Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 130/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátska kancelária,

Herľanská 547, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -571 z 10. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -571 z 10. mája 2012, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -571

zo dňa 10. mája 2012 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II

na ďalšie konanie.

3. priznáva náhradu trov konania v sume

296,44 Eur, ktorý je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

JUDr. Moniky Ilčišinovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh vyplynulo,

pred okresným súdom bolo pod sp. zn. vedené konanie, v ktorom sa

žalobca Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len

„žalobca“) domáhal po súdom pripustených zmenách žaloby proti žalovanému

(ďalej aj „žalovaný“), za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

(ďalej len „ “), určenia, že zhromaždenie žalovaného konané

29. apríla 2009 v hoteli v rekreačnom stredisku nebolo zasadnutím

mimoriadneho valného zhromaždenia a prijaté uznesenia nie sú uzneseniami mimoriadneho

valného zhromaždenia žalovaného.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn.

z 30. marca 2009 vyhovel návrhu spoločnosti

, a poveril ju v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia zvolať

mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Súd súčasne určil, že predsedom

mimoriadneho valného zhromaždenia až do zvolenia riadneho predsedu mimoriadneho

valného zhromaždenia bude sťažovateľ. Proti tomuto uzneseniu podal 23. apríla 2009

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 27. apríla 2009

vykonateľnosť napadnutého uznesenia odložil. Napriek uvedeným skutočnostiam

sťažovateľ 29. apríla 2009 o 15.00 h protiprávne zorganizoval na mieste ̶rekreačné

stredisko ̶stretnutie niekoľkých subjektov, zastúpených

advokátkou , ktoré nezákonne vystupovali ako akcionári

žalovaného. Stretnutia sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu .

Pri prezentácii predložil výpis majiteľa zo zoznamu akcionárov žalovaného vedeného

Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky (ďalej len „centrálny

depozitár“) k rozhodujúcemu dňu 24. apríla 2009 a kópiu hromadnej akcie na meno,

ktorými preukázal, že jediným akcionárom žalovaného v deň konania mimoriadneho

valného zhromaždenia je žalobca. O priebehu stretnutia splnomocnený zástupca žalobcu

spísal 29. apríla 2009 na notárskom úrade vyhlásenie vo forme

notárskej zápisnice č. N 93/2009, Nz 14567/2009. Sťažovateľ napriek vedomosti o odklade

vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

a neexistencii zákonného práva viesť valné zhromaždenie pokračoval v navodzovaní dojmu,

že vedie mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Ignoroval výpis zo zoznamu

akcionárov vedený centrálnym depozitárom, spísal zdanlivú listinu prítomných akcionárov

žalovaného, uviedol v nej zúčastnené subjekty

a v rozpore s reálnou akcionárskou štruktúrou pridelil hlasovacie práva

osobám, ktoré nikdy neboli akcionármi žalovaného. Následne poveril

, aby ako zástupkyňa akcionárov s najväčším počtom hlasov zhromaždenie viedla.

Táto však opätovne poverila vedením zhromaždenia sťažovateľa, ktorý prítomných vyzval

na odhlasovanie nasledujúcich bodov programu: 1. Zvolenie orgánov MVZ; 2. Zmena

stanov spoločnosti 3. Odvolanie a voľba členov predstavenstva;

4. Odvolanie a voľba členov dozornej rady, a do časti programu 5. Rôzne zaradil napr.

cezhraničné spojenie žalovaného s cyperskou spoločnosťou , rozdelenie

dovtedy nerozdeleného zisku, predaj 34 % akcií žalovaného a iné. Uznesenia prijaté

osobami, ktoré neboli zapísané do zoznamu akcionárov, nemôžu byť uzneseniami

mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného. Naliehavý právny záujem na podanej

určovacej žalobe odôvodnil žalobca tým, že napriek odkladu vykonateľnosti uznesenia

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. realizoval sťažovateľ právne úkony

smerujúce k uskutočneniu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom

označené subjekty vystupovali ako akcionári žalovaného a pokúšali sa prijať uznesenia

v zmysle programu. Uvedené konanie smerovalo k dosiahnutiu zmien zápisu v obchodnom

registri a k uskutočneniu ďalších podstatných zmien v spoločnosti žalovaného. Svedčí o tom

aj pozvánka na ďalšie zasadnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zvolaného na 1. jún

