Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 355/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., V., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I., V.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 27. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2009 doručená sťažnosť spoločnosti T., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. apríla 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky zo 4. februára

2008 (doručeného 6. februára 2008) Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

uznesením sp. zn. , Sa 507/B z 30. marca 2009 poveril sťažovateľku zvolať

do 40 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti

T., a. s., B. (ďalej len „spoločnosť“), s navrhovaným programom. Zároveň okresný súd určil

predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia. Na základe uvedeného sťažovateľka (jej

zástupca) zvolala mimoriadne valné zhromaždenie na 29. apríl 2009.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. , Sa 507/B z 30. marca 2009

podal 23. apríla 2009 generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) mimoriadne dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 27. apríla 2009 vykonateľnosť

uznesenia okresného súdu odložil do rozhodnutia o podanom mimoriadnom dovolaní

generálnym prokurátorom.

Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti sa uskutočnilo 29. apríla 2009. Deň

predtým, t. j. 28. apríla 2009, najvyšší súd zaslal uznesenie, ktorým bola odložená

vykonateľnosť rozhodnutia okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá ju však

zastupovala iba v konaní pred okresným súdom o vydanie poverenia zvolať mimoriadne

valné zhromaždenie spoločnosti. Právna zástupkyňa preto 12. mája 2009 vrátila

najvyššiemu súdu uznesenie sp. zn. z 27. apríla 2009 s odôvodnením, že

nie je oprávnenou zastupovať sťažovateľku v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora, pretože jej na toto konanie sťažovateľka neudelila plnú moc.

Sťažovateľke (jej zástupcovi) uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2009 podľa jej

slov doručené nebolo. Na výzvy, aby tak najvyšší súd urobil, bolo sťažovateľke oznámené,

že spis sa nachádza, podľa jej slov, na „Disciplinárnom súde Slovenskej republiky“. Na

žiadosť sťažovateľky o zaslanie fotokópii zo spisu sp. zn. bolo

„Disciplinárnym súdom“ doručené sťažovateľke 23. júla 2009 aj napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. apríla 2009.

Podľa názoru sťažovateľky postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

6 M Obdo 3/2009 a jeho uznesením z 27. apríla 2009 došlo k porušeniu jej základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svoje presvedčenie sťažovateľka odôvodnila

takto:

«Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

27. apríla 2009 a v ňom uvedené právne závery nie sú zlučiteľné s „Ústavou“ a s

„Dohovorom“ z týchto dôvodov:

- Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vydávaní uznesenia o odklade vykonateľnosti

uznesenia Okresného súdu Bratislava I neskúmal, či sú splnené procesné podmienky

prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora ustanovené v § 243e ods. 1

- Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vydávaní uznesenia neskúmal, či predmet odkladu je

spôsobilý na vydanie rozhodnutia o odklade, nakoľko základným procesným predpokladom

prípustnosti odkladu vykonateľnosti je aj spôsobilý predmet odkladu, t. j. právoplatné

a súčasne vykonateľné rozhodnutie znejúce na plnenie, odklad vykonateľnosti neprichádza

do úvahy pri rozhodnutiach znejúcich na určenie práva alebo právneho vzťahu

- Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia

okresného súdu neodôvodnil, len skonštatoval, že podmienky v zmysle ust. pre

odloženie vykonateľnosti boli splnené

- Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky č. VI/2 Pz 191/09-7 a uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. , Sa 507/B

sťažovateľovi nedoručil...

Neodôvodnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade

vykonateľnosti uznesenia okresného súdu znejúceho na určenie práva v neprípustnom

konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora popri existencii platného ust.

, ktoré súd sťažovateľovi nedoručil, je z ústavného hľadiska

neospravedlniteľným a neudržateľným zásahom do práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods.

1 „Ústavy“ a čl. 6 ods. 1 „Dohovoru.“...

V konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. absentujú

dve zo štyroch zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania a to podmienka,

že:

a) dovolanie vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu.

S prihliadnutím na špecifický charakter konania, ktorým sa udeľuje podľa § 181

ods. 1 Obch. zák. poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej

spoločnosti, jeho výsledok a procesnú situáciu nie je rozhodnutie o udelení poverenia

spôsobilé porušiť majetkové a ani iné práva žiadnej fyzickej osobe, právnickej osobe či

štátu.

b) podmienka, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

U tejto poslednej zákonnej podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania ide o

negatívne vymedzenie predpokladu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom. Tento predpoklad je daný iba vtedy keď mimoriadnym dovolaním a

následným zrušením rozhodnutia možno dosiahnuť nápravu a zabezpečiť ochranu práv

fyzických, právnických osôb alebo štátu.

To znamená, že ak prípadným zrušením rozhodnutia nemožno dosiahnuť ochranu

práv a zákonom chránených záujmov, mimoriadne dovolanie nie je namieste a preto ho

treba zamietnuť.

