Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 860/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

a , zastúpených Advokátskou kanceláriou

JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Peter Peružek, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 375,86 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur

a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie

JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2015

doručená sťažnosť , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek,

s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Peružek,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeného

okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcov.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„V predmetnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany č. k.

bolo vo veci samej - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právoplatne

rozhodnuté dňa 17. 8. 2011. V uvedenom rozsudku bolo uvedené, že o náhrade trov konania

bude rozhodnuté osobitným uznesením. Od roku 2011, teda od právoplatnosti samotného

rozsudku sťažovatelia urgujú vydanie uvedeného uznesenia, naposledy urgenciu zaslali dňa

31. 08. 2015 a predtým v dňoch 15. 06. 2015, 20. 01. 2015, 29. 07. 2014, 04. 02. 2013,

22. 11. 2012, 31. 10. 2012, 13. 06. 2012, 09. 05. 2012 a 30. 11. 2011. Sťažovateľ podával

niekoľko sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Piešťany, pričom

k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany sp. zn. Spr 785/12

zo dňa 20. 12. 2012, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na

celkovú dĺžku súdneho konania. Na poslednú urgenciu adresovanú predsedovi súdu už

predseda ani iný poverený vedúci pracovník Okresného súdu Piešťany neodpovedal. Nie je

akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 4 rokov,

pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany

sťažovateľov neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy

v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľov nedošlo k žiadnym prieťahom,

nakoľko boli aktívni a svojimi podaniami sa dožadovali rozhodnutia v uvedenej veci.“

Podľa názoru sťažovateľov „... z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo

porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

Slovenskej republiky právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko

postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet

iného súdu na území Slovenskej republiky, ktorý by chránil jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovatelia požadujú „aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

každému v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez

zbytočných prieťahov - nedostatočne rýchle konanie Okresného súdu Piešťany, ktoré

sťažovatelia odôvodňujú tým, že v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol

garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Slovenskej

republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov vo veci náhrady trov konania.

3. Každému zo sťažovateľov sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 Eur (slovom jedentisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľom sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur,

ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra

Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 781/15 z 13. novembra 2015, v ktorom okrem iného

uvádza:

„... o návrhu doručenom súdu dňa 16. 4. 2008 bol po vykonanom dokazovaní

vypočutím účastníkov, znaleckým posudkom a výsluchmi svedkov, dňa 3. 8. 2011 vyhlásený

rozsudok, ktorý nadobudol dňa 17. 8. 2011 právoplatnosť. Súd o náhrade trov konania

v rozsudku rozhodol tak, že rozhodne samostatným uznesením. Keďže bol v predmetnom

konaní podaný znalecký posudok, pred rozhodnutím o náhrade trov konania bolo nutné

najprv rozhodnúť o odmene znalca za podanie znaleckého úkonu. Na základe uvedeného

bol preto spis predložený vyššej súdnej úradníčke, ktorá vypracovala koncept rozhodnutia

o priznaní odmeny 17. 05. 2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že v senáte zákonnej sudkyne bolo k 20. 12. 2012

pridelených na rozhodnutie 3951 vecí, z toho 653 civilných vecí (z ktorých 82 vecí je

reštančných - 24 starších ako 5 rokov), 38 obchodných vecí a 217 vecí týkajúcich sa

maloletých detí, osobného stavu, ktoré bola povinná vybavovať prednostne, bolo predmetné

uznesenie expedované až po kontrole sudkyňou dňa 20. 12. 2012.

Po nadobudnutí právoplatnosti bol spis zaslaný na odvolací súd na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľov proti uzneseniu, č. k. -70 z 03. 10. 2012, t. j.

o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Spis bol odvolaciemu súdu

doručený 31. 05. 2013, ktorý rozhodol uznesením, č. k. -190 z 30. 05. 2014,

tak že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Spis bol vrátený súdu

02. 07. 2014, pričom po doručení predmetného uznesenia a vykonaní úkonov smerujúcich

k zisteniu, či si navrhovatelia 1/ a 2/ splnili svoju povinnosť, bol spisový materiál

predložený sudkyni 10. 09. 2014.

