Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 860/2015
PDF · 225.04 KB
No categories available
II. ÚS 860/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,
a , zastúpených Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Peter Peružek, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 434/2008, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 434/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur
a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie
JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2015
doručená sťažnosť , a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek,
s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Peružek,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 4 C 434/2008 v procesnom postavení žalobcov.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany č. k. 4 C 434/2008
bolo vo veci samej - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právoplatne
rozhodnuté dňa 17. 8. 2011. V uvedenom rozsudku bolo uvedené, že o náhrade trov konania
bude rozhodnuté osobitným uznesením. Od roku 2011, teda od právoplatnosti samotného
rozsudku sťažovatelia urgujú vydanie uvedeného uznesenia, naposledy urgenciu zaslali dňa
31. 08. 2015 a predtým v dňoch 15. 06. 2015, 20. 01. 2015, 29. 07. 2014, 04. 02. 2013,
22. 11. 2012, 31. 10. 2012, 13. 06. 2012, 09. 05. 2012 a 30. 11. 2011. Sťažovateľ podával
niekoľko sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Piešťany, pričom
k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany sp. zn. Spr 785/12
zo dňa 20. 12. 2012, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na
celkovú dĺžku súdneho konania. Na poslednú urgenciu adresovanú predsedovi súdu už
predseda ani iný poverený vedúci pracovník Okresného súdu Piešťany neodpovedal. Nie je
akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 4 rokov,
pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany
sťažovateľov neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy
v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľov nedošlo k žiadnym prieťahom,
nakoľko boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali rozhodnutia v uvedenej veci.“
Podľa názoru sťažovateľov „... z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo
porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet
iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Sťažovatelia požadujú „aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
každému v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez
zbytočných prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré
sťažovatelia odôvodňujú tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou
garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 porušil právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov vo veci náhrady trov konania.
3. Každému zo sťažovateľov sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľom sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur,
ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra
Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného
súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 781/15 z 13. novembra 2015, v ktorom okrem iného
uvádza:
„... o návrhu doručenom súdu dňa 16. 4. 2008 bol po vykonanom dokazovaní
vypočutím účastníkov, znaleckým posudkom a výsluchmi svedkov, dňa 3. 8. 2011 vyhlásený
rozsudok, ktorý nadobudol dňa 17. 8. 2011 právoplatnosť. Súd o náhrade trov konania
v rozsudku rozhodol tak, že rozhodne samostatným uznesením. Keďže bol v predmetnom
konaní podaný znalecký posudok, pred rozhodnutím o náhrade trov konania bolo nutné
najprv rozhodnúť o odmene znalca za podanie znaleckého úkonu. Na základe uvedeného
bol preto spis predložený vyššej súdnej úradníčke, ktorá vypracovala koncept rozhodnutia
o priznaní odmeny 17. 05. 2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že v senáte zákonnej sudkyne bolo k 20. 12. 2012
pridelených na rozhodnutie 3951 vecí, z toho 653 civilných vecí (z ktorých 82 vecí je
reštančných - 24 starších ako 5 rokov), 38 obchodných vecí a 217 vecí týkajúcich sa
maloletých detí, osobného stavu, ktoré bola povinná vybavovať prednostne, bolo predmetné
uznesenie expedované až po kontrole sudkyňou dňa 20. 12. 2012.
Po nadobudnutí právoplatnosti bol spis zaslaný na odvolací súd na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu, č. k. 4 C 434/2008-70 z 03. 10. 2012, t. j.
o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Spis bol odvolaciemu súdu
doručený 31. 05. 2013, ktorý rozhodol uznesením, č. k. 11 Co/222/2013-190 z 30. 05. 2014,
tak že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Spis bol vrátený súdu
02. 07. 2014, pričom po doručení predmetného uznesenia a vykonaní úkonov smerujúcich
k zisteniu, či si navrhovatelia 1/ a 2/ splnili svoju povinnosť, bol spisový materiál
predložený sudkyni 10. 09. 2014.
Dňa 12. 09. 2014 spis predložila poverenej vyššej súdnej úradníčke JUDr. V
za účelom vypracovania rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorá koncept rozhodnutia
nevyhotovila. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna
úradníčka JUDr. K ktorá vypracovala koncept uznesenia o náhrade trov konania.
