Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 587/2015
PDF · 344.44 KB
No categories available
II. ÚS 587/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Maximmus,
spol. s r. o., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s r. o.,
Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Leo Vojčík, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 194/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Maximmus, spol. s r. o., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 194/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti Maximmus, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Levice
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Maximmus,
spol. s r. o., trovy konania v sume 533,46 € (slovom päťstotridsaťtri eur a štyridsaťšesť
centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Vojčík & Partners, s. r. o.,
Rázusova 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 587/2015-27 z 23. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti Maximmus, spol. s r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Leo Vojčík, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 194/2007.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka chronologicky popísala konanie, ktoré
začalo na okresnom súde 26. marca 2007 na návrh navrhovateľa spoločnosti Q-ZAMOS,
s. r. o. Vec je vedená pod sp. zn. 14 C 194/2007.
Dňa 10. mája 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania
na základe postúpenia pohľadávky z navrhovateľa na sťažovateľku.
Aj v období po postúpení pohľadávky sťažovateľka popísala priebeh namietaného
konania, pričom podľa jej tvrdenia napriek tomu, že ide o štandardnú občianskoprávnu vec
patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva a nemožno ju považovať za právne
ani skutkovo zložitú, nie je do podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončená.
Sťažovateľke nie je známe, že by akýmkoľvek konaním či opomenutím konania
spôsobila prieťahy v predmetnom konaní. Na všetky žiadosti okresného súdu reagovala
bez zbytočného odkladu, pričom vždy mala záujem na včasnom vyriešení veci.
Vo vzťahu k postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla:
«Predmetné konanie začalo na Okresnom súde Levice doručením Návrhu na vydanie
platobného rozkazu dňa 26. 03. 2007, teda pred takmer ôsmimi rokmi a do dnešného dňa
nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia. Sťažovateľovi nie je známa žiadna
relevantná skutočnosť, ani žiadna zákonná prekážka, ktorá by v priebehu ôsmich rokov
od podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu bránila Okresnému súdu Levice,
aby konal a rozhodol.
Sťažovateľ má za to, že v tomto prípade by mal Ústavný súd Slovenskej republiky
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu posudzovať zbytočné prieťahy v tomto konaní,
postup Okresného súdu Levice a trvanie tohto konania ako celok.
Napriek tomu, že okresný súd vykonal niektoré procesné úkony spojené s prípravou
pojednávania, zmenu účastníkov v konaní a doručoval písomnosti v posudzovanej veci,
nekonal koncentrovane a efektívne. Uvedené je zrejmé napríklad zo skutočnosti, že okresný
súd nepripojil spis Okresného súdu Levice vedený pod sp. zn.: 13Cb/94/2006, v čase, keď
mu Odporcovia doručili oznámenie o započítaní, ale až po takmer troch rokoch po tom,
pričom medzi tým opakovane nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo (s prihliadnutím
na názor súdu považujúci započítanie zo strany Odporcov za platné a účinné) zjavne
neúčelné.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti (bod 4.-15.) je podľa názoru
Sťažovateľa konanie na okresnom súde poznačené ako celok formálnosťou, neefektívnosťou
a nesústredenosťou, čím došlo k upretiu Sťažovateľovho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...
Sťažovateľ požaduje od Ústavného súdu Slovenskej republiky priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc eur). Takto uplatnenú sumu
finančného zadosťučinenia Sťažovateľ odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej
sa dlhodobo nachádza, mu spôsobila a naďalej spôsobuje nielen materiálnu,
ale aj nemateriálnu ujmu.
Ako bolo uvedené vyššie, Sťažovateľ sa osem rokov nemôže domôcť svojich
zákonných práv, keďže v predmetnej právnej veci do teraz nebolo právoplatne rozhodnuté.
Sťažovateľ má za to, že v danom prípade dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva len vyslovením porušenia, by nebolo adekvátne, a to aj pri zohľadnení zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva práve so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu...
