov nemôže domôcť svojich

zákonných práv, keďže v predmetnej právnej veci do teraz nebolo právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ má za to, že v danom prípade dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva len vyslovením porušenia, by nebolo adekvátne, a to aj pri zohľadnení zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva práve so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu...

Primeranosť odôvodňuje Sťažovateľ tým, že žiada rozhodnutie vo veci, na ktorej má

eminentný záujem (v konaní sa jedná o zaplatenie 34.046,07 € s príslušenstvom), pretože

veľmi podstatným spôsobom ovplyvnila jeho podnikanie. Samotné rozhodnutie tiež

podstatne ovplyvní jeho rozhodovanie o ďalšom podnikaní, keďže nečinnosť a nesprávny

postup súdu vyvolal v Sťažovateľovi značnú nedôveru v podnikateľské prostredie

v Slovenskej republike a jej súdny systém, čo vo svojom dôsledku znamená značne

obmedzenú možnosť rozvíjať podnikateľské aktivity, nadobúdať a udržiavať si materiálne

a osobné zložky podnikania na území Slovenskej republiky a zároveň vstupovať do právnych

vzťahov, ktoré by sa mali riadiť slovenským právom, pretože v nich už Sťažovateľ nevidí

žiadnu právnu istotu.

Primerané zadosťučinenie nemá účastníkov konania odškodniť, no rozhodne má

aspoň zmierniť primeraným spôsobom ich ujmu. Vzhľadom na celkovú dobu konania

Okresného súdu Levice v trvaní takmer osem rokov, berúc do úvahy, že Sťažovateľ sa

o predĺženie tejto doby žiadnym spôsobom nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti

prípadu vrátane pozície Sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie

princípu spravodlivosti, považuje Sťažovateľ priznanie sumy 10.000,- € (slovom desaťtisíc

eur) za primerané finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon

o organizácii ústavného súdu“).»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Levice v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a)

Zákona o organizácii ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Levice konať v súlade

s ustanoveniami vo veci vedenej pod sp. zn.: ,

bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 ods. 4 Zákona o organizácii

ústavného súdu priznáva Sťažovateľovi - spoločnosti MAXIMMUS spol. s r. o., primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd

Levice povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Levice je povinný Sťažovateľovi - spoločnosti MAXIMMUS spol.

s r. o., nahradiť trovy konania vo výške 1203,17 €, a to na účet právneho zástupcu

Sťažovateľa Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Dňa 20. augusta 2015 sťažovateľka doplnila svoje podanie z 20. marca 2015,

v ktorom okrem iného uviedla:

«Okresný súd Levice vydal dňa 26. 02. 2015 Rozsudok, ktorým zamietol žalobu

podanú Sťažovateľom ako navrhovateľom proti odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2.

rade. ...

Voči Rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. 02. 2015... bolo zo strany

navrhovateľa podané dňa 06. 03. 2015 Odvolanie na Krajský súd v Nitre... Krajský súd

v Nitre listom zo dňa 11. 06. 2015... vrátil spis Okresnému súdu Levice bez rozhodnutia

o odvolaní navrhovateľa z dôvodu viacerých pochybení spôsobených Okresným súdom

Levice, medzi ktorými sú: nedoručenie napadnutého rozsudku v súlade s § 47, ods. 1, § 49,

ods. 1 a , ods. 2 (ďalej len „“)

právnej zástupkyni navrhovateľa, a uvedenie nesprávneho sídla právnej zástupkyne

navrhovateľa v záhlaví rozsudku a neuvedenie mena a priezviska sudcu v rozsudku.

Krajský súd v Nitre uložil Okresnému súdu Levice povinnosť doručiť napadnutý

Rozsudok právnej zástupkyni navrhovateľa. Okresný súd Levice doručoval rozsudok

účastníkom konania po jeho vyhlásení dňa 26. 02. 2015, ktorého sa právna zástupkyňa

navrhovateľa nezúčastnila. Okresný súd Levice následne nezabezpečil doručovanie

Rozsudku právnej zástupkyni navrhovateľa...

Dňa 28. 07. 2015 podal navrhovateľ sťažnosť na postup súdu v konaní

-žiadosť o dôsledné vysvetlenie postupu OS Levice, v ktorom vyzval Okresný súd Levice

na uskutočnenie nápravy - na doručenie písomného vyhotovenia Rozsudku právnej

zástupkyni navrhovateľa, ku ktorej do dňa podania tohto doplnenia ústavnej sťažnosti

neobdržal zo strany Okresného súdu Levice žiadnu odpoveď...