Dňa 12. 09. 2014 spis predložila poverenej vyššej súdnej úradníčke JUDr. V

za účelom vypracovania rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorá koncept rozhodnutia

nevyhotovila. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola do senátu 9 pridelená vyššia súdna

úradníčka JUDr. K ktorá vypracovala koncept uznesenia o náhrade trov konania.

Vzhľadom k tomu, že sudkyňa nepovažovala rozhodnutie za riadne odôvodnené, spis bol

vrátený vyššej súdnej úradníčke na jeho prepracovanie. S účinnosťou od 20. 03. 2015 bola

do senátu 9 pridelená vyššia súdna úradníčka JUDr. M ktorá vypracovala nový

koncept uznesenia. Vzhľadom na neúplnosť a nesprávnosť odôvodnenia, ako aj na

skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ doručil súdu 26. 08. 2015 doplnenie

vyčíslenia trov konania, spis sudkyňa opätovne vrátila vyššej súdnej úradníčke, avšak už

novej Mgr. B ktorá bola do senátu 9 pridelená s účinnosťou od 01. 08. 2015.

Následne poverená vyššia súdna úradníčka JUDr. V ktorá bola do senátu

pridelená s účinnosťou od 10. 09. 2015 vypracovala koncept uznesenia, ktorý bol sudkyni

predložený 15. 10. 2015, a ktorý bol odoslaný účastníkom konania 10. 11. 2015.

K dĺžke konania týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania, prispelo

nedôvodné podanie odvolania sťažovateľmi voči zloženiu preddavku ako aj dodatočné

doplnenie vyčíslenia náhrady trov konania, na ktoré muselo byť zareagované

v pripravovanom rozhodnutí.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľov vychádzal. Ďalej zistil, že proti uzneseniu o náhrade trov konania sp. zn.

z 9. novembra 2015 bolo sťažovateľmi 16. februára 2016 podané odvolanie,

ktoré sa doručuje protistrane na vyjadrenie. Zo zapožičaného spisu sp. zn.

ústavný súd tiež zistil, že právny zástupca sťažovateľov vyčíslil náhradu trov konania

podaním zo 4. augusta 2011, pričom ale následne doplnil toto vyčíslenie písomným

podaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.

Uznesením č. k. -12 zo 17. decembra 2015 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 781/2015 z 19. januára 2016 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

nedoplnila.

Následne vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr 781/2015 z 13. novembra 2015 a z 19. januára 2016 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. februára

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uvádza: „... nie je možné 4 ročné omeškanie odôvodniť tým,

že účastníci využili svoje právo podať opravný prostriedok a nie je možné odôvodniť tým, že

po 4 rokoch upresnili /teda nezmenili/ náhradu trov konania! Z tohto dôvodu máme ďalej za

to, že naša sťažnosť je v celom rozsahu dôvodná.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa a práva

podľa dohovoru došlo v tom štádiu konania, keď okresný súd už vo veci samej rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 3. augusta 2011. Jedným z výrokov označeného rozsudku

okresný súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená

judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne

zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani

skutková zložitosť veci.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi napadnutého

konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že právny zástupca

sťažovateľov vyčíslil náhradu trov konania podaním zo 4. augusta 2011 a následne doplnil

toto vyčíslenie písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015.

Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania sa vyskytli

obdobia dlhodobej i krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu najmä v období

od vyčíslenia náhrady trov konania advokátom po rozhodnutí v merite veci 4. augusta 2011

do 20. decembra 2012, keď okresný súd expedoval rozhodnutie o odmene znalca,

a od 2. júla 2014, keď bol spis vrátený odvolacím súdom okresnému súdu, do 10. novembra

2015, keď bolo rozhodnutie o náhrade trov konania odoslané účastníkom konania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení z predmetného súdneho spisu, ústavný súd dospel

k záveru, že po meritórnom rozhodnutí došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom, ktoré boli spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené základné právo sťažovateľov podľa , ako aj ich právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo vo vzťahu k náhrade trov

konania v čase rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 1 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie vo veci samej už bolo právoplatne

skončené, berúc do úvahy obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v napadnutom

konaní, ako aj jeho predmet a význam pre sťažovateľov, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia po 500 € každému

zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €

(za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1

písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu

139,83 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 279,66 €

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 313,22 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť

o 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom

DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 375, 86 € (bod 4

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2016