Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 479/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti

, trovy konania v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov)

na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 zo 4. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 15. decembra 2009

na okresnom súde návrh „na náhradu škody v sume 3 289,35 € s prísl.“, o ktorom okresný

súd ešte stále v merite veci nerozhodol (konanie trvá viac ako 5 rokov a 7 mesiacov).

Predmetné konanie je podľa sťažovateľky značne neefektívne, o čom svedčí zmätočná

výzva okresného súdu z 20. januára 2012, ktorou vyzval iný subjekt „

“ (nie je účastníkom tohto konania) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

(po nečinnosti okresného súdu trvajúcej viac ako dva roky od 15. decembra 2009). Okresný

súd taktiež nekonal plynulo ani „v čase pobytu splnomocneného zástupcu vo väzbe“ v

období od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015. Pojednávanie určené na 14. marec 2012 sa

neuskutočnilo z dôvodu kolízie s konaním iného pojednávania na Okresnom súde

Bratislava II.

3. Sťažovateľka tiež uviedla, že „k neefektívnemu a nesúrodému,

nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispela“ a 13. júla 2015 podala aj sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú, keď

„zistil prieťah v konaní v období od 13.03.2010 do 17.01.2012“, ale na druhej strane „s

ostatnými obdobiami neefektívneho a neplynulého konania, nerozhodnutia o žiadosti o

oslobodenie od súdnych poplatkov od 13.03.2012... ako neprejednania veci ako aj

nerozhodnutia o merite veci samej porušovateľom sa nevysporiadal“.

4. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené podľa a právo

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní

vedenom pod č.k. porušené boli.

... Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal.

... Obchodnej spoločnosti priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 5.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

... Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov konania v sume

294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jej právnej

zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

5. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadril

podaniami sp. zn. Spr. 2074/2015 doručenými ústavnému súdu 19. októbra 2015

a 28. decembra 2015, súčasťou ktorých je aj vyjadrenie zákonnej sudkyne:

«Predmetná právna vec sa vedie na základe žaloby, podanej na tunajší súd

15.12.2009 navrhovateľom: .. proti odporcovi: ,

advokát..., o zaplatenie 3.289,35 Eur a trov konania, vymáhaných titulom úrokov

z omeškania splnením peňažnej pohľadávky navrhovateľa zo strany odporcu.

Preskúmaním súdneho spisu zisťujem a oznamujem nasledovné:

... Navrhovateľom v prejednávanej veci je právnická osoba, za ktorú koná štatutárny

zástupca - konateľ. Konateľ spoločnosti splnomocnila dňa 15.12.2009

na zastupovanie spoločnosti . Navrhovateľ súdny poplatok splatný

podaním návrhu nezaplatil, teda ako poplatník si svoju poplatkovú povinnosť nesplnil.

... Dňa 28.12.2009 splnomocnený zástupca navrhovateľa pán prevzal

písomné poučenie účastníka konania (doručenka na č. l. 17 v súdnom spise). Odporca

žalobný návrh spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu prevzal dňa 29.12.2009 (doručenka

na č.l. 17).

... Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril 4.1.2010 (č.l. 20-21 v súdnom spise).

Toto vyjadrenie prevzal splnomocnený zástupca navrhovateľa 15.2.2010 (doručenka

na č. l. 31 v súdnom spise).

... Dňa 9.3.2010 p. navrhol preskúmanie psychického stavu odporcu

.

... Dňa 8.2.2010 a 14.3.2011 bolo so spisom pracované pre potreby orgánov činných

v trestnom konaní na základe žiadosti o vyhotovenie kópie spisového materiálu a žiadosti

o sprístupnenie spisu odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava k č. ČVS:ORP-71/1-

OVK-B5-2010).

... Navrhovateľ bol výzvou zo dňa 20.1.2012 vyzvaný na zaplatenie SP za návrh

v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia výzvy. V záhlaví tejto výzvy súd uviedol (označil)

účastníkov konania v súlade so žalobným návrhom, avšak na zaplatenie poplatku vyzval

spoločnosť (v tejto spoločnosti bol sťažovateľ

konateľom), avšak v príkaze na úhradu, ktorý k výzve priložil, ako poplatníka poplatku

uviedol sp. zn. Predmetná výzva bola doručovaná

navrhovateľovi a dňa 5.3.2012 túto osobne prevzal pán (doručenka na č.l. 40).

