Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 145/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného

práva na osobnú slobodu zaručeného v , 2 a 5

a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky uzneseniami Okresného súdu Piešťany sp. zn. z 13. augusta 2014

a sp. zn. z 24. novembra 2014 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 16. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na osobnú slobodu zaručeného v , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 uzneseniami Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 13. augusta 2014 a sp. zn. z 24. novembra 2014 a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. decembra

2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 13. júna 2013

návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorej bol právoplatne odsúdený za „zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné

na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu

so stredným stupňom stráženia“.

O návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania okresný súd rozhodol uznesením

sp. zn. z 13. augusta 2014 tak, že obnovu konania vo veci vedenej okresným

súdom pod sp. zn. povolil. Zároveň senát okresného súdu rozhodujúci

o návrhu na povolenie obnovy vzal sťažovateľa do väzby (napadnuté uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 13. augusta 2014).

Podľa názoru sťažovateľa v tomto prípade o jeho osobnej slobode rozhodol

nepríslušný senát, keďže príslušným na rozhodnutie o väzbe po povolení obnovy konania sa

stal senát okresného súdu 2 T, ktorý bol povolaným na konanie v obnovenej veci.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ považuje uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 13. augusta 2014, ktorým bol vzatý do väzby za nezákonné a trvanie väzby, resp.

pozbavenie osobnej slobody za rozporné s . Tým bolo porušené základné právo

sťažovateľa na osobnú slobodu (, 2 a 5 ).

Za nezákonné považoval sťažovateľ označené rozhodnutie okresného súdu

aj z dôvodu, že o jeho väzbe bolo rozhodnuté podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), a nie v zmysle ustanovenia , ktoré sa

podľa jeho názoru malo aplikovať, keďže do väzby bol vzatý z výkonu trestu. V tomto

sťažovateľ videl porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

.

O nápravu popísaného stavu sa sťažovateľ pokúšal prostredníctvom žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej namietal nezákonnosť svojej väzby, avšak jeho

žiadosti vyhovené nebolo a okresný súd ju uznesením sp. zn. z 24. novembra

2014 zamietol.

O sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu z 24. novembra 2014

krajský súd uznesením č. k. -709 zo 16. decembra 2014 rozhodol tak, že ju

zamietol.

Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na postup a rozhodnutie krajského

súdu v tejto veci „aj tento súd porušil“ jeho „ústavné práva“, pretože „V rámci revízneho

princípu totiž mal možnosť nápravy, ale neurobil tak.“. To sťažovateľ považuje za zásah

do jeho základného práva na „spravodlivý proces“ podľa .

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „nálezom vo veci samej

rozhodol, že“ jeho „práva uvedené v , 2, 5 a v SR boli“

napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu „porušené“ a aby „nariadil“

jeho „okamžité prepustenie z väzby na slobodu“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia prijatiu jeho

návrhu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na osobnú slobodu zaručeného v , 2 a 5 , ako aj jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v napadnutými uzneseniami okresného

súdu a krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že senát okresného súdu, ktorý

uznesením sp. zn. z 13. augusta 2014 rozhodol o väzbe sťažovateľa, nebol

zákonným senátom, a navyše o osobnej slobode rozhodol podľa nepríslušných zákonných

ustanovení, ako aj tým, že v rámci žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

okresný súd uznesením sp. zn. z 24. novembra 2014 a krajský súd uznesením

sp. zn. zo 16. decembra 2014 pretrvávajúci nezákonný stav spočívajúci

v pozbavení sťažovateľa osobnej slobody neodstránili.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

1. K namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu

sp. zn. z 13. augusta 2014

Označeným uznesením okresný súd po tom, ako bola na základe návrhu sťažovateľa

povolená obnova konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , rozhodol o vzatí

sťažovateľa do väzby.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu

uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. augusta 2014, ústavný súd

poznamenáva, že preskúmaniu tohto rozhodnutia okresného súdu bráni princíp subsidiarity

vyjadrený v , z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí požiadať

o ochranu tohto práva ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z citovaných ustanovení , rovnako ako aj z poučenia uvedeného

v napadnutom rozhodnutí, ktoré si ústavný súd vyžiadal na nahliadnutie, jednoznačne

vyplýva, že proti rozhodnutiu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby bol prípustný

riadny opravný prostriedok – sťažnosť, prostredníctvom ktorej sa sťažovateľ mohol a mal

v prípade jeho presvedčenia o porušení jeho základného práva na osobnú slobodu domáhať

ochrany tohto práva prostredníctvom na to povolaného všeobecného súdu.