Udelenie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia sa nedotklo

práv oprávnených osôb dovolávať sa neplatnosti uznesení, ktoré z tohto valného

zhromaždenia vzišli...

V konaní Najvyššieho súdu neboli teda splnené procesné podmienky prípustnosti

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podľa ust. a nebol

navyše ani spôsobilý predmet odkladu vykonateľnosti, lebo právoplatné a vykonateľné

uznesenie určilo sťažovateľovi právo zvolať v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti

mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a.s.

Navyše podľa ust. ha ods. 1 už odklad vykonateľnosti mimoriadnym

dovolaním napadnutého rozhodnutia nastal zo zákona dňom doručenia mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora dovolaciemu súdu.

Napriek uvedenému dňa 27. apríla 2009 Najvyšší súd vydal uznesenie, ktorým

rozhodol o tom, že vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sa odkladá až do

rozhodnutia o podanom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora...

Uznesenie okresného súdu napadnuté mimoriadnym dovolaním generálneho

prokurátora znelo na určenie práva zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, nie na plnenie

a teda predmet odkladu nebol spôsobilý na odklad vykonateľnosti.

V čase vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti bola už vykonateľnosť

mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia odložená zo zákona na dobu 1 roka.

Uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia okresného súdu nie je ničím

odôvodnené. Konštatovanie Najvyššieho súdu, že boli splnené podmienky pre odloženie

vykonateľnosti podľa ust. je nesprávne z horeuvedených dôvodov.

Nebol daný dôvod pre také promptné vydanie uznesenia o odklade vykonateľnosti

uznesenia okresného súdu z 30. marca 2009, sp. zn. , Sa 507/B, lebo

vykonateľnosť napadnutého uznesenia už bola zo zákona odložená.

Pokiaľ Najvyšší súd o odklade vykonateľnosti napriek odkladu vykonateľnosti zo

zákona rozhodoval, mal svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Mal jasne a jednoznačne uviesť ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby tri dni po

doručení mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora za účinnosti ust. § 243ha

ods. 1 bolo potrebné o odklade uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré

nezmenilo žiadnym spôsobom existujúci právny stav veci.

Mal jasne a jednoznačne uviesť, ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby zánik práva

určeného v napadnutom uznesení, ku ktorému došlo zo zákona doručením návrhu na odklad

vykonateľnosti súdu, bolo potrebné potvrdiť samostatným uznesením.

Vydanie uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym

dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšším súdom Slovenskej

republiky zo dňa 27. apríla 2009, sp. zn. je zásadným a veľmi vážnym

porušením práva na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 „Ústavy“ a práva na

spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“.

Pochybenie Najvyššieho súdu je v rozpore s viacerými ústavnými princípmi,

predovšetkým:

a) v rozpore s princípom právneho štátu, konkrétne so zásadou právnej istoty

a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Sťažovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I poukazoval na identickú

právnu vec sťažovateľa – T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. proti T. a. s., B. - o

vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie T., a. s., prejednávanú Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. , ktorému návrhu sťažovateľa okresný súd

vyhovel a vydal sťažovateľovi poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie uznesením

zo dňa 18. novembra 2004, sp. zn. .

Uznesenie o vydaní poverenia sťažovateľovi zvolať mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti T., a. s. zo dňa 18. novembra 2004, sp. zn. bolo napadnuté

mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktorému Najvyšší súd vyhovel

rozsudkom sp. zn. z 28. júna 2006.

Rozsudok sp. zn. zo dňa 28. júna 2006 bol na základe sťažnosti

sťažovateľa zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -37 z

11. decembra 2007 a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu jeho

protiústavnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vrátení veci na ďalšie konanie a vyslovení

právneho názoru ústavným súdom, nerešpektujúc nález ústavného súdu opätovne zrušil

uznesenie okresného súdu o vydaní poverenia sťažovateľovi zvolať mimoriadne valné

zhromaždenie spoločnosti T., a. s. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

(prvostupňové konanie bolo v tom čase právoplatne zastavené), pričom v odôvodnení

zrušujúceho rozsudku zo dňa 28. mája 2008, sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 vyhlásil nález

ústavného súdu za protiústavný.

Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ďalšej ústavnej sťažnosti sťažovateľa

zrušil aj tento druhý rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 nálezom sp. zn.

-37 z 15. januára 2009.