Vzhľadom k tomu, že sudkyňa nepovažovala rozhodnutie za riadne odôvodnené, spis bol
vrátený vyššej súdnej úradníčke na jeho prepracovanie. S účinnosťou od 20. 03. 2015 bola
do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. M ktorá vypracovala nový
koncept uznesenia. Vzhľadom na neúplnosť a nesprávnosť odôvodnenia, ako aj na
skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ doručil súdu 26. 08. 2015 doplnenie
vyčíslenia trov konania, spis sudkyňa opätovne vrátila vyššej súdnej úradníčke, avšak už
novej Mgr. B ktorá bola do senátu 9 pridelená s účinnosťou od 01. 08. 2015.
Následne poverená vyššia súdna úradníčka JUDr. V ktorá bola do senátu
pridelená s účinnosťou od 10. 09. 2015 vypracovala koncept uznesenia, ktorý bol sudkyni
predložený 15. 10. 2015, a ktorý bol odoslaný účastníkom konania 10. 11. 2015.
K dĺžke konania týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania, prispelo
nedôvodné podanie odvolania sťažovateľmi voči zloženiu preddavku ako aj dodatočné
doplnenie vyčíslenia náhrady trov konania, na ktoré muselo byť zareagované
v pripravovanom rozhodnutí.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 434/2008 zistil, že
popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu
zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľov vychádzal. Ďalej zistil, že proti uzneseniu o náhrade trov konania sp. zn.
4 C 434/2008 z 9. novembra 2015 bolo sťažovateľmi 16. februára 2016 podané odvolanie,
ktoré sa doručuje protistrane na vyjadrenie. Zo zapožičaného spisu sp. zn. 4 C 434/2008
ústavný súd tiež zistil, že právny zástupca sťažovateľov vyčíslil náhradu trov konania
podaním zo 4. augusta 2011, pričom ale následne doplnil toto vyčíslenie písomným
podaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.
Uznesením č. k. II. ÚS 860/2015-12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijal
sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti
a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 781/2015 z 19. januára 2016 oznámila, že súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie
nedoplnila.
Následne vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či
trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu sp. zn. Spr 781/2015 z 13. novembra 2015 a z 19. januára 2016 na vedomie
a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. februára
2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uvádza: „... nie je možné 4 ročné omeškanie odôvodniť tým,
že účastníci využili svoje právo podať opravný prostriedok a nie je možné odôvodniť tým, že
po 4 rokoch upresnili /teda nezmenili/ náhradu trov konania! Z tohto dôvodu máme ďalej za
to, že naša sťažnosť je v celom rozsahu dôvodná.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 434/2008 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na
odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa ústavy a práva
podľa dohovoru došlo v tom štádiu konania, keď okresný súd už vo veci samej rozhodol
rozsudkom sp. zn. 4 C 434/2008 z 3. augusta 2011. Jedným z výrokov označeného rozsudku
okresný súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy
okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená
judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne
zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani
skutková zložitosť veci.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,
ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutého
konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 4 C 434/2008 ústavný súd zistil, že právny zástupca
sťažovateľov vyčíslil náhradu trov konania podaním zo 4. augusta 2011 a následne doplnil
toto vyčíslenie písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.
Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania sa vyskytli
obdobia dlhodobej i krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu najmä v období
od vyčíslenia náhrady trov konania advokátom po rozhodnutí v merite veci 4. augusta 2011
do 20. decembra 2012, keď okresný súd expedoval rozhodnutie o odmene znalca,
a od 2. júla 2014, keď bol spis vrátený odvolacím súdom okresnému súdu, do 10. novembra
2015, keď bolo rozhodnutie o náhrade trov konania odoslané účastníkom konania.
Vychádzajúc zo skutkových zistení z predmetného súdneho spisu, ústavný súd dospel
k záveru, že po meritórnom rozhodnutí došlo v napadnutom konaní k zbytočným
prieťahom, ktoré boli spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Na tomto
základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo
porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo vo vzťahu k náhrade trov
konania v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa
čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 434/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 1 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie vo veci samej už bolo právoplatne
skončené, berúc do úvahy obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom
konaní, ako aj jeho predmet a význam pre sťažovateľov, dospel ústavný súd k záveru, že
v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia po 500 € každému
zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €
(za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1
písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu
139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €
a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané
v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť
o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom
DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375, 86 € (bod 4
výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2016