Týmto súdom bol vo vzťahu k okresnému súdu krajský súd, ktorý by na základe

sťažnosti sťažovateľa bol oprávnený a aj povinný napadnuté uznesenie okresného súdu

preskúmať, a v prípade zistenia zásahu prvostupňovým rozhodnutím do práv sťažovateľa

(či už tvrdenou nezákonnosťou konajúceho senátu alebo použitím nesprávnych ustanovení

) týmto poskytnúť ochranu.

Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu však nevyplýva, že by sťažovateľ

uvedený riadny opravný prostriedok využil. Taktiež doložka právoplatnosti vyznačená

na napadnutom uznesení naznačuje, že opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu

podaný nebol, a navyše sťažovateľ žiadne súvisiace druhostupňové konanie v sťažnosti

podanej ústavnému súdu nenapádal. Preto túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu

sp. zn. z 24. novembra 2014

Podobne ako v predošlom bode odôvodnenia tohto uznesenia aj vo vzťahu

k namietanému porušeniu základných práv uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. novembra 2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu, nie je daná prieskumná právomoc ústavného súdu, pretože znovu aj v tomto

prípade sťažovateľ mal k dispozícii prostriedok prípadnej nápravy – sťažnosť, ktorú v tomto

prípade aj využil a napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. novembra 2014 preskúmal

krajský súd.

Uvedené bolo dôvodom na odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

3. K namietanému porušeniu základných práv uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 16. decembra 2014

Ako už bolo spomenuté, podstatu sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka porušenia

jeho základných práv rozhodnutím okresného súdu o vzatí osoby sťažovateľa do väzby

po rozhodnutí o povolení obnovy konania, t. j. uznesením sp. zn.

z 13. augusta 2014. Jediným dôvodom, pre ktorý sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv aj uznesením krajského súdu sp. zn. zo 16. decembra 2014,

je, že tento súd v rámci konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu,

ktoré už bolo „iným“ konaním, „v rámci revízneho princípu... mal možnosť nápravy“ stavu

zapríčineného rozhodnutím z 13. augusta 2014, „ale neurobil tak“. Ústavný súd v tejto

súvislosti uvádza, že takúto konštrukciu uplatnenia ústavnoprávnej ochrany základných

práv alebo slobôd nie je možné akceptovať. Napadnutím uznesenia krajského súdu sp. zn.

zo 16. decembra 2014 sťažnosťou podľa nemožno

atakovať uznesenie okresného súdu sp. zn. z 13. augusta 2014, pretože toto

vzišlo z iného s vecou vedenou krajským súdom pod sp. zn. priamo

nesúvisiaceho konania. Takýto postup uplatnenia ochrany základných práv a slobôd zvolený

sťažovateľom, keď inicioval iné konanie pred všeobecným súdom, aby skrz neho následne

sťažnosťou podľa napadol skoršie rozhodnutie vydané v inom konaní,

nie je súladný s účelom poskytovania ústavnoprávnej ochrany, ústavný súd by totiž v rámci

svojej zákonnej a ústavnej právomoci „nedosiahol“ až na sporné rozhodnutie (uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 13. augusta 2014).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd považoval sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, čo bol dôvod na jej odmietnutie

podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v poznamenáva, že napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú rozhodnutiami o väzbe sťažovateľa,

t. j. o jeho osobnej slobode. Stabilizovaná judikatúra ústavného súdu sa v obdobných

prípadoch (napr. , , ) zhodla v názore, že čl. 46

ods. 1 je všeobecným ustanovením, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu,

a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je

aplikovateľné ustanovenie a 5 , ktoré je vo vzťahu k

v pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty

základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch

pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie

spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto

sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17

ods. 2 a 5 o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie .

Z uvedeného dôvodu je sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva

zaručeného v v konaní o väzbe zjavne neopodstatnená, a preto by ju

ústavný súd mohol odmietnuť podľa aj z tohto dôvodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi

sťažovateľa sa nezaoberal, pretože sa stali bezpredmetnými.

Z rovnakého dôvodu, t. j. odmietnutia sťažnosti ako celku bolo bez právneho

významu odstraňovať nedostatok sťažnosti spočívajúci v absencii právneho zastúpenia

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016