Toho času je vec prejednávaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní pod

sp. zn. , v ktorom bude súd po piatich rokoch od uskutočnenia

mimoriadneho valného zhromaždenia skúmať, či sú splnené podmienky na vydanie

poverenia na jeho zvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. nerešpektoval

vydané nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky...

b) v rozpore s princípom legality štátnej moci

Podľa „Ústavy“ štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Je v rozpore s uvedenou ústavnou normou, ak Najvyšší súd v neprípustnom konaní o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, v ktorom nie sú splnené dve zo štyroch

základných zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 rozhodne do troch dní odo dňa doručenia mimoriadneho dovolania

dovolaciemu súdu o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého

rozhodnutia bez akéhokoľvek odôvodnenia, poukazujúc na to, že sú splnené podmienky pre

odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa , hoci tieto splnené nie sú.

c) v rozpore s požiadavkou ochrany základných práv a slobôd, ktorým poskytol

ochranu Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127

„Ústavy“...

d) v rozpore so zásadou „rovnosti zbraní“ ako všeobecnou zárukou spravodlivého

prerokovania veci pred súdom

Zásada „rovnosti zbraní“ je bezprostrednou zárukou základného princípu právneho

štátu a to rovnosti pred zákonom a pred súdom.

„Rovnosť zbraní“ v súdnom konaní zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho

súdneho konania mala primeranú možnosť obhajovať svoju záležitosť pred súdom za

podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane.

Rovnosť procesnoprávneho postavenia účastníkov obsahuje bezprostredné

vystupovanie (a možnosť takéhoto vystupovania) pred súdom ako aj rovnosť uplatňovania

všetkých procesnoprávnych prostriedkov súdnej ochrany vrátane rovnakej možnosti

podávania všetkých (riadnych aj mimoriadnych) opravných prostriedkov.

Procesnoprávne postavenie prokurátora v súdnom konaní o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora ho posúva do výhodnejšieho postavenia voči druhému účastníkovi

konania a toto jeho postavenie bolo enormne zvýhodnené zakotvením ust. § 243h a §243ha

do .

Za účinnosti týchto zákonných ustanovení má byť zásada „rovnosti zbraní“ braná

súdom zvlášť na zreteľ a to osobitne pokiaľ súd rozhoduje o odklade vykonateľnosti na

základe návrhu generálneho prokurátora uznesením voči ktorému nie je prípustný opravný

prostriedok.

Najvyšší súd pri vydávaní uznesenia o odklade vykonateľnosti zásadu „rovnosti

zbraní“ hrubo nerešpektoval najmä tým, že neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k návrhu

generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 M Obdo

3/2009 porušil základné právo spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. na

súdnu ochranu podľa a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. apríla 2009 a vec vracia v rozsahu zrušenia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

ďalšie konanie.

3. Spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. priznáva náhradu trov

konania v sume 245,70 €..., ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 27. apríla 2009 z dôvodu, že najvyšší súd pri

vydávaní tohto uznesenia o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého

uznesenia okresného súdu neskúmal splnenie procesných podmienok prípustnosti

mimoriadneho dovolania, neskúmal, či predmet odkladu vykonateľnosti je spôsobilý na

vydanie takéhoto rozhodnutia, ďalej, že najvyšší súd nedostatočne odôvodnil uznesenie

o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a napokon, že uznesenie najvyššieho

súdu jej nebolo doručené.

Podľa (ďalej aj „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie

a súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia, odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia

zanikajú

a) zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, alebo

b) rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka

od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací súd nerozhodne

o predĺžení tejto lehoty.

Podľa zistenia ústavného súdu najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 20. mája 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2009, rozhodol o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 36 Cbr 14/2008-

224, Sa 507/B z 30. marca 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie

najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 20. júla 2009.

S prihliadnutím na ustanovenie je potrebné zdôrazniť, že

sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv uznesením, ktorého účinky zanikli

20. júla 2009, t. j. takmer dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a v konaní

pred ústavným súdom žiada toto rozhodnutie zrušiť.

1. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa „neskúmania“ splnenia zákonných

podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je

v tejto časti zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Predmetom posudzovania možného porušenia základných práv sťažovateľky

ústavným súdom je uznesenie najvyššieho súdu o odložení vykonateľnosti rozhodnutia

okresného súdu napadnutého mimoriadnym dovolaním a postup najvyššieho súdu, ktorý

vydaniu tohto uznesenia predchádzal. Otázka prípustnosti mimoriadneho dovolania nebola

v tomto štádiu konania predmetom rozhodovania a rozhodnutia najvyššieho súdu. Otázku

splnenia zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania najvyšší súd spravidla

posudzuje až v súvislosti s rozhodovaním o samotnom mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora, a nie pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním

napadnutého rozhodnutia, ktorý (odklad) môže nastať aj bez toho, aby sa najvyšší súd

mohol reálne otázkou splnenia podmienok prípustnosti dovolania reálne zaoberať, a to

práve s prihliadnutím na znenie ustanovenia .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi označeným postupom

a uznesením najvyššieho súdu (o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním

napadnutého rozhodnutia okresného súdu) a namietaným porušením základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru neexistuje

žiadna príčinná súvislosť, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol

pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

2. Ako vyplýva z obsahu mimoriadneho dovolania č. k. VI/2 Pz 191/09-7

z 23. apríla 2009, generálny prokurátor v ňom navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym

dovolaním napadnutého uznesenia okresného súdu. Na základe toho najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 27. apríla 2009 vykonateľnosť uznesenia okresného súdu odložil.