Primeranosť odôvodňuje Sťažovateľ tým, že žiada rozhodnutie vo veci, na ktorej má
eminentný záujem (v konaní sa jedná o zaplatenie 34.046,07 € s príslušenstvom), pretože
veľmi podstatným spôsobom ovplyvnila jeho podnikanie. Samotné rozhodnutie tiež
podstatne ovplyvní jeho rozhodovanie o ďalšom podnikaní, keďže nečinnosť a nesprávny
postup súdu vyvolal v Sťažovateľovi značnú nedôveru v podnikateľské prostredie
v Slovenskej republike a jej súdny systém, čo vo svojom dôsledku znamená značne
obmedzenú možnosť rozvíjať podnikateľské aktivity, nadobúdať a udržiavať si materiálne
a osobné zložky podnikania na území Slovenskej republiky a zároveň vstupovať do právnych
vzťahov, ktoré by sa mali riadiť slovenským právom, pretože v nich už Sťažovateľ nevidí
žiadnu právnu istotu.
Primerané zadosťučinenie nemá účastníkov konania odškodniť, no rozhodne má
aspoň zmierniť primeraným spôsobom ich ujmu. Vzhľadom na celkovú dobu konania
Okresného súdu Levice v trvaní takmer osem rokov, berúc do úvahy, že Sťažovateľ sa
o predĺženie tejto doby žiadnym spôsobom nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti
prípadu vrátane pozície Sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie
princípu spravodlivosti, považuje Sťažovateľ priznanie sumy 10.000,- € (slovom desaťtisíc
eur) za primerané finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon
o organizácii ústavného súdu“).»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Levice v konaní vedenom pod sp. zn.: 14C/194/2007 porušil
základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a)
Zákona o organizácii ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Levice konať v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vo veci vedenej pod sp. zn.: 14C/194/2007,
bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 ods. 4 Zákona o organizácii
ústavného súdu priznáva Sťažovateľovi - spoločnosti MAXIMMUS spol. s r. o., primerané
finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd
Levice povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Levice je povinný Sťažovateľovi - spoločnosti MAXIMMUS spol.
s r. o., nahradiť trovy konania vo výške 1203,17 €, a to na účet právneho zástupcu
Sťažovateľa Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Dňa 20. augusta 2015 sťažovateľka doplnila svoje podanie z 20. marca 2015,
v ktorom okrem iného uviedla:
«Okresný súd Levice vydal dňa 26. 02. 2015 Rozsudok, ktorým zamietol žalobu
podanú Sťažovateľom ako navrhovateľom proti odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2.
rade. ...
Voči Rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. 02. 2015... bolo zo strany
navrhovateľa podané dňa 06. 03. 2015 Odvolanie na Krajský súd v Nitre... Krajský súd
v Nitre listom zo dňa 11. 06. 2015... vrátil spis Okresnému súdu Levice bez rozhodnutia
o odvolaní navrhovateľa z dôvodu viacerých pochybení spôsobených Okresným súdom
Levice, medzi ktorými sú: nedoručenie napadnutého rozsudku v súlade s § 47, ods. 1, § 49,
ods. 1 a § 158, ods. 2 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)
právnej zástupkyni navrhovateľa, a uvedenie nesprávneho sídla právnej zástupkyne
navrhovateľa v záhlaví rozsudku a neuvedenie mena a priezviska sudcu v rozsudku.
Krajský súd v Nitre uložil Okresnému súdu Levice povinnosť doručiť napadnutý
Rozsudok právnej zástupkyni navrhovateľa. Okresný súd Levice doručoval rozsudok
účastníkom konania po jeho vyhlásení dňa 26. 02. 2015, ktorého sa právna zástupkyňa
navrhovateľa nezúčastnila. Okresný súd Levice následne nezabezpečil doručovanie
Rozsudku právnej zástupkyni navrhovateľa...
Dňa 28. 07. 2015 podal navrhovateľ sťažnosť na postup súdu v konaní 14C 94/2007
-žiadosť o dôsledné vysvetlenie postupu OS Levice, v ktorom vyzval Okresný súd Levice
na uskutočnenie nápravy - na doručenie písomného vyhotovenia Rozsudku právnej
zástupkyni navrhovateľa, ku ktorej do dňa podania tohto doplnenia ústavnej sťažnosti
neobdržal zo strany Okresného súdu Levice žiadnu odpoveď...