2009 v rekreačnom stredisku , ktorú vypracoval sťažovateľ ako predseda

predstavenstva žalovaného a doručil ju žalobcovi 11. júna 2009. Právne postavenie žalobcu

ako jediného akcionára žalovaného je vážne ohrozené. Bezprostrednosť ohrozenia

a naliehavosť právneho záujmu odôvodňuje vystupovanie označených subjektov

vydávajúcich sa za akcionárov žalovaného, ktorí tvrdia, že na stretnutí 29. apríla 2009

zvolili sťažovateľa za predsedu predstavenstva žalovaného. Týmto spôsobom sa snažia

prevziať obchodné vedenie spoločnosti žalovaného a vykonať ďalšie kroky, ktorými

vznikne na strane žalobcu podstatná škoda. Ochranu práv žalobcu ako jediného akcionára

žalovaného a odstránenie ohrozenia jeho záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami ako podanou určovacou žalobou. Naliehavosť právneho záujmu na určení

právneho statusu stretnutia konaného 29. apríla 2009 je daná z dôvodu ochrany pred ďalšími

zásahmi do akcionárskych práv žalobcu. Pretože nedošlo ku konaniu mimoriadneho valného

zhromaždenia, nemôže sa žalobca domáhať určenia neplatnosti uznesení, o ktorých aktéri

zhromaždenia tvrdia, že sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného,

ide o ničotné právne akty.

Žalovaný s podanou žalobou súhlasil, považoval ju za dôvodnú a navrhol jej

vyhovieť. Pre právnu istotu účastníkov je potrebné rozhodnutie súdu, pretože vec nie je

možné vyriešiť iným spôsobom. Už táto skutočnosť zakladá existenciu naliehavého

právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Vzhľadom na dôvody uvádzané žalobcom je

v súčasnosti neisté aj právne postavenie samotného žalovaného, keďže osoby, ktoré

zvolávali a zúčastnili sa napadnutého mimoriadneho valného zhromaždenia z 29. apríla

2009, sa vo vzťahu k tretím osobám preukazujú zápisnicou z tohto zhromaždenia, vydávajú

sa za členov štatutárneho orgánu žalovaného a snažia sa o vykonanie právnych a iných

úkonov, ktoré ohrozujú žalovaného a sú v jeho neprospech.

Spoločnosť sa pojednávania nariadeného na 10. máj 2012 bez

ospravedlnenia nezúčastnila, k žalobe sa nevyjadrila a odročenie pojednávania nežiadala.

Okresný súd na pojednávaní zároveň rozhodol o nepripustení jej vstupu do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Okresný súd rozsudkom č. k. -571 z 10. mája 2012 žalobe žalobcu

vyhovel a určil, že zhromaždenie uskutočnené 29. apríla 2009 o 15. 00 h v hoteli

v rekreačnom stredisku nebolo zasadnutím mimoriadneho valného

zhromaždenia žalovaného a všetky uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú

uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného.

Okresný súd sa zaoberal najprv posúdením existencie naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení a konštatoval, že „žalobca má vo veci naliehavý právny záujem aj

napriek tomu, že medzi účastníkmi konania nebol spor a obaja účastníci zastávali zhodné

názory ohľadne žalobou napadnutého zhromaždenia a uznesení na ňom prijatých.

Existenciu naliehavého právneho záujmu súd videl v nutnosti odstránenia právnej neistoty

a nejasnosti o právnom charaktere napadnutého zhromaždenia a jeho uznesení vzhľadom

na dôsledky a prejavy tohto zhromaždenia a prijatých uznesení navonok vo vzťahu k tretím

osobám a spätne vo vzťahu k žalobcovi ako aj žalovanému.“.

Ďalej svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto:

„Súdu je z vykonaného dokazovania a jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca

sám vedie, je účastníkom alebo vedľajším účastníkom viacerých súdnych sporov na súdoch

SR vyvolaných v súvislosti s konaním údajného MVZ spoločnosti dňa

29.4.2009 a na ňom prijatými uzneseniami, či v súvislosti s predajom akcii tejto spoločnosti

v exekučnom konaní. ...

Zo zápisnice označenej ako zápisnica z rokovania mimoriadneho valného

zhromaždenia obchodnej spoločnosti konaného dňa 29.4.2009

(čl. 60/65) je bez pochybností zrejmé, že zvolávatelia a ostatné zúčastnené subjekty

registrované pod bodmi 1/7 listiny prítomných akcionárov, vystupovali a konali na tomto

zhromaždení ako akcionári zúčastnení na zasadnutí MVZ a vo forme prijatých uznesení

prejavili svoju jednoznačnú vôľu presadiť zásadné rozhodnutia pre spoločnosť žalovaného

týkajúce sa zmien v jeho štatutárnych a dozorných orgánoch, podnikateľských aktivitách

a majetkovej účasti.

Z vykonaného dokazovania ako aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k.