V zmysle uvedeného sa Sťažovateľ domnieva, že nesprávny postup a vyššie uvedené

pochybenia Okresného súdu Levice opätovne spôsobili neúmerné predĺženie trvania

konania v predmetnej veci, ktoré sa následkom toho predĺžilo o vyše 5 mesiacov odo dňa

podania Odvolania navrhovateľa. Je zrejmé, že o odvolaní navrhovateľa nebude Krajským

súdom v Nitre rozhodnuté do odstránenia horeuvedených pochybení Okresného súdu

Levice, k čomu do podania tohto doplnenia ústavnej sťažnosti nedošlo. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti je Sťažovateľ presvedčený, že právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v , ods. 2 a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a nečinnosťou Okresného súdu Levice tak,

ako boli namietané v Ústavnej sťažnosti zo dňa 20. 03. 2015, sú naďalej porušované a preto

Sťažovateľ trvá na podanej Ústavnej sťažnosti zo dňa 20. 03. 2015 v znení tohto

Doplnenia.»

Ešte pred predbežným prerokovaním veci v senáte ústavného súdu sa k sťažnosti

sťažovateľky vyjadril konajúci sudca podaním doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2015,

v ktorom uviedol najmä:

„Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním si týmto v záujme objektívneho posúdenia opodstatnenosti

sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním senátom ústavného súdu dovoľujem

doručiť svoje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa spoločnosti MAXIMUS s. r. o., zatiaľ:

- bez vedomosti o obsahu sťažnosti,

- a bez spisového materiálu, nakoľko spis bol v dôsledku podaného odvolania

spoločnosti MAXIMUS s. r. o. doručený KS Nitra na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Preto výlučne len z elektronického registra si dovoľujem uviesť niekoľko zásadných

skutočností. Naďalej však mám za to, že by som sa ako zákonný sudca chcel vyjadriť

so znalosťou konkrétneho obsahu sťažnosti ako aj spisového materiálu.

V prípade ak si samotní sťažovatelia mienili uplatniť nárok na celkovú dĺžku konania

ako je to obvyklé zo strany sťažovateľov, v tom prípade by som chcel uviesť, že sťažovateľ

nemá postavenie univerzálneho právneho nástupcu po zaniknutej spoločnosti Q-ZAMOS,

s.r.o. nakoľko uvedená spoločnosť naďalej existuje...

OS Levice o vstupe žalobcu spoločnosti MAXIMUS s. r. o. do tohto konania rozhodol

svojim Uznesením pod čís. kon.: -179 súdneho spisu, ktoré rozhodnutie

sa stalo právoplatným dňa 14. 09. 2011 a do dňa rozhodnutia OS LV vo veci

a to dňa 12. 02. 2015 sa jedná o časový úsek 3 rokov a 4 mesiacov a niekoľkých dní, avšak

aj za toto obdobie sa rovnako priebežne konalo ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu,

ktorý ak mi bude daný k nahliadnutiu tak by som mal záujem sa k nemu vyjadriť.

Domnievam sa že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu je sankcionovateľná len

v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá ešte nie je v rozpore

s SR a s účelom ústavného práva na súdnu ochranu...

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR nález z 7. 11. 2002 - jednoznačne vyplýva,

že je prieťahom aj to, ak v konaní súd veľmi rýchlo rozhodne a odvolací súd spis vráti

z dôvodu, že je potrebné vec ešte došetriť a teda súd síce môže rozhodnúť v takto určenej

lehote, ale nerozhodol by so znalosťou všetkých relevantných skutočností, ktoré si mal zistiť.

Preto podľa súdu možno len súhlasiť s rozhodnutím ústavného súdu i v tom, že v snahe

maximálne urýchliť súdne konanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala

alebo mohla mať za následok porušenie základných zásad obč. práva a to práva

na spravodlivý proces. Preto v zmysle čl. 6 Dohovoru má právo na spravodlivý proces

v demokratickej spoločnosti také významné miesto, že ho nemožno obetovať účelu, ktorý

posväcuje zákonné ustanovenie maximálnej lehoty na rozhodnutie súdu...