V zmysle uvedeného sa Sťažovateľ domnieva, že nesprávny postup a vyššie uvedené
pochybenia Okresného súdu Levice opätovne spôsobili neúmerné predĺženie trvania
konania v predmetnej veci, ktoré sa následkom toho predĺžilo o vyše 5 mesiacov odo dňa
podania Odvolania navrhovateľa. Je zrejmé, že o odvolaní navrhovateľa nebude Krajským
súdom v Nitre rozhodnuté do odstránenia horeuvedených pochybení Okresného súdu
Levice, k čomu do podania tohto doplnenia ústavnej sťažnosti nedošlo. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je Sťažovateľ presvedčený, že právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a nečinnosťou Okresného súdu Levice tak,
ako boli namietané v Ústavnej sťažnosti zo dňa 20. 03. 2015, sú naďalej porušované a preto
Sťažovateľ trvá na podanej Ústavnej sťažnosti zo dňa 20. 03. 2015 v znení tohto
Doplnenia.»
Ešte pred predbežným prerokovaním veci v senáte ústavného súdu sa k sťažnosti
sťažovateľky vyjadril konajúci sudca podaním doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2015,
v ktorom uviedol najmä:
„Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním si týmto v záujme objektívneho posúdenia opodstatnenosti
sťažnosti ešte pred jej predbežným prerokovaním senátom ústavného súdu dovoľujem
doručiť svoje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa spoločnosti MAXIMUS s. r. o., zatiaľ:
- bez vedomosti o obsahu sťažnosti,
- a bez spisového materiálu, nakoľko spis bol v dôsledku podaného odvolania
spoločnosti MAXIMUS s. r. o. doručený KS Nitra na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Preto výlučne len z elektronického registra si dovoľujem uviesť niekoľko zásadných
skutočností. Naďalej však mám za to, že by som sa ako zákonný sudca chcel vyjadriť
so znalosťou konkrétneho obsahu sťažnosti ako aj spisového materiálu.
V prípade ak si samotní sťažovatelia mienili uplatniť nárok na celkovú dĺžku konania
ako je to obvyklé zo strany sťažovateľov, v tom prípade by som chcel uviesť, že sťažovateľ
nemá postavenie univerzálneho právneho nástupcu po zaniknutej spoločnosti Q-ZAMOS,
s.r.o. nakoľko uvedená spoločnosť naďalej existuje...
OS Levice o vstupe žalobcu spoločnosti MAXIMUS s. r. o. do tohto konania rozhodol
svojim Uznesením pod čís. kon.: 14 C 194/2007-179 súdneho spisu, ktoré rozhodnutie
sa stalo právoplatným dňa 14. 09. 2011 a do dňa rozhodnutia OS LV vo veci
a to dňa 12. 02. 2015 sa jedná o časový úsek 3 rokov a 4 mesiacov a niekoľkých dní, avšak
aj za toto obdobie sa rovnako priebežne konalo ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu,
ktorý ak mi bude daný k nahliadnutiu tak by som mal záujem sa k nemu vyjadriť.
Domnievam sa že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu je sankcionovateľná len
v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá ešte nie je v rozpore
s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s účelom ústavného práva na súdnu ochranu...
Z rozhodnutia Ústavného súdu SR nález z 7. 11. 2002 - PL. ÚS 25/01 jednoznačne vyplýva,
že je prieťahom aj to, ak v konaní súd veľmi rýchlo rozhodne a odvolací súd spis vráti
z dôvodu, že je potrebné vec ešte došetriť a teda súd síce môže rozhodnúť v takto určenej
lehote, ale nerozhodol by so znalosťou všetkých relevantných skutočností, ktoré si mal zistiť.
Preto podľa súdu možno len súhlasiť s rozhodnutím ústavného súdu i v tom, že v snahe
maximálne urýchliť súdne konanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala
alebo mohla mať za následok porušenie základných zásad obč. práva a to práva
na spravodlivý proces. Preto v zmysle čl. 6 Dohovoru má právo na spravodlivý proces
v demokratickej spoločnosti také významné miesto, že ho nemožno obetovať účelu, ktorý
posväcuje zákonné ustanovenie maximálnej lehoty na rozhodnutie súdu...