, ktorý na pojednávaní predložil žalobca, vyplýva, že uzneseniami prijatými

na zhromaždení konanom dňa 29.4.2009 sa prezentovali tretie osoby vystupujúce ako

členovia štatutárneho orgánu spoločností , a na ich základe

vykonávali právne úkony v neprospech žalovaného, ktoré poškodzujú aj akcionárske práva

žalobcu, ako jediného akcionára žalovaného.

Dňa 4. 7. 2009 spísal , konajúci ako predseda predstavenstva

a , konajúci ako člen predstavenstva

na exekútorskom úrade

exekútorský zápis o právnom úkone (obdoba exekučnej Nz podľa slovenského Ex. por.),

ktorým zaviazali uhradiť spoločnosti sumu

12.684.021,81 €. Na základe tohto exekútorského zápisu sp. zn. Exc 109/2009 začalo

exekučné konanie na majetok žalovaného a jeho odberateľom boli doručené exekučné

príkazy prikázaním inej peňažnej pohľadávky.

Súd konštatuje, že s odvolaním sa na zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného

zhromaždenia obchodnej spoločnosti z 29.4.2009

konal a vystupoval ako predseda predstavenstva aj v prejednávanej právnej veci, keď

dňa 26.8.2009 (čl. 199/200) doručil súdu oznámenie o odvolaní plnej moci PZ žalovaného

a súčasne oznámil, že na zastupovanie žalovaného vo veci udelil plnú moc JUDr. Monike

Ilčišinovej.

Žalobca, ktorý v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodnutia súdu je jediným

akcionárom žalovaného zapísaným v zozname akcionárov u Centrálneho depozitára CP SR

nemá možnosť dosiahnuť ochranu svojich práv a právom chránených záujmov spojených

súčasťou v spoločnosti žalovaného (t. j. ochranu nerušeného výkonu akcionárskych práv)

iným spôsobom a inými právnymi prostriedkami než rozhodnutím súdu o podanej určovacej

žalobe. Žalobca tvrdí, že napadnuté zhromaždenie nie je zasadnutím MVZ pre nesplnenie

zákonných podmienok nevyhnutých na konanie MVZ a uznesenia na ňom prijaté nie sú

uzneseniami MVZ. Z tohto dôvodu sa nemôže domáhať ochrany svojich práv podaním

žaloby o určenie neplatnosti uznesení MVZ. Všetky vyššie uvedené okolnosti v ich

vzájomných a vzájomne neoddeliteľných súvislostiach zakladajú podľa názoru súdu

naliehavý právny záujem žalobcu v prejednávanej právnej veci.

Z hľadiska právneho posúdenia vecí a dôvodnosti podanej žaloby súd v spojitosti

s vykonaným dokazovaním posudzoval otázku či sa dňa 29. 4. 2009 mohlo v súlade

so zákonom konať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti

zvolané na základe uznesenia OS BA I č. k. 14/2008 do rekreačného strediska

.

Podstatnou a pre rozhodnutie súdu právne významnou skutočnosťou bolo, že v čase

konania tohto zhromaždenia bola zo zákona a následne aj uznesením NS SR č. k.

z dňa 27.4.2009 odložená vykonateľnosť uznesenia OS BA I č. k. 14/2008.

Podľa v znení k 23. 4. 2009, ak generálny prokurátor podá

mimoriadne dovolanie a súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania

dovolaciemu súdu vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa v cit. znení účinky odkladu vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia zanikajú rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však

uplynutím jedného roka od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak

dovolací súd nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Generálny prokurátor SR doručil

dňa 23. 4. 2009 Najvyššiemu súdu SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu OS BA I č. k.

14/2008 a súčasne navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

V zmysle v znení platnom k 23.4.2009, dňom doručenia

mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu t.j. 23.4.2009 došlo zo zákona k odkladu

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to na dobu 1 roka.

Účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym dovolaním,

ku ktorému dochádza zo zákona ( ) je zamedziť zmareniu účelu a cieľu

mimoriadneho dovolania do doby, kým bude o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku

rozhodnuté. Zákonodarca preto pripustil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia

ex lege momentom doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu.