Súd nemohol vo veci rozhodnúť do 12. 02. 2015 nakoľko je zrejmé, že sa jedná

o právne zložitú vec zhotovenie diela a to dohodnutých interiérových častí RD

a manž. v . Celé toto konanie je zložité z hľadiska skutkového ako aj právneho,

nakoľko sa muselo riešiť množstvo otázok, medzi inými či zhotovené dielo je umelecké

stvárnenie žalovanými objednaných komponentov do interiéru ich domu, resp. či je to len

priemyselný vzor, sériová výroba na objednávku z nadštandardných materiálov, ktoré sa

individuálne museli upraviť požiadavkám objednávateľa atď. Za tým účelom boli v konaní

ustanovení znalci, po prvom znaleckom dokazovaní sa spracoval kontrolný znalecký

posudok, nakoľko žalobca výsledok práce znalcov účelovo namietal a žiadal o ustanovenie

Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku avšak po zvážení

všetkých námietok, ktoré si žalobca uplatnil pri zdôvodnení svojej požiadavky

na ustanovenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku,

súd dospel k presvedčeniu že predmetnú otázku je možné riešiť aj znalcom, fyzickou osobou

u ktorého sú predpoklady na to aby sa posudok vypracoval rýchlejšie (nie tak ako je to

v prípade Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, kedy nie je ničím neobvyklým, že sa to

vypracuje v lehote cca 1,5 roka až dlhšie) vzhľadom aj k predĺženiu konania a aj k námietke

zo strany žalovaných, nakoľko zástupca konateľ žalobcu už v minulosti

spolupracoval ohľadne predmetu konania s pracovníkom Ústavu... Preto súd túto

skutočnosť riešil prostredníctvom iného znalca, ktorý k značnej zaťaženosti a nepochybne aj

k zložitosti požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku to vypracoval a na požiadavku

zástupcu žalobcu dopracoval a svoj posudok 2 x písomne doplnil, ale stále to zabralo

nepomerne kratší časový úsek, (dokonca samotný žalobca súhlasil so závermi kontrolného

znaleckého posudku) ako keby sa v konaní vypracovával tzv. kontrolný znalecký posudok

prostredníctvom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.

Na základe uvedených je dôvodne otázny prístup samotného žalobcu, sťažovateľa

ku konaniu s dôrazom na plynulosť konania, napriek tomu súd vo veci rozhodol

dňa 12. 02. 2015.

Na základe uvedených dôvodov moje konanie za predchádzajúce obdobie mohlo

budiť dojem pomalšieho konania, avšak podľa môjho názoru z hľadiska dĺžky konania som

sa nedostal do omeškania v zmysle SR.

Z uvedeného je zrejmé, že konanie na ústavnom súde bolo zahájené na základe

sťažnosti sťažovateľa a domnievam sa, že nevyhnutne malo byť v záujme zachovania

objektivity zistiť pri posúdení porušenia ústavného práva sťažovateľa na prejednanie veci

bez prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, či z konania súdu mohli vzniknúť prieťahy

či z konania sťažovateľa.

Na základe uvedených skutočností prosím ÚS SR o zohľadnenie uvedeného môjho

vyjadrenia pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa a odmietnuť podanú

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 1347/15

doručeným 3. novembra 2015 vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol najmä:

„... Vec vedená na Okresnom súde Levice pod sp. zn. bola pridelená

na rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Arpádovi Pastorekovi, ktorý v nej konal do dňa

jeho predloženia na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Komárno. Z tohto dôvodu bola

predmetná vec v súlade s Dodatkom č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice

na rok 2015, účinným od 01. 05. 2015, pridelená na vybavenie náhodným výberom sudkyni

JUDr. Márii Červenákovej. Spis bol fakticky zákonnej sudkyni predložený dňa 16. 07. 2015,

kedy bol vrátený z Krajského súdu Nitra ako predčasne predložený s pokynom

na odstránenie nedostatkov (doručenie rozsudku právnej zástupkyni navrhovateľa, vydania

opravného uznesenia ohľadne záhlavia rozsudku). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania

proti napadnutému rozsudku a opravnému uzneseniu, ktoré vydal tunajší súd v zmysle

pokynu Krajského súdu v Nitre, predmetná vec bude opätovne predložená odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní. Vec bola na tunajšom súde predmetom vybavovania

opakovaných sťažností navrhovateľa (sťažovateľa), pričom sťažnosť vedená

pod Spr. 1534/13 (vybavená dňa 18. 07. 2013) bola vyhodnotená ako opodstatnená,

keď v tom čase zákonný sudca v období od 17. 12. 2012 do 21. 06. 2013 bol nečinný,

z ktorého dôvodu bola predmetná vec zaradená na zoznam sledovaných vecí. Odo dňa

vybavenia tejto sťažnosti zákonný sudca vo veci vykonával úkony priebežne...“

Sťažovateľka sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadrila podaním doručeným