... Súd pojednávanie vo veci zvolal na deň 14.3.2012. Predmetné pojednávanie žiadal

pán odročiť - „presunúť“ na iný vhodný termín.

... Navrhovateľ súdny poplatok za návrh nezaplatil a 13.3.2012 ako splnomocnený

zástupca spoločnosti požiadal o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov.

... Konajúci súd pojednávanie zvolané na deň 14.3.2012 odročil na neurčito s tým, že

nový bude určený po splnení poplatkovej povinnosti.

... Konajúci súd uznesením -57 dňa 19.3.2012 výzvu zo dňa 20.1.2012,

vyzývajúcu spoločnosť na zaplatenie súdneho poplatku

zrušil. Toto zrušujúce uznesenie pán osobne prevzal dňa 10.4.2012 po neúspešnom

doručovaní zásielky dňa 23.3.2012 a dňa 26.3.2012, kedy došlo k uloženiu zásielky na pošte

(doručenka na č.l. 60). Súčasťou zásielky bolo tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka

konania (právnickú osobu) spolu s pokynmi k tlačivu, ktoré splnomocnený zástupca

navrhovateľa (sťažovateľ) vrátil súdu dňa 25.4.2012 (č.l. 61).

... Výzvou z 27.12.2012 bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie dôkazov potrebných

na rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, ktorej sťažovateľ vyhovel 18.1.2013.

... Ďalšiu žiadosť o doloženie dokladov preukazujúcich aktuálne pomery

navrhovateľa prevzal sťažovateľ 8.4.2014 (neúspešný pokus o doručenie 17.3.2014

a 18.3.2014).

... Mailovým podaním z 9.4.2014, potvrdený písomným podaním doručeným súdu

dňa 10.4.2014 sťažovateľ oznamuje dôvod, pre ktorý nemôže osvedčiť aktuálne majetkové

pomery (týmto bolo využitie možnosti podať daňové priznanie za rok 2013 v predĺženej

lehote) s tým, že tak môže urobiť do 10.7.2014 (č.l. 87 v súdnom spise).

... Podľa úpravy z 18.7.2014 bol navrhovateľ znovu vyzvaný na predloženie tlačiva

pre dokladovanie pomerov účastníka a listinné dôkazy osvedčujúce pravdivosť tvrdení

poplatníka žiadajúceho o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Táto výzva bola súdu

vrátená 4.9.2014, keďže adresátom (sťažovateľom) nebola prevzatá v úložnej dobe.

... Konajúci súd urgoval vybavenie výzvy listom zo dňa 23.10.2014. Aj táto zásielka

bola súdu vrátená 20.11.2014 po uplynutí úložnej doby (č.l. 92 v súdnom spise).

... Rozhodnutím zo dňa 24.7.2015 č.k. -98 súd navrhovateľovi nepriznal

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Predmetné rozhodnutie bolo zaslané priamo

navrhovateľovi (doručenka na č.l. 103), keďže jeho splnomocnený zástupca na ním

uvedenej adrese zásielky neprevzal a iné skutočnosti zo správy doručovateľa súd nezistil.

Uznesenie navrhovateľ - poplatník súdneho poplatku - prevzal 18.8.2015 (doručenka na č.l.

103 v súdnom spise). Konajúci súd poznamenáva, že splnomocnený zástupca navrhovateľa

ani navrhovateľ súdu k sp. zn. neoznámili žiadnu novú korešpondenčnú adresu

pre doručovanie písomností súdu. Nové a právne relevantné skutočnosti spojené s účinným

doručovaním písomností adresátovi neboli zistené ani zo správy

poštového doručovateľa. Podľa názoru súdu pokiaľ na strane sťažovateľa došlo k takejto

zmene čo i len dočasne, bolo jeho povinnosťou túto zmenu súdu k predmetnej sp. zn.

oznámiť.

... Dňa 21.8.2015 podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu

proti tomuto uzneseniu odvolanie. Keďže odvolaním napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny

úradník a zákonný sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, boli vykonané procesné úkony

spojené s predložením súdneho spisu Krajskému súdu v Bratislave

na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa.

... Spis zatiaľ Krajskému súdu v Bratislave predložený nebol z dôvodu jeho

preskúmania a vybavenia Vášho dožiadania doručeného do Infocentra konajúceho súdu

dňa 3.9.2015, jednak z dôvodu očakávaného postupu sťažovateľa, ktorý po podaní ústavnej

sťažnosti žiada sprístupniť mu spis, umožniť nahliadnuť mu do spisu a spis kontrolovať

čo do jeho kompletnosti...»