Následné rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. zo dňa 27. 4. 2009

ničím nezmenilo už existujúce a zo zákona vzniknuté účinky odkladu vykonateľnosti

uznesenia OS BA I č. k. 14/2008, a tieto len ohraničilo dobou do rozhodnutia

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Z judikatúry Ústavného súdu SR je

tunajšiemu súdu známe, že uvedené uznesenie NS SR napadol ústavnou sťažnosťou

zvolávateľ MVZ Namietal, že rozhodnutím NS SR č. k.

zo dňa 27. 4. 2009 boli porušené jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v dohovoru. Ústavný súd

SR uznesením -21 z 9. 10. 2010 sťažnosť odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Účel a význam odkladu vykonateľnosti nastupujúceho zo zákona ako aj procesného

rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym opravným

prostriedkom je identický a spočíva v dočasnom vylúčení účinkov mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnutého rozhodnutia ().

Dňom 23.4.2009, kedy v dôsledku mimoriadneho dovolania Generálneho

prokurátora SR došlo zo zákona k odkladu vykonateľnosti uznesenia OS BA I č. k. 14/2008

už teda nemohol zvolávateľ konajúci

legitímne a v súlade so zákonom zvolať mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti , takéto MVZ zrealizovať a spolu s ďalšími zúčastnenými

subjektmi na takomto MVZ hlasovať a prijímať uznesenia.

Pokiaľ zvolávateľovi , bola uznesením OS BA I č. k.

14/2008 zo dňa 30.3.2009 v zmysle § 181 ods. 3 Obch. zák. v znení platnom v danom čase,

priznaná legitimácia na zvolanie MVZ spoločnosti , toto oprávnenie

trvalo len do 23. 4. 2009, kedy nastúpili účinky odkladu vykonateľnosti uzn. OS BA I č. k.

14/2008.

Po 23. 4. 2009 už žiadnym úkonom zvolávateľa spojeným s prípravou MVZ

(pozvánka na MVZ z 30.4.2009 a ďalšia organizácia MVZ) ako ani úkonom spojeným

s realizáciou tohto zhromaždenia dňa 29.4.2009, hlasovaním na ňom a prijatým uzneseniam

nemožno priznať právne účinky.

Tieto úkony sú vykonané v rozpore so zákonom, nepožívajú právnu ochranu a majú

charakter nulitných úkonov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a cit. ust. zák. dospel súd k záveru, že

zhromaždenie konané dňa 29. 4. 2009 o 15,00 hod. v rekreačnom stredisku

, nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného

a uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami

mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného . Súd preto žalobe

ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.“

Po vyhlásení rozsudku okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 sa

prítomní účastníci (žalobca a žalovaný) vzdali práva na podanie odvolania proti tomuto

rozsudku.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedol, že nebol účastníkom

konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. a o rozsudku

okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 sa dozvedel až 9. júla 2015

doručením rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T 23/2012-

6336 zo 17. februára 2015 (bol vyhlásený v neprítomnosti sťažovateľa), ktorým bol

sťažovateľ uznaný vinným z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu

podľa k a

a odsúdený na trest odňatia slobody na jedenásť rokov. Sťažovateľ ďalej uvádza, že konanie

mimoriadneho valného zhromaždenia bolo týmto rozsudkom klasifikované ako príprava na

pokus trestného činu podvodu a z tohto dôvodu je dotknutou osobou.

Ako zo sťažovateľom predloženého rozsudku Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku č. k. PK – -6336 zo 17. februára 2015 vyplýva, v jeho odôvodnení

(s. 45, 63 – 64) je zhrnutý obsah rozsudku okresného súdu č. k. -571

z 10. mája 2012 s uvedením, že právoplatnosť nadobudol 23. apríla 2013 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -627 z 21. februára 2013.

Sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k.

-571 z 10. mája 2012 odôvodnil tým, že tento rozsudok bol jedným

z hlavných dôkazov v trestnom konaní vedenom proti nemu, keďže z neho bolo zistené, že

sťažovateľ nemohol mimoriadne valné zhromaždenie viesť ako jeho predseda do zvolenia

predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia, nemohol byť zvolený za predsedu

predstavenstva žalovaného, nebolo prijaté uznesenie, ktoré ho do tejto funkcie zvolilo,

pretože sa žiadne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného 29. apríla 2009

neuskutočnilo. Rozsudok okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 je

nesprávny, vydaný v rozpore so zákonom, pretože zvolanie mimoriadneho valného

zhromaždenia, ako aj jeho konanie je právnou skutočnosťou a súd nemôže posudzovať

právnu skutočnosť. Zvolávateľ zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na základe

poverenia súdom, toto jeho právo bolo skonzumované, išlo o právnu skutočnosť, ktorá sa

stala. Aj keby pri zvolávaní a konaní mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného

došlo k porušeniu stanov spoločnosti, ktorýkoľvek akcionár sa mohol domáhať žalobou