ústavnému súdu 19. novembra 2015, v ktorom uviedla najmä:

„... znalecké dokazovanie, ktorého priebeh prispel k dĺžke konania, nariadil konajúci

súd. Prvý znalecký posudok pritom nebol vecne a formálne správny. Sťažovateľ požiadal

o odborné vyjadrenie k tomuto posudku Ústav súdneho inžinierstva v Žiline.

Samotný proces znaleckého dokazovania bol podľa názoru Sťažovateľa od začiatku

poznačený nesústredenosťou, neefektívnosťou a procesnými nedostatkami. Na pojednávaní

dňa 24. 02. 2012 konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie ustanovením súdneho znalca,

pričom súdny znalec mal byť ustanovený ako nie miestny, t. j. nemal byť z mesta .

Konajúci súd však ustanovil súdneho znalca z mesta Uznesením zo dňa 26. 04. 2012.

Následne Uznesením zo dňa 04. 06. 2012 konajúci súd ustanovil znalca

z . Ten stanovil termín obhliadky so zameraním na 13. 09. 2012.

Pozvánka na obhliadku bola napísaná dňa 04. 09. 2012. Poštová pečiatka je zo dňa

05. 09. 2012. Doporučený list Sťažovateľ prevzal dňa 12. 09. 2012. Na prípravu

na znaleckého dokazovania s obhliadkou a zameraním bol teda k dispozícii menej

ako 1 deň.

Znalecký posudok Ing. Vnuka č. 30/2012 bol na Okresný súd Levice doručený dňa

26. 11. 2012. Ako vyplýva z Odborného vyjadrenia ÚSI Žilina, znalec na určenie ceny

výrobkov diela použil metodiku, ktorá nebola použitá ani vhodne a ani správne.

Na pojednávaní dňa 03. 09. 2013 však po prečítaní Odborného

vyjadrenia ÚSI Žilina oznámil zákonnému sudcovi, že zo zdravotných dôvodov

končí s činnosťou súdneho znalca a nepožaduje odmenu znalca za vypracovanie posudku

v sume 609,76 €, a ani za účasť na pojednávaní.

Z dôvodu vypracovania nového znaleckého posudku (nie kontrolného) súd ustanovil

súdneho znalca z . Nedostatky znaleckého posudku

boli opravované formou doplnkov č. 1. a č. 2. a aj napriek opravám, tento

znalecký posudok nie je, podľa Sťažovateľa, správny. Z dôvodu neúmerne dlhého súdneho

sporu bez meritórneho rozhodnutia od roku 2007 a v záujme skorého vyhlásenia rozsudku,

Sťažovateľ upustil od návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

Rozhodnutie upustiť od vypracovania kontrolného znaleckého posudku bolo

ovplyvnené priebehom konania a postupom súdu. Súd nerozhodol v máji 2012 započítaním

pohľadávok, ktoré od mája 2012 Sťažovateľ niekoľkokrát namietal. Sťažovateľ sa

domnieval, že znalecké dokazovanie potvrdí nárok a predložené dôkazy na základe

znaleckého dokazovania. Znaleckým dokazovaním sa spor predĺžil neefektívne o 3 roky.

Podľa názoru Sťažovateľa konajúci súd znalecké dokazovanie v trvaní troch rokov

relevantne nepremietol do svojho rozhodnutia a teda sa s ním riadne nevysporiadal.