Súd nemohol vo veci rozhodnúť do 12. 02. 2015 nakoľko je zrejmé, že sa jedná
o právne zložitú vec zhotovenie diela a to dohodnutých interiérových častí RD
a manž. v . Celé toto konanie je zložité z hľadiska skutkového ako aj právneho,
nakoľko sa muselo riešiť množstvo otázok, medzi inými či zhotovené dielo je umelecké
stvárnenie žalovanými objednaných komponentov do interiéru ich domu, resp. či je to len
priemyselný vzor, sériová výroba na objednávku z nadštandardných materiálov, ktoré sa
individuálne museli upraviť požiadavkám objednávateľa atď. Za tým účelom boli v konaní
ustanovení znalci, po prvom znaleckom dokazovaní sa spracoval kontrolný znalecký
posudok, nakoľko žalobca výsledok práce znalcov účelovo namietal a žiadal o ustanovenie
Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku avšak po zvážení
všetkých námietok, ktoré si žalobca uplatnil pri zdôvodnení svojej požiadavky
na ustanovenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku,
súd dospel k presvedčeniu že predmetnú otázku je možné riešiť aj znalcom, fyzickou osobou
u ktorého sú predpoklady na to aby sa posudok vypracoval rýchlejšie (nie tak ako je to
v prípade Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, kedy nie je ničím neobvyklým, že sa to
vypracuje v lehote cca 1,5 roka až dlhšie) vzhľadom aj k predĺženiu konania a aj k námietke
zo strany žalovaných, nakoľko zástupca konateľ žalobcu už v minulosti
spolupracoval ohľadne predmetu konania s pracovníkom Ústavu... Preto súd túto
skutočnosť riešil prostredníctvom iného znalca, ktorý k značnej zaťaženosti a nepochybne aj
k zložitosti požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku to vypracoval a na požiadavku
zástupcu žalobcu dopracoval a svoj posudok 2 x písomne doplnil, ale stále to zabralo
nepomerne kratší časový úsek, (dokonca samotný žalobca súhlasil so závermi kontrolného
znaleckého posudku) ako keby sa v konaní vypracovával tzv. kontrolný znalecký posudok
prostredníctvom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.
Na základe uvedených je dôvodne otázny prístup samotného žalobcu, sťažovateľa
ku konaniu s dôrazom na plynulosť konania, napriek tomu súd vo veci rozhodol
dňa 12. 02. 2015.
Na základe uvedených dôvodov moje konanie za predchádzajúce obdobie mohlo
budiť dojem pomalšieho konania, avšak podľa môjho názoru z hľadiska dĺžky konania som
sa nedostal do omeškania v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Z uvedeného je zrejmé, že konanie na ústavnom súde bolo zahájené na základe
sťažnosti sťažovateľa a domnievam sa, že nevyhnutne malo byť v záujme zachovania
objektivity zistiť pri posúdení porušenia ústavného práva sťažovateľa na prejednanie veci
bez prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, či z konania súdu mohli vzniknúť prieťahy
či z konania sťažovateľa.
Na základe uvedených skutočností prosím ÚS SR o zohľadnenie uvedeného môjho
vyjadrenia pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa a odmietnuť podanú
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.“
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 1347/15
doručeným 3. novembra 2015 vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol najmä:
„... Vec vedená na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C 194/2007 bola pridelená
na rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Arpádovi Pastorekovi, ktorý v nej konal do dňa
jeho predloženia na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Komárno. Z tohto dôvodu bola
predmetná vec v súlade s Dodatkom č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice
na rok 2015, účinným od 01. 05. 2015, pridelená na vybavenie náhodným výberom sudkyni
JUDr. Márii Červenákovej. Spis bol fakticky zákonnej sudkyni predložený dňa 16. 07. 2015,
kedy bol vrátený z Krajského súdu Nitra ako predčasne predložený s pokynom
na odstránenie nedostatkov (doručenie rozsudku právnej zástupkyni navrhovateľa, vydania
opravného uznesenia ohľadne záhlavia rozsudku). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania
proti napadnutému rozsudku a opravnému uzneseniu, ktoré vydal tunajší súd v zmysle
pokynu Krajského súdu v Nitre, predmetná vec bude opätovne predložená odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o odvolaní. Vec bola na tunajšom súde predmetom vybavovania
opakovaných sťažností navrhovateľa (sťažovateľa), pričom sťažnosť vedená
pod Spr. 1534/13 (vybavená dňa 18. 07. 2013) bola vyhodnotená ako opodstatnená,
keď v tom čase zákonný sudca v období od 17. 12. 2012 do 21. 06. 2013 bol nečinný,
z ktorého dôvodu bola predmetná vec zaradená na zoznam sledovaných vecí. Odo dňa
vybavenia tejto sťažnosti zákonný sudca vo veci vykonával úkony priebežne...“
Sťažovateľka sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadrila podaním doručeným
ústavnému súdu 19. novembra 2015, v ktorom uviedla najmä:
„... znalecké dokazovanie, ktorého priebeh prispel k dĺžke konania, nariadil konajúci
súd. Prvý znalecký posudok pritom nebol vecne a formálne správny. Sťažovateľ požiadal
o odborné vyjadrenie k tomuto posudku Ústav súdneho inžinierstva v Žiline.