určenia neplatnosti prijatých uznesení. Je v rozpore s , ak súd vyhlási právnu

skutočnosť za neexistujúcu a vymaže ju z dejín. Rozsudok súdu vo veci, v ktorej účastníci

zhodne potvrdia, že medzi nimi neexistuje spor a na základe takéhoto zhodného tvrdenia

súd vydá deklaratórny rozsudok, ktorým vyhlási právnu skutočnosť za neexistujúcu, musí

byť chápaný ako paakt a nemôže zakladať právne následky. Okresný súd vo veci

rozhodoval bez splnenia základného predpokladu pre svoje rozhodovanie, keď medzi

účastníkom nebolo žiadneho sporu (aj žalovaný žiadal žalobe vyhovieť). Pokiaľ súdy

prejednávajú spory a v tomto prípade sporu nebolo, postupom súdu došlo aj k porušeniu

, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako z podanej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu týchto jeho práv

malo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012, ktorým

o žalobe žalobcu proti žalovanému bolo rozhodnuté tak, že okresný súd určil, že

zhromaždenie uskutočnené 29. apríla 2009 o 15.00 h v hoteli v rekreačnom stredisku

nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného

a všetky uznesenia prijaté na tomto zhromaždení nie sú uzneseniami mimoriadneho valného

zhromaždenia žalovaného.

Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to

možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. ) alebo ním aspoň bol (napr.

).

Zo sťažnosti samotného sťažovateľa vyplýva, že účastníkom napadnutého konania

boli Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej a ,

resp. spoločnosť , vo vzťahu ku ktorej bolo na pojednávaní 10. mája 2012

rozhodnuté o nepripustení jej vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného.

Keďže sťažovateľ nemal v napadnutom konaní procesné postavenie účastníka

konania (nebol žalobcom, žalovaným ani vedľajším účastníkom), nemohol v tomto konaní

uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo

v posudzovanom konaní dochádzať ani k porušovaniu jeho základných a práv a slobôd

().

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne

legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani sťažovateľom zdôrazňovaná skutočnosť, že

rozsudok okresného súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 bol zohľadnený

i v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – -6336

zo 17. februára 2015. Sťažovateľ predmet konania pred ústavným súdom vymedzil petitom

svojej sťažnosti, a to tak, že k porušeniu ním označených základných práv malo dôjsť

v konaní pred okresným súdom sp. zn. , a nie v konaní Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK – . Takéto vymedzenie predmetu konania

pred ústavným súdom vylučuje zaoberať sa spôsobom zohľadnenia rozsudku okresného

súdu č. k. -571 z 10. mája 2012 v trestnom konaní vedenom proti

sťažovateľovi.

Pre úplnosť, pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že samotné vykonanie mimoriadneho valného

zhromaždenia bolo rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T

23/2012-6336 zo 17. februára 2015 klasifikované ako príprava na pokus trestného činu

podvodu a z tohto dôvodu je dotknutou osobou, zo sťažovateľom ústavnému súdu

predloženého rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK – 2 T 23/2012-

6336 zo 17. februára 2015 vyplýva, že týmto rozsudkom bol sťažovateľ uznaný vinným,

pretože spoločne s ďalšou osobou predstierajúc, že sú oprávnení konať v mene žalovaného,

a to sťažovateľ ako predseda predstavenstva (jeho spoluobžalovaný ako podpredseda

predstavenstva), predložili v Českej republike 4. júna 2009 súdnej exekútorke

, na preukázanie tejto skutočnosti Zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného

zhromaždenia obchodnej spoločnosti , konaného 29. apríla 2009

v v rekreačnom stredisku podpísali exekútorské zápisy

č. Exz 109/2009 a č. Exz 110/2009, v ktorých žalovaný uznal dlhy voči tretím osobám

vo výške 12 684 021,81 €, resp. 179 250,69 €, zaviazal sa zaplatiť zmluvnú pokutu

a súhlasil s priamou vykonateľnosťou exekútorských zápisov, ak dlh nebude zaplatený

do 10. júna 2009, čo malo za následok vedenie exekúcie na majetok žalovaného, pričom

takto sťažovateľ (a spoluobžalovaný) konali napriek svojej vedomosti, že na konanie

mimoriadneho valného zhromaždenia neboli splnené zákonné podmienky, doručením

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora s návrhom na odklad vykonateľnosti

uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 30. marca 2009

najvyššiemu súdu 23. apríla 2009 došlo zo zákona k odkladu jeho vykonateľnosti,

rozhodnutia prijaté na zhromaždení konanom 29. apríla 2009 neboli schválené žalobcom

ako akcionárom žalovaného a sťažovateľ sa nestal predsedom predstavenstva žalovaného.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016