Aj po vyhlásení rozsudku dňa 26. 02. 2015 bolo konanie ďalej poznačené

procesnými nedostatkami, ktoré Sťažovateľ popísal v Doplnení tejto Ústavnej sťažnosti

zo dňa 20. 08. 2015.“

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd zistil

takýto priebeh namietaného konania:

- 26. marca 2007 navrhovateľ Q – ZAMOS, s. r. o., zastúpený

, podal na okresnom súde žalobu proti odporcovi v 1. rade

a odporkyni v 2. rade , zastúpených

, o zaplatenie sumy 36 800,30 €,

- 10. mája 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania tak,

že namiesto Q – ZAMOS, s. r. o. nastúpil do konania MAXIMMUS spol. s r. o.,

- 19. októbra 2011 sťažovateľka navrhla zmenu návrhu na pôvodných 36 800,29 €,

- 18. októbra 2011 sťažovateľka čiastočne vzala návrh späť,

- 30. decembra 2011 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmene návrhu

z 19. októbra 2011,

- 19. januára 2012 odporcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili so zmenou petitu a navrhli ho

nepripustiť,

- 5. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za rozšírenie návrhu vo výške 2 754 €,

- 14. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve

na zaplatenie súdneho poplatku,

- 24. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka s právnym zástupcom

boli prítomní, za odporcov v 1. a 2. rade bol prítomný právny zástupca, bolo odročené

na neurčito na účely predloženia ďalších dôkazov,

- 26. apríla 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil

znalca (odvetvie – odhad hodnoty nehnuteľností),

- 2. mája 2012 sťažovateľka predložila dôkazy,

- 2. mája 2012 odporcovia doručili vyjadrenie,

- 3. mája 2012 sťažovateľka predložila listinné dôkazy, okresný súd zaslal listinné

dôkazy – špecifikáciu ceny materiálu – na vyjadrenie odporcom a vyjadrenia odporcov

zaslal sťažovateľke,

- 10. mája 2012 znalec oznámil, že znalecký posudok nie je

oprávnený podať,

- 15. mája 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania a ustanovení znalca,

- 18. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k vyjadreniu odporcov,

- 17. mája 2012 okresný súd zaslal oznámenie znalca v právnej veci z 10. mája 2012

odporcom,

- 17. mája 2012 okresný súd zaslal oznámenie znalca v právnej veci z 10. mája 2012

navrhovateľovi,

- 18. mája 2012 sťažovateľka doručila svoje stanovisko k vyjadreniu odporcov

a oznámeniu o započítaní,

- 21. mája 2012 okresný súd uznesením zrušil uznesenie z 26. apríla 2012, ktorým

ustanovil znalca,

- 4. júna 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil

znalca ,

- 24. augusta 2012 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého

posudku,

- 15. novembra 2012 sťažovateľka podala návrh na postup súdu podľa § 127 ods. 3

(ďalej aj „OSP“),

- 26. novembra 2012 znalec zaslal znalecký posudok okresnému súdu,

- 27. novembra 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie

sťažovateľke,

- 27. novembra 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie odporcovi,

- 11. decembra 2012 sťažovateľka podala vyjadrenie k znaleckému posudku,

- 17. decembra 2012 odporcovia podali vyjadrenie k znaleckému posudku,

- 21. júna 2013 bolo účastníkom konania zaslané predvolanie okresného súdu

na pojednávanie nariadené na 3. september 2013,

- 9. júla 2013 odporcovia sa vyjadrili k odpovedi na výzvu okresného súdu

z 27. novembra 2012,

- 12. júla 2013 sťažovateľka doručila odpoveď na predvolanie z 21. júna 2013,

- 22. júla 2013 okresný súd predvolal znalca,

- 12. augusta 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila okruh otázok,

s ktorými sa znalec nevysporiadal, resp. s ktorými nesúhlasí, a aby uviedla aj z akého

dôvodu,

- 2. septembra 2013 sťažovateľka odpovedala na výzvu okresného súdu

z 12. augusta 2013,

- 3. septembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná,

odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol prítomný, pojednávanie bolo

odročené na neurčito na účely ustanovenia znalca,

- 16. septembra 2013 sťažovateľka doručila vyjadrenie a doplnila podklady

na základe výzvy okresného súdu na pojednávaní 3. septembra 2013,

- 16. septembra 2013 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky odporcom,

