Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 23/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

, p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. ,

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hnáta, Guothova 20, Bratislava,

číslo účtu vedeného v , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. , D/not 70/2003

z 12. mája 2006 bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľke (mojej matke)

... (ďalej len „Uznesenie o dedičstve č. 1“). ...

Predmetné Uznesenie o dedičstve č. 1 svojim odvolaním zo dňa 07. júna 2006

čiastočne napadli ostatní dedičia (t. j. moji súrodenci)...

Konanie bolo na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. . ...

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. -131 zo dňa 31. októbra

2006 Uznesenie o dedičstve č. 1 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ...

Pojednávanie v dedičskej veci (sp. zn. , ) bolo na

Notárskom úrade , ktorá je v predmetnej

veci súdnou komisárkou, vytýčené na 29. apríl 2008. Z predmetného pojednávania sa môj

právny zástupca (z dôvodu kolízie pojednávaní) vopred ospravedlnil a zároveň súdnu

komisárku požiadal o vytýčenie a oznámenie nového termínu pojednávania. ...

V máji 2008 boli v predmetnej dedičskej veci vytýčené pojednávania na 30. júna

2008 a 09. júla 2008. Svojím listom zo dňa 16. júna 2008 označeným ako „Oznámenie

o zrušení termínu pojednávania“ mi súdna komisárka, oznámila, že termíny pojednávania

dňa 30. júna 2008 a 09. júla 2008 sa rušia a budú nahradené novým termínom. ...

Pojednávanie sa nakoniec uskutočnilo dna 24. júla 2008. Súdnou komisárkou bolo

odročené na neurčito s tým, že je potrebné vypracovať znalecký posudok a ďalšie

pojednávanie bude vytýčené po doručení znaleckého posudku ustanoveného súdneho

znalca.

V apríli 2009 vytýčila súdna komisárka termín pojednávania za účelom ukončenia

dedičského konania na 19. máj 2009. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že

v predmetnej veci bol vypracovaný a doručený v mesiaci marec 2009 Znalecký posudok

č. 1/2009... Predmetný posudok žiadal môj právny zástupca zapožičať. Súdna komisárka

odročila termín pojednávania na 04. jún 2009 s tým, že pripraví návrh dohody na dedenie

pozemkov (orná pôda a les) po poručiteľke. ...

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -336, D/not 70/2003

zo dňa 24 februára 2010 (ďalej len „Uznesenie o dedičstve č. 2“) bolo opätovne rozhodnuté

v dedičskej veci po mojej matke, ktorá zomrela... cca pred dvanástimi rokmi. ...

Proti Uzneseniu o dedičstve č. 2 som v zákonom stanovenej lehote podala

odvolanie...

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. -370 Uznesenie

o dedičstve č. 2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. ...

V júni 2012 vytýčila súdna komisárka termín pojednávania na 26. júna 2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že môj právny zástupca bol v danom termíne mimo územia

Slovenskej republiky, požiadal o zmenu termínu pojednávania. ...

V júni 2012 vytýčila súdna komisárka termín pojednávania na 10. júla 2012, pričom

ho neskôr zmenila na 18. júla 2012. ...

Následne bola môjmu právnemu zástupcovi doručená výzva na vyjadrenie

a predloženie dôkazov zo dňa 20. augusta 2012, na ktorú reagoval svojím podaním zo dňa

27. augusta 2012, označeným ako „Vyjadrenie a predloženie dôkazov“. ...

Dňa 25. septembra 2012 sa v predmetnej veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito. ...

Dňa 20. marca 2013 bolo môjmu právnemu zástupcovi doručené v poradí tretie

Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV o dedičstve (ďalej len „Uznesenie o dedičstve

č. 3“). Predmetné rozhodnutie je datované na 22. februára 2012, t. j. bolo mu doručené po

vyše jednom toku od jeho vyhotovenia. Proti predmetnému uzneseniu som podala odvolanie.

...

Krajský súd v Bratislave svojím uznesením č. k. -473 zo 17. februára

2014 Uznesenie o dedičstve č. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ...

Súdna komisárka vytýčila termín pojednávania na 30. septembra 2014. V septembri

2014 mi bolo doručené oznámenie o zmene termínu pojednávania z 30. septembra 2014 na

6. október 2014. ...

Predmetné pojednávanie sa uskutočnilo, pričom bolo odročené na 10. november

2014. Pojednávanie dňa 10. novembra sa uskutočnilo, pričom bolo odročené na neurčito.

Predmetné konanie tak nebolo do dňa podania tejto sťažnosti, t. j. po 12tich rokoch odo dňa

úmrtia poručiteľky právoplatne skončené..»

Sťažovateľka poukazujúc na celkovú dĺžku dedičského konania, ktoré trvá už viac

ako 12 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené, a na nečinnosť okresného súdu

v namietanom konaní žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV D/not 70/2003 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

D/not 70/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

5.000,00 EUR..., ktorú jej je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť ako

sťažovateľke trovy konania v sume 296,44 EUR... na účet jeho advokáta JUDr. Ľubomíra

Hnáta, Guothova 20, Bratislava... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 19. januára 2016 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie

v senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter

Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík

(predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného

dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3051/2016 z 8. februára 2016 uviedol:

„Pod sp. zn. sa vedie na tunajšom súde dedičské konanie po

zomr. .

