Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 473/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka o sťažnosti , , zastúpenej

advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

advokáta JUDr. Pavla Piovarčího ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 22. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 12. októbra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. novembra 2015. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní.

Aj keď predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého konania vedeného

pred okresným súdom pod sp. zn. , ktoré začalo 9. apríla 2008 vrátením

súdneho spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) spolu

so zrušujúcim rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2008, ktorým zrušil

právoplatný rozsudok krajského súdu, ako aj okresného súdu vo veci a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie, ústavný súd pre úplnosť uvádza aj krátku rekapituláciu pôvodného

konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. (ďalej len pôvodné

konanie“). Pôvodné konanie začalo doručením žaloby na okresný súd 21. apríla 1999.

O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom z 13. novembra 2003. Proti uvedenému rozsudku

okresného súdu podali žalobca, ako aj sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 26. októbra 2004, ktorým zrušil odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd

po vrátení veci rozhodol rozsudkom zo 6 . decembra 2005, ktorým vyhovel žalobe žalobcu.

Sťažovateľka proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd tak, že rozsudkom sp. zn. z 30. novembra 2006 potvrdil

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu. Sťažovateľka podala podnet na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Najvyšší súd

rozsudkom sp. zn. z 30. januára 2008 zrušil rozsudok krajského súdu,

ako aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažnosťou napadnuté konanie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, teda začalo

vrátením veci najvyšším súdom na ďalšie konanie okresnému súdu 9. apríla 2008.

Zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu

napadnutého konania:

- 9. decembra 2008 bolo pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť žalobcu

bez prejednania veci,

- 27. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol

rozsudkom,

- 7. apríla 2009 podal žalobca odvolanie,

- 20. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu

žalobcu,

- 27. mája 2009 vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 20. mája 2010 krajský súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, súdny

spis bol vrátený okresnému súdu 24. júna 2010,

- 8. septembra 2011 bola okresnému súdu doručené urgencia sťažovateľky o určenie

termínu pojednávania,

- 5. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie odročené na 11. október 2012 pre účely

ďalšieho dokazovania,

- 11. októbra 2012 pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu

ospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní,

- 26. marca 2013 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu úmrtia žalobcu,

- 12. septembra 2013 okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného

skončenia dedičského konania po zosnulom žalobcovi,

- 13. februára a 1. októbra 2014 doručená urgencia sťažovateľky na určenie termínu

pojednávania,

- 21. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená kópia právoplatného uznesenia

v dedičskej veci zosnulého žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2014,

- 21. novembra 2014 okresný súd vyzval dedičov, či trvajú na podanej žalobe,

- 4. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie advokáta

na zastupovanie jedného z dedičov žalobcu v konaní,

- 19. mája 2015 urgencia okresného súdu adresovaná zákonnému zástupcovi dvoch

maloletých dedičov, aby oznámil, či trvajú na podanej žalobe,

- 17. júna 2015 oznámenie zákonného zástupcu dvoch maloletých dedičov zosnulého

žalobcu, že bude pokračovať v konaní,

- 24. novembra 2015 pojednávanie odročené na 16. február 2016 pre účely rokovania

o mimosúdnom riešení sporu.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia 5. novembra 2015 vyjadril

súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu

24. novembra 2015 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom, pričom zároveň vo svojom stanovisku poukázal na neprimerané

časové intervaly medzi jednotlivými pojednávaniami vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

v procesnej pozícii žalovanej „o určenie neplatnosti právneho úkonu“, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by

relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Prvým identifikovaným

obdobím nečinnosti v trvaní takmer 10 mesiacov je obdobie od vrátenia súdneho spisu

najvyšším súdom na ďalšie konanie okresnému súdu 9. apríla 2008 do prvého

uskutočneného pojednávania vo veci 27. januára 2009, keď okresný súd rozhodol

rozsudkom. Druhým obdobím nečinnosti je obdobie v trvaní necelých dvoch rokov

od vrátenia veci na ďalšie konanie krajským súdom 24. júna 2010 v dôsledku zrušenia

rozsudku okresného súdu uznesením krajského súdu (sp. zn. z 20. mája

2010) do ďalšieho relevantného úkonu okresného súdu vo veci, a to pojednávania

uskutočneného 5. júna 2012. Od 5. júna 2012 do prerušenia konania uznesením

z 12. septembra 2013 okresný súd síce určil dva termíny pojednávaní, avšak tieto sa

neuskutočnili, pretože prvé pojednávanie bolo odročené v dôsledku ospravedlnenej neúčasti

právnej zástupkyne žalobcu a druhé pojednávanie bolo zmarené v dôsledku úmrtia žalobcu.

Ústavný súd prihliadajúc na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré začalo v roku 1999, hodnotí

aj toto obdobie v trvaní viac ako 15 mesiacov prísnejšie, teda ako zbytočný prieťah.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu obdobie nečinnosti okresného

súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu ̶prerušenia konania uznesením

z 12. septembra 2013 do právoplatného skončenia dedičského konania po zosnulom

žalobcovi 16. augusta 2014 neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis

, , , ).

Po odpadnutí prekážky postupu okresného súdu v napadnutom konaní

16. augusta 2014 do ďalšieho relevantného úkonu vo veci pojednávania konaného

24. novembra 2015 (odročené na 16. február 2016, pozn.) sa okresný súd dopustil

zbytočného prieťahu v trvaní jedného roka.

V dôsledku uvedených zistení ústavného súdu je možné konštatovať, že okresný súd

sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkom trvaní približne piatich

rokov.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne piatich rokov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2015.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd a priznal celkovú náhradu

trov konania v sume 296,44 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 4 výroku

nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016