Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 94/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na osobu sťažovateľa bola 19. apríla 2012 podaná

obžaloba vedená na okresnom súde pod sp. zn. . Ako ďalej sťažovateľ uvádza,

„... keďže do dnešného dňa vyššie označený súd na základe tejto obžaloby nerozhodol

o mojej vine či nevine, zastávam názor, že týmto porušuje moje základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov a na konanie v primeranej lehote“.

3. Sťažovateľ ďalej konštatuje neprimeranosť dĺžky súdneho konania (45 mesiacov),

v rámci ktorej okresný súd v jeho trestnej veci meritórne nerozhodol, a tým ho vystavil

právnej neistote, ktorá ovplyvňuje jeho ďalší súkromný aj verejný život. S ohľadom na

uvedené sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur.

Následne s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sťažovateľ

konštatuje nepodanie sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu a dodáva, že

„... hoci sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ani táto skutočnosť ešte

nezbavuje Okresný súd v Trnave povinnosti čo najskôr odstrániť stav právnej neistoty,

v ktorej sa až do právoplatného skončenia mojej trestnej veci nachádzam“. Zároveň žiada

ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, ktorý by ho zastupoval v konaní pred

ústavným súdom, z dôvodu nemajetnosti.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2

5. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

3

8. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), resp. ak „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , , ,

, ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

4

„zbytočné prieťahy“ v zmysle ( dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , ).

12. Podľa zistení ústavného súdu bol zo strany okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. dňa 28. januára 2016 vyhlásený rozsudok, právoplatný 28. januára

2016. Toho času už teda okresný súd nemôže ovplyvniť priebeh napádaného konania a ani

porušiť základné právo sťažovateľa podľa , ani právo podľa

dohovoru.

Vydaním rozhodnutia vykonal okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa

a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Ústavný súd teda považuje za preukázané, že konanie vedené na okresnom súde pod

sp. zn. krátko po podaní ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa právoplatne

skončilo.

13. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. nedošlo k takej intenzite zásahu

do práv sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného

práva podľa , ako i práva podľa dohovoru a ktorú by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku

a dohovoru.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu

vedeného pod sp. zn. (t. j. 3 roky a 9 mesiacov) ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol i napriek možnosti

koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu bez významnejších prieťahov,

a preto nezakladal reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na

5

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ani práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru.

14. Ústavný súd taktiež vzal na zreteľ i skutočnosť, že samotný sťažovateľ tak, ako to

uviedol v podanej ústavnej sťažnosti, v priebehu konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. ani raz nevyužil svoje oprávnenie podať v zmysle

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda okresnému súdu v prípade ním tvrdených prieťahov

v konaní nedal príležitosť na poskytnutie nápravy, t. j. na odstránenie prípadného

sťažovateľom tvrdeného protiprávneho stavu zapríčineného porušením jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

16. Ústavný súd v závere v kontexte sťažovateľom tvrdenej nepriaznivej

ekonomickej situácie zdôrazňuje, že prijatím o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení

neskorších predpisov bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám

v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci, pričom s účinnosťou od 1. januára 2012

sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra

právnej pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa .

Ak teda sociálna situácia i v budúcnosti nebude sťažovateľovi umožňovať zvoliť si

advokáta z radov advokátov, má možnosť sprístupnenia právnej pomoci prostredníctvom

príslušného Centra právnej pomoci.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016

7