Dedičské konanie nebolo do dnešného dňa ukončené z dôvodu, že dosiaľ nebolo

možné stanoviť masu a cenu majetku poručiteľky. V súčasnosti nie je možné vykonať

lustráciu vlastníctva poručiteľky, pretože nebola ukončená identifikácia parciel v k. ú.

, z dôvodu neukončeného konania v zmysle

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ROEP). V konaní bude

možné pokračovať až po ukončení konania ROEP.

V prílohe Vám zasielam prehľad úkonov a vyjadrenie notárky

, z ktorého je zrejmé, že táto vykonávala úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci

bez zbytočných prieťahov. Pričom poznamenávam, že ide o komplikovanú vec z dôvodu, že

dedičia žiadajú započítanie na dedičský podiel , čo neúmerne predlžuje

konanie, pretože do konania je potrebné z tohto dôvodu pribrať znalca.

S poukazom na skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k identifikácií niekoľkých nehnuteľností

vo vlastníctve poručiteľky a bez ich identifikácie nemôže súd ďalej konať mám za to, že

z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV, prieťahy v konaní

nevznikli na strane tunajšieho súdu. Je tiež potrebné z celkovej doby trvania konania

odpočítať časový úsek, v ktorom sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave za účelom konania a rozhodovania o podanom opravnom prostriedku v období

od 21.06.2006 do 08.01.2007, od 02.07.2010 do 12.12.2011, od 19.07.2013 do 28.3.2014.

Vzhľadom na zistený stav konania sp. zn. vedenom na Okresnom súde

Bratislava IV zohľadňujúc okolnosti prípadu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje

k záveru, že došlo k porušeniu práva sťažovateľky, považujem priznanie ňou žiadanej sumy

5.000 eur za neprimerané ( neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).

Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že sťažovateľka v konaní nevyužila účinný

právny prostriedok (sťažnosť na prieťahy), ktorým by umožnila súdu urobiť nápravu

a odstrániť nečinnosť súdu.

Záverom konštatujem, že vzhľadom k okolnostiam prípadu, v označenej právnej veci,

nedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Navrhujem

preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené nebolo.“

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom

ústavnému súdu 29. februára 2016 zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmet posudzovaného konania (dedičské konanie) sa vzhľadom na ustálenie predmetu

dedičstva a jeho hodnoty a na jeho rozsah a na návrhy dedičov na započítanie toho,

čo niektorý z nich dostal za života poručiteľky, javí po skutkovej a právnej stránke ako

čiastočne zložitý.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

nezistil žiadne okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh namietaného konania:

Posudzované konanie sa začalo 9. júna 2003 uznesením okresného súdu o začatí

dedičského konania po poručiteľke zomrelej 23. mája 2003 po doručení jej úmrtného listu

okresnému súdu. Spis bol okresným súdom doručený poverenému notárovi ako súdnemu

komisárovi 25. júna 2003, ktorý následne vykonával úkony smerujúce k zisteniu okruhu

dedičov, predmetu dedičstva a jeho hodnoty. Keďže k dedičskej dohode medzi dedičmi

poručiteľky nedošlo, notár 27. apríla 2006 predložil spis okresnému súdu s návrhom

konečných uznesení a okresný súd uznesením z 12. mája 2006 prvýkrát rozhodol

o dedičstve. Predmetné prvé uznesenie okresného súdu bolo na odvolanie dedičov

a zrušené Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Obdobne bolo krajským súdom

zrušené aj v poradí druhé uznesenie okresného súdu o dedičstve z 24. februára 2010

(uznesením krajského súdu z 27. októbra 2011) a v poradí tretie uznesenie okresného súdu

o dedičstve z 22. februára 2013 (uznesením krajského súdu zo 17. februára 2014). Spis bol

po poslednom zrušujúcom uznesení krajského súdu doručený okresnému súdu 28. marca

2014, pričom ďalší úkon v spise je predvolanie účastníkov na dedičské pojednávanie

povereným notárom a nasledujú ďalšie úkony vykonávané povereným notárom (dožiadania

týkajúce sa zisťovania predmetu dedičstva, predvolania na pojednávanie a zápisy

z pojednávaní). Posudzované súdne konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené a jeho

celková doterajšia dĺžka presahuje 12 rokov.

Ústavný súd odhliadnuc od hodnotenia jednotlivých čiastkových úkonov okresného

súdu a ním povereného notára ako súdneho komisára v posudzovanom dedičskom konaní

konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 12 rokov bez jeho

právoplatného skončenia konanie ako celok charakterizuje neefektívna činnosť okresného

súdu. Ústavný súd poukazuje na to, že dedičské konanie je konaním súdnym a notár v ňom

v súlade s len vykonáva úkony z poverenia konajúceho okresného súdu.

Okresný súd je tým subjektom, ktorý nesie v plnej miere zodpovednosť za zabezpečenie

bezprieťahového priebehu dedičského konania a za vecne správny postup notára ako

súdneho komisára v súlade s a .

Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v zmysle prikázal

okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov konania

v sume 296,44 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu (2 x 139,83 € + 2 x

8,39 €).

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016