Samotný proces znaleckého dokazovania bol podľa názoru Sťažovateľa od začiatku
poznačený nesústredenosťou, neefektívnosťou a procesnými nedostatkami. Na pojednávaní
dňa 24. 02. 2012 konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie ustanovením súdneho znalca,
pričom súdny znalec mal byť ustanovený ako nie miestny, t. j. nemal byť z mesta .
Konajúci súd však ustanovil súdneho znalca z mesta Uznesením zo dňa 26. 04. 2012.
Následne Uznesením zo dňa 04. 06. 2012 konajúci súd ustanovil znalca
z . Ten stanovil termín obhliadky so zameraním na 13. 09. 2012.
Pozvánka na obhliadku bola napísaná dňa 04. 09. 2012. Poštová pečiatka je zo dňa
05. 09. 2012. Doporučený list Sťažovateľ prevzal dňa 12. 09. 2012. Na prípravu
na znaleckého dokazovania s obhliadkou a zameraním bol teda k dispozícii menej
ako 1 deň.
Znalecký posudok Ing. Vnuka č. 30/2012 bol na Okresný súd Levice doručený dňa
26. 11. 2012. Ako vyplýva z Odborného vyjadrenia ÚSI Žilina, znalec na určenie ceny
výrobkov diela použil metodiku, ktorá nebola použitá ani vhodne a ani správne.
Na pojednávaní dňa 03. 09. 2013 však po prečítaní Odborného
vyjadrenia ÚSI Žilina oznámil zákonnému sudcovi, že zo zdravotných dôvodov
končí s činnosťou súdneho znalca a nepožaduje odmenu znalca za vypracovanie posudku
v sume 609,76 €, a ani za účasť na pojednávaní.
Z dôvodu vypracovania nového znaleckého posudku (nie kontrolného) súd ustanovil
súdneho znalca z . Nedostatky znaleckého posudku
boli opravované formou doplnkov č. 1. a č. 2. a aj napriek opravám, tento
znalecký posudok nie je, podľa Sťažovateľa, správny. Z dôvodu neúmerne dlhého súdneho
sporu bez meritórneho rozhodnutia od roku 2007 a v záujme skorého vyhlásenia rozsudku,
Sťažovateľ upustil od návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
Rozhodnutie upustiť od vypracovania kontrolného znaleckého posudku bolo
ovplyvnené priebehom konania a postupom súdu. Súd nerozhodol v máji 2012 započítaním
pohľadávok, ktoré od mája 2012 Sťažovateľ niekoľkokrát namietal. Sťažovateľ sa
domnieval, že znalecké dokazovanie potvrdí nárok a predložené dôkazy na základe
znaleckého dokazovania. Znaleckým dokazovaním sa spor predĺžil neefektívne o 3 roky.
Podľa názoru Sťažovateľa konajúci súd znalecké dokazovanie v trvaní troch rokov
relevantne nepremietol do svojho rozhodnutia a teda sa s ním riadne nevysporiadal.
Aj po vyhlásení rozsudku dňa 26. 02. 2015 bolo konanie ďalej poznačené
procesnými nedostatkami, ktoré Sťažovateľ popísal v Doplnení tejto Ústavnej sťažnosti
zo dňa 20. 08. 2015.“
II.
Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 194/2007 ústavný súd zistil
takýto priebeh namietaného konania:
- 26. marca 2007 navrhovateľ Q – ZAMOS, s. r. o., zastúpený
, podal na okresnom súde žalobu proti odporcovi v 1. rade
a odporkyni v 2. rade , zastúpených
, o zaplatenie sumy 36 800,30 €,
- 10. mája 2011 okresný súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania tak,
že namiesto Q – ZAMOS, s. r. o. nastúpil do konania MAXIMMUS spol. s r. o.,
- 19. októbra 2011 sťažovateľka navrhla zmenu návrhu na pôvodných 36 800,29 €,
- 18. októbra 2011 sťažovateľka čiastočne vzala návrh späť,
- 30. decembra 2011 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmene návrhu
z 19. októbra 2011,
- 19. januára 2012 odporcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili so zmenou petitu a navrhli ho
nepripustiť,
- 5. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za rozšírenie návrhu vo výške 2 754 €,
- 14. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k výzve
na zaplatenie súdneho poplatku,
- 24. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka s právnym zástupcom
boli prítomní, za odporcov v 1. a 2. rade bol prítomný právny zástupca, bolo odročené
na neurčito na účely predloženia ďalších dôkazov,
- 26. apríla 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil
znalca (odvetvie – odhad hodnoty nehnuteľností),
- 2. mája 2012 sťažovateľka predložila dôkazy,
- 2. mája 2012 odporcovia doručili vyjadrenie,
- 3. mája 2012 sťažovateľka predložila listinné dôkazy, okresný súd zaslal listinné
dôkazy – špecifikáciu ceny materiálu – na vyjadrenie odporcom a vyjadrenia odporcov
zaslal sťažovateľke,
- 10. mája 2012 znalec oznámil, že znalecký posudok nie je
oprávnený podať,
- 15. mája 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k uzneseniu o nariadení znaleckého
dokazovania a ustanovení znalca,
- 18. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k vyjadreniu odporcov,
- 17. mája 2012 okresný súd zaslal oznámenie znalca v právnej veci z 10. mája 2012
odporcom,
- 17. mája 2012 okresný súd zaslal oznámenie znalca v právnej veci z 10. mája 2012
navrhovateľovi,
- 18. mája 2012 sťažovateľka doručila svoje stanovisko k vyjadreniu odporcov
a oznámeniu o započítaní,
- 21. mája 2012 okresný súd uznesením zrušil uznesenie z 26. apríla 2012, ktorým
ustanovil znalca,
- 4. júna 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil
znalca ,
- 24. augusta 2012 okresný súd zaslal spis znalcovi na vypracovanie znaleckého
posudku,
- 15. novembra 2012 sťažovateľka podala návrh na postup súdu podľa § 127 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),
- 26. novembra 2012 znalec zaslal znalecký posudok okresnému súdu,
- 27. novembra 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie
sťažovateľke,
- 27. novembra 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie odporcovi,
- 11. decembra 2012 sťažovateľka podala vyjadrenie k znaleckému posudku,
- 17. decembra 2012 odporcovia podali vyjadrenie k znaleckému posudku,
- 21. júna 2013 bolo účastníkom konania zaslané predvolanie okresného súdu
na pojednávanie nariadené na 3. september 2013,
- 9. júla 2013 odporcovia sa vyjadrili k odpovedi na výzvu okresného súdu
z 27. novembra 2012,
- 12. júla 2013 sťažovateľka doručila odpoveď na predvolanie z 21. júna 2013,
- 22. júla 2013 okresný súd predvolal znalca,
- 12. augusta 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila okruh otázok,
s ktorými sa znalec nevysporiadal, resp. s ktorými nesúhlasí, a aby uviedla aj z akého
dôvodu,
- 2. septembra 2013 sťažovateľka odpovedala na výzvu okresného súdu
z 12. augusta 2013,
- 3. septembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka bola prítomná,
odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol prítomný, pojednávanie bolo
odročené na neurčito na účely ustanovenia znalca,
- 16. septembra 2013 sťažovateľka doručila vyjadrenie a doplnila podklady
na základe výzvy okresného súdu na pojednávaní 3. septembra 2013,
- 16. septembra 2013 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky odporcom,
- 19. septembra 2013 odporca v 1. rade doručil stanovisko k návrhu sťažovateľky
na otázky, ktoré majú byť položené znalcovi, na základe výzvy okresného súdu,
- 16. októbra 2013 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a za znalca
ustanovil z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných
prác,
- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal spis znalcovi na účely vypracovania
znaleckého posudku,
- 27. januára 2014 znalec požiadal o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku, predpokladaný termín vypracovania posudku stanovil
na 8. február 2014,
- 10. februára 2014 okresný súd urgoval znalca na vrátenie spisu,
- 15. februára 2014 okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku
