Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 355/2010
PDF · 253.94 KB
No categories available
II. ÚS 355/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., V., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I., V.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 a jeho uznesením
z 27. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra
2009 doručená sťažnosť spoločnosti T., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 a jeho uznesením z 27. apríla 2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľky zo 4. februára
2008 (doručeného 6. februára 2008) Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
uznesením sp. zn. 36 CbR 14/2008, Sa 507/B z 30. marca 2009 poveril sťažovateľku zvolať
do 40 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti
T., a. s., B. (ďalej len „spoločnosť“), s navrhovaným programom. Zároveň okresný súd určil
predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia. Na základe uvedeného sťažovateľka (jej
zástupca) zvolala mimoriadne valné zhromaždenie na 29. apríl 2009.
Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 36 CbR 14/2008, Sa 507/B z 30. marca 2009
podal 23. apríla 2009 generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) mimoriadne dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
uznesenia.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 z 27. apríla 2009 vykonateľnosť
uznesenia okresného súdu odložil do rozhodnutia o podanom mimoriadnom dovolaní
generálnym prokurátorom.
Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti sa uskutočnilo 29. apríla 2009. Deň
predtým, t. j. 28. apríla 2009, najvyšší súd zaslal uznesenie, ktorým bola odložená
vykonateľnosť rozhodnutia okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá ju však
zastupovala iba v konaní pred okresným súdom o vydanie poverenia zvolať mimoriadne
valné zhromaždenie spoločnosti. Právna zástupkyňa preto 12. mája 2009 vrátila
najvyššiemu súdu uznesenie sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 z 27. apríla 2009 s odôvodnením, že
nie je oprávnenou zastupovať sťažovateľku v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora, pretože jej na toto konanie sťažovateľka neudelila plnú moc.
Sťažovateľke (jej zástupcovi) uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2009 podľa jej
slov doručené nebolo. Na výzvy, aby tak najvyšší súd urobil, bolo sťažovateľke oznámené,
že spis sa nachádza, podľa jej slov, na „Disciplinárnom súde Slovenskej republiky“. Na
žiadosť sťažovateľky o zaslanie fotokópii zo spisu sp. zn. 36 CbR 14/2008 bolo
„Disciplinárnym súdom“ doručené sťažovateľke 23. júla 2009 aj napadnuté uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 z 27. apríla 2009.
Podľa názoru sťažovateľky postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
6 M Obdo 3/2009 a jeho uznesením z 27. apríla 2009 došlo k porušeniu jej základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svoje presvedčenie sťažovateľka odôvodnila
takto:
«Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Mobdo 3/2009 zo dňa
27. apríla 2009 a v ňom uvedené právne závery nie sú zlučiteľné s „Ústavou“ a s
„Dohovorom“ z týchto dôvodov:
- Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vydávaní uznesenia o odklade vykonateľnosti
uznesenia Okresného súdu Bratislava I neskúmal, či sú splnené procesné podmienky
prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora ustanovené v § 243e ods. 1
- Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vydávaní uznesenia neskúmal, či predmet odkladu je
spôsobilý na vydanie rozhodnutia o odklade, nakoľko základným procesným predpokladom
prípustnosti odkladu vykonateľnosti je aj spôsobilý predmet odkladu, t. j. právoplatné
a súčasne vykonateľné rozhodnutie znejúce na plnenie, odklad vykonateľnosti neprichádza
do úvahy pri rozhodnutiach znejúcich na určenie práva alebo právneho vzťahu
- Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia
okresného súdu neodôvodnil, len skonštatoval, že podmienky v zmysle ust. § 243 OSP pre
odloženie vykonateľnosti boli splnené
- Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky č. VI/2 Pz 191/09-7 a uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 36 CbR 14/2008, Sa 507/B
sťažovateľovi nedoručil...
Neodôvodnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade
vykonateľnosti uznesenia okresného súdu znejúceho na určenie práva v neprípustnom
konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora popri existencii platného ust.
§ 243ha ods. 1 OSP, ktoré súd sťažovateľovi nedoručil, je z ústavného hľadiska
neospravedlniteľným a neudržateľným zásahom do práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods.
1 „Ústavy“ a čl. 6 ods. 1 „Dohovoru.“...
V konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 absentujú
dve zo štyroch zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania a to podmienka,
že:
a) dovolanie vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu.
S prihliadnutím na špecifický charakter konania, ktorým sa udeľuje podľa § 181
ods. 1 Obch. zák. poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej
spoločnosti, jeho výsledok a procesnú situáciu nie je rozhodnutie o udelení poverenia
spôsobilé porušiť majetkové a ani iné práva žiadnej fyzickej osobe, právnickej osobe či
štátu.
b) podmienka, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
U tejto poslednej zákonnej podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania ide o
negatívne vymedzenie predpokladu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom. Tento predpoklad je daný iba vtedy keď mimoriadnym dovolaním a
následným zrušením rozhodnutia možno dosiahnuť nápravu a zabezpečiť ochranu práv
fyzických, právnických osôb alebo štátu.
To znamená, že ak prípadným zrušením rozhodnutia nemožno dosiahnuť ochranu
práv a zákonom chránených záujmov, mimoriadne dovolanie nie je namieste a preto ho
treba zamietnuť.