6. Ústavný súd, vychádzajúc z vyjadrení účastníkov a fotokópií listín zo spisu

predložených sťažovateľkou, mal za preukázané i bez súvisiaceho spisu, ktorý sa nachádza

v súčasnosti na Krajskom súde v Bratislave (od 3. novembra 2015), že priebeh napadnutého

konania ako celku bol neefektívny (vzhľadom na doterajšiu celkovú dobu tohto konania,

ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná), a preto už osobitne nepovažoval hodnotiť

a aj preukazovať jednotlivé procesné úkony okresného súdu.

7. K vyjadreniam okresného súdu v bode 5 sťažovateľka nezaujala žiadne stanovisko

 aj napriek uvedeným konkrétnym výhradám k jej správaniu v priebehu konania

(pozri bod 5).

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému

porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej

vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119

ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania je návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy 3 289,35 € s prísl.

Ústavný súd nezistil z vyjadrení účastníkov žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

prijatie záveru o právnej alebo skutkovej zložitosti namietaného konania, resp. že by

zložitosť konania bolo možné vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by mohol mať za následok

spomalenie jeho priebehu a nadväzne na to aj jeho predĺženie.

15.2 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil,

že k predĺženiu napadnutého konania prispela tým, že pri podaní návrhu nezaplatila súdny

poplatok, pojednávanie určené na 12. marec 2012 bolo zrušené na vlastnú žiadosť jej

zástupcu a hoci 31. marca 2015 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, následne

listinné dôkazy k rozhodnutiu okresnému súdu sťažovateľka, zastúpená zástupcom, viackrát

napriek výzvam okresného súdu nedoložila, zásielky súdu jej zástupca nepreberal v úložnej

lehote, a preto tieto výzvy musel okresný súd opakovane zasielať, čím sa konanie zbytočne

predlžovalo (pozri bod 5 nálezu). Uvedené skutočnosti ústavný súd preto zohľadnil

pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.

15.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

z vyjadrení účastníkov zistil a identifikoval iba jedno väčšie obdobie neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu, ktoré uznal aj okresný súd v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky

na zbytočné prieťahy. Išlo o obdobie od 4. januára 2010, keď okresnému súdu bolo

doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, až do 17. januára 2012, keď určil termín

pojednávania na 12. marec 2012 (nečinnosť viac ako dvadsaťštyri mesiacov). Na doterajšiu

dĺžku konania mala tiež vplyv aj zdĺhavá a neefektívna činnosť okresného súdu, ktorý

rozhodol o žiadosti sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov až 24. júla 2015,

teda po viac ako troch rokoch od podania jej žiadosti (13. marca 2012). Okrem toho je

potrebné spomenúť aj nesústredenú činnosť okresného súdu (po jeho nečinnosti vyzval

20. januára 2012 namiesto sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku iný subjekt).

16. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

17. Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností, najmä s ohľadom na celkovú

dobu trvania namietaného konania na jednom stupni bez právoplatného meritórneho

rozhodnutia, dospel k názoru, že okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj neefektívnou

činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

18. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

19. Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov [ a zákona

o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu

nebolo napadnuté konanie na okresnom súde právoplatne skončené, ústavný súd rozhodol

podľa tak, že prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku rozhodnutia) po vrátení veci z odvolacieho

súdu.

20. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

22. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, argumentujúc primeranosťou a spravodlivosťou

požadovanej sumy aj s poukazom na judikatúru ESĽP.

23. Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení prihliadol

na to, že sťažovateľka sa vlastným konaním (pozri bližšie bod 15.2) pričinila o predĺženie

namietaného súdneho konania. Vzhľadom na už uvedené konkrétne okolnosti danej veci

ústavný súd za porušenie označených práv sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 €.

24. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola

vo veci namietaného porušenia jej práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej

právneho zastúpenia advokátkou.

26. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o úhrade

trov konania okresným súdom. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu

právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúce z jej odmeny za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2015 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti

ústavnému súdu) v sume, akú v sťažnosti aj požadovala, pretože jej výška je nižšia, ako to

ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (pozri bod 4 výroku nálezu). Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je

okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 9. marca 2016