v lehote 5 dní pod hrozbou poriadkovej pokuty,
- 19. februára 2014 znalec zaslal znalecký posudok okresnému súdu,
- 20. februára 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok odporcom spolu
so žiadosťou o vyjadrenie, či ho žiadajú v konaní vypočuť a ak áno, uviesť aj okruh otázok,
- 20. februára 2014 okresný súd zaslal znalecký posudok sťažovateľke spolu
so žiadosťou o vyjadrenie, či ho žiada v konaní vypočuť, ak áno, žiadal aj o uvedenie
okruhu otázok,
- 10. marca 2014 odporcovia podali vyjadrenie k znaleckému posudku,
- 12. marca 2014 sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku,
- 27. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny zástupca boli
prítomní, tiež odporcovia v 1. a 2. rade, pojednávanie bolo odročené na účely doplnenia
znaleckého posudku,
- 27. mája 2014 okresný súd uznesením ustanovil za znalca
pre doplnenie znaleckého posudku,
- 27. mája 2014 okresný súd predvolal znalca na 23. september 2014,
- 27. mája 2014 okresný súd požiadal Mestskú políciu v Banskej Bystrici o doručenie
zásielky znalcovi,
- 9. júna 2014 oznámenie Mestskej polície v Banskej Bystrici, že zásielka bola
doručená znalcovi,
- 9. júna 2014 vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu odporcov k námietke
neúčinnosti započítania z 10. marca 2014,
- 18. júla 2014 zaslanie výsledku reklamačného konania Slovenskou poštou,
- 23. júla 2014 okresný súd zaslal spis znalcovi na doplnenie znaleckého posudku,
- 23. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka ani jej právny
zástupca neboli prítomní, odporcovia v 1. a 2. rade boli prítomní, predvolaný znalec sa
nedostavil, bolo odročené na 11. november 2014,
- 23. septembra 2014 sa dostavil znalec s tým, že v lehote 10 dní doručí doplnenie
znaleckého posudku,
- 23. septembra 2014 okresný súd zaslal účastníkom konania predvolanie
na pojednávanie nariadené na 11. november 2014,
23. septembra 2014 okresný súd predvolal znalca na pojednávanie nariadené
na 11. november 2014,
- 25. septembra 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľky, aby nový termín pojednávania nebol nariadený v termíne od 29. októbra 2014
do 7. novembra 2014,
- 2. októbra 2014 znalec zaslal doplnenie znaleckého posudku,
- 20. októbra 2014 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku sťažovateľke,
- 20. októbra 2014 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku odporcom,
- 31. októbra 2014 odporcovia podali vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku,
- 4. novembra 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k doplneniu znaleckého
posudku,
- 11. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny
zástupca boli prítomní, odporcovia boli prítomní, bolo odročené na účely vypracovania
znaleckého posudku č. 2 na 8. december 2014,
- 26. novembra 2014 znalec zaslal doplnenie č. 2 k znaleckému posudku,
- 8. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, sťažovateľka
aj jej právny zástupca boli prítomní, odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol
prítomný, bolo odročené na účely pripojenia spisu sp. zn. 13 Cb 94/2006 na 22. január 2015,
- 14. januára 2015 sťažovateľka doručila vyjadrenie k veci,
- 22. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka aj jej právny zástupca
boli prítomní, odporcovia v 1. a 2. boli prítomní, okresný súd vyhlásil dokazovanie
za skončené, pojednávanie bolo odročené na účely vyhlásenia rozsudku na 12. február 2015,
- 10. februára 2015 upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania
nariadeného na 12. február 2015 z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu
na 19. február 2015,
- 17. februára 2015 upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania
nariadeného na 19. február 2015 z dôvodu návštevy lekára sudcu na 26. február 2015,
- 26. februára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka
bola prítomná, odporca v 1. rade bol prítomný, odporca v 2. rade nebol prítomný, okresný
súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
- 27. februára 2015 odporcovia v 1. a 2. rade doručili vyčíslenie svojich trov konania,
- 10. marca 2015 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu,
- 12. marca 2015 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky odporcom s výzvou
na vyjadrenie,
- 18. februára 2015 sťažovateľka sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní
nariadenom na 19. február 2015,
- 20. marca 2015 odporcovia podali vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky,
- 26. marca 2015 okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie
Krajskému súdu v Nitre,
- 8. apríla 2015 okresný súd požiadal Krajský súd v Nitre o zaslanie spisu
na vybavenie podanej sťažnosti vo veci,
- 15. apríla 2015 bol spis z Krajského súdu v Nitre doručený okresnému súdu,