Sama sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu poukazuje na znenie §

243ha ods. 1 (platného od 28. novembra 2008), podľa ktorého došlo k odkladu

vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu už samotným podaním mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom, pretože bola splnená zákonná podmienka existencie

takéhoto návrhu odkladu vykonateľnosti. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu

zároveň uviedla, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu „nezmenilo žiadnym spôsobom

existujúci právny stav veci“. Aj vzhľadom na tento záver samotnej sťažovateľky ústavný

súd konštatuje, že účinky rozhodnutia najvyššieho súdu nemohli žiadnym iným spôsobom

zasiahnuť do jej práv ako takým, ktorý už vznikol priamo zo zákona. Z tohto dôvodu

najvyšší súd svojím uznesením nemohol zasiahnuť ani do základných práv sťažovateľky

tak, ako to vo svojej sťažnosti namieta. Aj v tejto časti je teda jej sťažnosť zjavne

neopodstatnená, a preto ju ústavný súd podľa odmietol.

Táto skutočnosť viedla ústavný súd aj k záveru o tom, že za takéhoto stavu

nevyvstala ani potreba preskúmavať dostatočnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu,

ktorú sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietala.

Iná situácia by bola v prípade, ak by dovolací súd pred uplynutím lehoty jedného

roka (na ktorú je vykonateľnosť odložená „automaticky“) od podania mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom rozhodol o predĺžení tejto lehoty odkladu

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, aby jej uplynutím účinky odkladu vykonateľnosti

nezanikli, ale pretrvávali do skončenia konania o mimoriadnom dovolaní. V takomto

prípade by uznesenie najvyššieho súdu bolo spôsobilým na posúdenie, či najvyšší súd

postupoval a rozhodol v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré sú vyžadované na

dodržanie ochrany základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky. V danej veci však

nejde o tento prípad.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

3. V súvislosti s nedoručením uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. apríla 2009 o odložení vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu sťažovateľka

uviedla, že najvyšší súd doručil uvedené uznesenie právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá

však na jej zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní splnomocnená nebola (plná

moc jej bola udelená len na konanie pred okresným súdom). Tá uznesenie prevzala 5. mája

2009 (vyplýva to z príloh doručených sťažovateľkou ústavnému súdu spolu so sťažnosťou)

a 12. mája 2009 toto rozhodnutie z toho dôvodu vrátila najvyššiemu súdu. Na výzvu

sťažovateľky, aby jej bolo uznesenie o odložení vykonateľnosti doručené jej najvyšší súd

odpovedal, že na vec sa vzťahujúci súdny spis sa nachádza na „Disciplinárnom súde“, ktorý

jej napokon kópiu napadnutého rozhodnutia 23. júla 2009 doručil.

Podľa dovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania

potvrdenie o tom, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na

odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa odseku 1.

Ustanovenia teda priamo neukladajú povinnosť

dovolaciemu súdu doručovať rozhodnutie o odložení vykonateľnosti účastníkom konania,

ale na základe ich žiadosti má povinnosť vydať potvrdenie o podaní mimoriadneho

dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V konečnom

dôsledku teda ani v tomto prípade nedošlo v postupe najvyššieho súcu k vybočeniu z rámca

relevantnej zákonnej úpravy. Preto ústavný súd nemôže konštatovať iné, ako to, že z tohto

pohľadu nemohli byť základné práva sťažovateľky postupom najvyššieho súdu dotknuté.

Vzhľadom na uvedené aj v tejto časti ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa pre absenciu príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , resp. práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na záver ústavný súd k sťažnosti sťažovateľky poznamenáva, že ak by aj postup

najvyššieho súdu v súvislosti s vydaním rozhodnutia o odložení vykonateľnosti

mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora napadnutého uznesenia okresného súdu

nebol absolútne v súlade so znením ustanovení príslušného procesno-právneho predpisu

(), t. j. že by sa takéto rozhodnutie javilo ako nadbytočné,

rozhodne samo osebe nemôže predstavovať taký kvalifikovaný zásah do práv sťažovateľky,

aby bolo možné konštatovať porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru a to najmä s prihliadnutím na platnú a účinnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na

uvedenú záležitosť.

4. Napokon v súvislosti so sťažovateľkinou argumentáciou spočívajúcou

v odvolávaní sa na predošlé nálezy ústavného súdu je potrebné poznamenať, že tieto sa

netýkali rozhodovania o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutých

rozhodnutí, preto ich nemožno považovať za veci obdobné.

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie o jej ďalších požiadavkách, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010