- 19. septembra 2013 odporca v 1. rade doručil stanovisko k návrhu sťažovateľky

na otázky, ktoré majú byť položené znalcovi, na základe výzvy okresného súdu,

- 16. októbra 2013 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a za znalca

ustanovil z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných

prác,

- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal spis znalcovi na účely vypracovania

znaleckého posudku,

- 27. januára 2014 znalec požiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku, predpokladaný termín vypracovania posudku stanovil

na 8. február 2014,

- 10. februára 2014 okresný súd urgoval znalca na vrátenie spisu,

- 15. februára 2014 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku

v lehote 5 dní pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- 19. februára 2014 znalec zaslal znalecký posudok okresnému súdu,

- 20. februára 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok odporcom spolu

so žiadosťou o vyjadrenie, či ho žiadajú v konaní vypočuť a ak áno, uviesť aj okruh otázok,

- 20. februára 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok sťažovateľke spolu

so žiadosťou o vyjadrenie, či ho žiada v konaní vypočuť, ak áno, žiadal aj o uvedenie

okruhu otázok,

- 10. marca 2014 odporcovia podali vyjadrenie k znaleckému posudku,

- 12. marca 2014 sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku,

- 27. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny zástupca boli

prítomní, tiež odporcovia v 1. a 2. rade, pojednávanie bolo odročené na účely doplnenia

znaleckého posudku,

- 27. mája 2014 okresný súd uznesením ustanovil za znalca

pre doplnenie znaleckého posudku,

- 27. mája 2014 okresný súd predvolal znalca na 23. september 2014,

- 27. mája 2014 okresný súd požiadal Mestskú políciu v Banskej Bystrici o doručenie

zásielky znalcovi,

- 9. júna 2014 oznámenie Mestskej polície v Banskej Bystrici, že zásielka bola

doručená znalcovi,

- 9. júna 2014 vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu odporcov k námietke

neúčinnosti započítania z 10. marca 2014,

- 18. júla 2014 zaslanie výsledku reklamačného konania Slovenskou poštou,

- 23. júla 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi na doplnenie znaleckého posudku,

- 23. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka ani jej právny

zástupca neboli prítomní, odporcovia v 1. a 2. rade boli prítomní, predvolaný znalec sa

nedostavil, bolo odročené na 11. november 2014,

- 23. septembra 2014 sa dostavil znalec s tým, že v lehote 10 dní doručí doplnenie

znaleckého posudku,

- 23. septembra 2014 okresný súd zaslal účastníkom konania predvolanie

na pojednávanie nariadené na 11. november 2014,

23. septembra 2014 okresný súd predvolal znalca na pojednávanie nariadené

na 11. november 2014,

- 25. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľky, aby nový termín pojednávania nebol nariadený v termíne od 29. októbra 2014

do 7. novembra 2014,

- 2. októbra 2014 znalec zaslal doplnenie znaleckého posudku,

- 20. októbra 2014 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku sťažovateľke,

- 20. októbra 2014 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku odporcom,

- 31. októbra 2014 odporcovia podali vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku,

- 4. novembra 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k doplneniu znaleckého

posudku,

- 11. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny

zástupca boli prítomní, odporcovia boli prítomní, bolo odročené na účely vypracovania

znaleckého posudku č. 2 na 8. december 2014,

- 26. novembra 2014 znalec zaslal doplnenie č. 2 k znaleckému posudku,

- 8. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, sťažovateľka

aj jej právny zástupca boli prítomní, odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol

prítomný, bolo odročené na účely pripojenia spisu sp. zn. na 22. január 2015,

- 14. januára 2015 sťažovateľka doručila vyjadrenie k veci,

- 22. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny zástupca

boli prítomní, odporcovia v 1. a 2. boli prítomní, okresný súd vyhlásil dokazovanie

za skončené, pojednávanie bolo odročené na účely vyhlásenia rozsudku na 12. február 2015,

- 10. februára 2015  upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania

nariadeného na 12. február 2015 z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu

na 19. február 2015,

- 17. februára 2015  upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania

nariadeného na 19. február 2015 z dôvodu návštevy lekára sudcu na 26. február 2015,

- 26. februára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka

bola prítomná, odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol prítomný, okresný

súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,

- 27. februára 2015 odporcovia v 1. a 2. rade doručili vyčíslenie svojich trov konania,

- 10. marca 2015 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 12. marca 2015 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky odporcom s výzvou

na vyjadrenie,

- 18. februára 2015 sťažovateľka sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní

nariadenom na 19. február 2015,

- 20. marca 2015 odporcovia podali vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky,