- 1. apríla 2015 Krajský súd v Nitre zaslal sťažovateľke rozsudok súdu prvého
stupňa,
- 23. apríla 2015 okresný súd vrátil spis Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie
o podanom odvolaní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 194/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu sťažovateľky
na zaplatenie sumy 36 800 € z titulu zhotovenia diela. V spore sťažovateľka vystupuje ako
žalobkyňa. Účastníčkou konania sa stala pripustením zmeny účastníkov konania
(ako právna nástupkyňa navrhovateľa spoločnosti Q-Zamos, s. r. o.) uznesením okresného
súdu z 10. mája 2011.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov si ústavný súd
osvojil tvrdenie konajúceho sudcu, podľa ktorého ide o právne i skutkovo zložitú vec,
pretože v konaní o zhotovenie diela – interiér rodinného domu odporcov – bolo predmetom
dokazovania najmä preskúmavanie, či zhotovené dielo je umelecké stvárnenie odporcami
objednaných komponentov do interiéru ich domu, alebo je to len priemyselný vzor, sériová
výroba na objednávku z nadštandardných materiálov, ktoré sa individuálne museli upraviť
požiadavkám objednávateľa. Na ten účel bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zo spisu
okresného súdu sp. zn. 14 C 194/2007 zistil, že sťažovateľka vstúpila do konania
10. mája 2011. Do rozhodnutia vo veci samej bolo nariadených osem pojednávaní, pričom
sťažovateľka sa zúčastnila siedmich z nich. Na deviatom nariadenom pojednávaní
(19. februára 2015) ospravedlnila svoju neúčasť, konanie sa však neuskutočnilo aj z dôvodu
návštevy lekára sudcu. Sťažovateľka v konaní aktívne využívala svoje procesné oprávnenia,
menila petit žaloby, čiastočne zobrala svoj návrh späť, podala námietku zaujatosti
a podobne. Táto skutočnosť síce sama osebe nemôže byť pripisovaná na ťarchu správania
sťažovateľky, na druhej strane sa okresný súd musel s návrhmi sťažovateľky procesne
vysporiadať (dať na vyjadrenie protistrane, rozhodnúť o nich a doručovať rozhodnutia
ostatným účastníkom), čo tiež negatívne ovplyvnilo dĺžku namietaného konania.
3. Vo vzťahu k postupu konajúceho súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd
konal priebežne, vykonával dostatočný počet úkonov, nie všetky však viedli k odstráneniu
právnej neistoty sťažovateľky, pretože boli neefektívne, napríklad okresný súd ustanovil
znalca bez toho, aby vopred zistil, či ustanovený znalec je oprávnený na vypracovanie
znaleckého posudku, spis Okresného súdu Levice vedený pod sp. zn. 13 Cb 94/2006 nedal
pripojiť ihneď po doručení oznámenia o započítaní pohľadávky odporcami, ale až skoro
po troch rokoch od tohto oznámenia, rozsudok z 26. februára 2015 nedoručil v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom právnej zástupkyni navrhovateľa, uviedol nesprávne
sídlo právnej zástupkyne navrhovateľa v záhlaví rozsudku a neuviedol meno a priezvisko
sudcu v rozsudku, rozsudok odporcom doručoval tak, že nebolo možné zistiť, kedy bol
doručený odporcom, čo bolo dôvodom vrátenia veci krajským súdom.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že neefektívnou činnosťou okresného
súdu došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 194/2007 k zbytočným prieťahom, a teda
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,
aby vo veci konal.
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle citovaného článku ústavy
v danej veci konal, pretože vec bola na okresnom súde skončená rozsudkom
z 26. februára 2015 a od 9. novembra 2015 sa nachádza na krajskom súde v dôsledku
odvolania sťažovateľky.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa
aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia.
Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, odôvodňujúc pretrvávajúcim stavom právnej neistoty. Pri určení sumy
primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti,
z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd zohľadnil predovšetkým zložitosť a doterajšiu dĺžku namietaného
konania (4,5 roka), ako aj sťažovateľkin podiel (hoci aj využívajúc svoje procesné
oprávnenia) na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 €.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym
zastupovaním Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice.
Úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3
a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015
(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie zo 16. novembra 2015),
každý úkon po 139,83 €, čo predstavuje sumu 419,49 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3
vyhlášky) za 3 úkony po 8,39 €, spolu 444,66 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH;
celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,46 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016