- 26. marca 2015 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie

Krajskému súdu v Nitre,

- 8. apríla 2015 okresný súd požiadal Krajský súd v Nitre o zaslanie spisu

na vybavenie podanej sťažnosti vo veci,

- 15. apríla 2015 bol spis z Krajského súdu v Nitre doručený okresnému súdu,

- 1. apríla 2015 Krajský súd v Nitre zaslal sťažovateľke rozsudok súdu prvého

stupňa,

- 23. apríla 2015 okresný súd vrátil spis Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie

o podanom odvolaní.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

na zaplatenie sumy 36 800 € z titulu zhotovenia diela. V spore sťažovateľka vystupuje ako

žalobkyňa. Účastníčkou konania sa stala pripustením zmeny účastníkov konania

(ako právna nástupkyňa navrhovateľa  spoločnosti Q-Zamos, s. r. o.) uznesením okresného

súdu z 10. mája 2011.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov si ústavný súd

osvojil tvrdenie konajúceho sudcu, podľa ktorého ide o právne i skutkovo zložitú vec,

pretože v konaní o zhotovenie diela – interiér rodinného domu odporcov – bolo predmetom

dokazovania najmä preskúmavanie, či zhotovené dielo je umelecké stvárnenie odporcami

objednaných komponentov do interiéru ich domu, alebo je to len priemyselný vzor, sériová

výroba na objednávku z nadštandardných materiálov, ktoré sa individuálne museli upraviť

požiadavkám objednávateľa. Na ten účel bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľka vstúpila do konania

10. mája 2011. Do rozhodnutia vo veci samej bolo nariadených osem pojednávaní, pričom

sťažovateľka sa zúčastnila siedmich z nich. Na deviatom nariadenom pojednávaní

(19. februára 2015) ospravedlnila svoju neúčasť, konanie sa však neuskutočnilo aj z dôvodu

návštevy lekára sudcu. Sťažovateľka v konaní aktívne využívala svoje procesné oprávnenia,

menila petit žaloby, čiastočne zobrala svoj návrh späť, podala námietku zaujatosti

a podobne. Táto skutočnosť síce sama osebe nemôže byť pripisovaná na ťarchu správania

sťažovateľky, na druhej strane sa okresný súd musel s návrhmi sťažovateľky procesne

vysporiadať (dať na vyjadrenie protistrane, rozhodnúť o nich a doručovať rozhodnutia

ostatným účastníkom), čo tiež negatívne ovplyvnilo dĺžku namietaného konania.

3. Vo vzťahu k postupu konajúceho súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd

konal priebežne, vykonával dostatočný počet úkonov, nie všetky však viedli k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľky, pretože boli neefektívne, napríklad okresný súd ustanovil

znalca bez toho, aby vopred zistil, či ustanovený znalec je oprávnený na vypracovanie

znaleckého posudku, spis Okresného súdu Levice vedený pod sp. zn. nedal

pripojiť ihneď po doručení oznámenia o započítaní pohľadávky odporcami, ale až skoro

po troch rokoch od tohto oznámenia, rozsudok z 26. februára 2015 nedoručil v súlade

s právnej zástupkyni navrhovateľa, uviedol nesprávne

sídlo právnej zástupkyne navrhovateľa v záhlaví rozsudku a neuviedol meno a priezvisko

sudcu v rozsudku, rozsudok odporcom doručoval tak, že nebolo možné zistiť, kedy bol

doručený odporcom, čo bolo dôvodom vrátenia veci krajským súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že neefektívnou činnosťou okresného

súdu došlo v konaní vedenom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom, a teda

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle citovaného článku

v danej veci konal, pretože vec bola na okresnom súde skončená rozsudkom

z 26. februára 2015 a od 9. novembra 2015 sa nachádza na krajskom súde v dôsledku

odvolania sťažovateľky.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa

aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, odôvodňujúc pretrvávajúcim stavom právnej neistoty. Pri určení sumy

primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti,

z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým zložitosť a doterajšiu dĺžku namietaného

konania (4,5 roka), ako aj sťažovateľkin podiel (hoci aj využívajúc svoje procesné

oprávnenia) na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice.

Úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie zo 16. novembra 2015),

každý úkon po 139,83 €, čo predstavuje sumu 419,49 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za 3 úkony po 8,39 €, spolu 444,66 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH;

celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,46 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016