Udelenie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia sa nedotklo
práv oprávnených osôb dovolávať sa neplatnosti uznesení, ktoré z tohto valného
zhromaždenia vzišli...
V konaní Najvyššieho súdu neboli teda splnené procesné podmienky prípustnosti
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podľa ust. § 243e ods. 1 OSP a nebol
navyše ani spôsobilý predmet odkladu vykonateľnosti, lebo právoplatné a vykonateľné
uznesenie určilo sťažovateľovi právo zvolať v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti
mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a.s.
Navyše podľa ust. § 243 ha ods. 1 OSP už odklad vykonateľnosti mimoriadnym
dovolaním napadnutého rozhodnutia nastal zo zákona dňom doručenia mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora dovolaciemu súdu.
Napriek uvedenému dňa 27. apríla 2009 Najvyšší súd vydal uznesenie, ktorým
rozhodol o tom, že vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sa odkladá až do
rozhodnutia o podanom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora...
Uznesenie okresného súdu napadnuté mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora znelo na určenie práva zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, nie na plnenie
a teda predmet odkladu nebol spôsobilý na odklad vykonateľnosti.
V čase vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti bola už vykonateľnosť
mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia odložená zo zákona na dobu 1 roka.
Uznesenie o odklade vykonateľnosti uznesenia okresného súdu nie je ničím
odôvodnené. Konštatovanie Najvyššieho súdu, že boli splnené podmienky pre odloženie
vykonateľnosti podľa ust. § 243e OSP je nesprávne z horeuvedených dôvodov.
Nebol daný dôvod pre také promptné vydanie uznesenia o odklade vykonateľnosti
uznesenia okresného súdu z 30. marca 2009, sp. zn. 36 CbR 14/2008, Sa 507/B, lebo
vykonateľnosť napadnutého uznesenia už bola zo zákona odložená.
Pokiaľ Najvyšší súd o odklade vykonateľnosti napriek odkladu vykonateľnosti zo
zákona rozhodoval, mal svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
Mal jasne a jednoznačne uviesť ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby tri dni po
doručení mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora za účinnosti ust. § 243ha
ods. 1 OSP bolo potrebné o odklade uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré
nezmenilo žiadnym spôsobom existujúci právny stav veci.
Mal jasne a jednoznačne uviesť, ktoré skutočnosti ho viedli k tomu, aby zánik práva
určeného v napadnutom uznesení, ku ktorému došlo zo zákona doručením návrhu na odklad
vykonateľnosti súdu, bolo potrebné potvrdiť samostatným uznesením.
Vydanie uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého mimoriadnym
dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšším súdom Slovenskej
republiky zo dňa 27. apríla 2009, sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 je zásadným a veľmi vážnym
porušením práva na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 „Ústavy“ a práva na
spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“.
Pochybenie Najvyššieho súdu je v rozpore s viacerými ústavnými princípmi,
predovšetkým:
a) v rozpore s princípom právneho štátu, konkrétne so zásadou právnej istoty
a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Sťažovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I poukazoval na identickú
právnu vec sťažovateľa – T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. proti T. a. s., B. - o
vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie T., a. s., prejednávanú Okresným
súdom Bratislava I pod sp. zn. 34 Exre 89/04, ktorému návrhu sťažovateľa okresný súd
vyhovel a vydal sťažovateľovi poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie uznesením
zo dňa 18. novembra 2004, sp. zn. 34 Exre 89/04.
Uznesenie o vydaní poverenia sťažovateľovi zvolať mimoriadne valné zhromaždenie
spoločnosti T., a. s. zo dňa 18. novembra 2004, sp. zn. 34 Exre 89/04 bolo napadnuté
mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktorému Najvyšší súd vyhovel
rozsudkom sp. zn. 1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006.
Rozsudok sp. zn. 1 MObdo 5/2005 zo dňa 28. júna 2006 bol na základe sťažnosti
sťažovateľa zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 159/07-37 z
11. decembra 2007 a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu jeho
protiústavnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po vrátení veci na ďalšie konanie a vyslovení
právneho názoru ústavným súdom, nerešpektujúc nález ústavného súdu opätovne zrušil
uznesenie okresného súdu o vydaní poverenia sťažovateľovi zvolať mimoriadne valné
zhromaždenie spoločnosti T., a. s. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(prvostupňové konanie bolo v tom čase právoplatne zastavené), pričom v odôvodnení
zrušujúceho rozsudku zo dňa 28. mája 2008, sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 vyhlásil nález
ústavného súdu za protiústavný.
Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ďalšej ústavnej sťažnosti sťažovateľa
zrušil aj tento druhý rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2008 nálezom sp. zn.
II. ÚS 346/08-37 z 15. januára 2009.
Toho času je vec prejednávaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní pod
sp. zn. 2 M Obdo 1/2009, v ktorom bude súd po piatich rokoch od uskutočnenia
mimoriadneho valného zhromaždenia skúmať, či sú splnené podmienky na vydanie
poverenia na jeho zvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 nerešpektoval
vydané nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky...
b) v rozpore s princípom legality štátnej moci
Podľa čl. 2 ods. 2 „Ústavy“ štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Je v rozpore s uvedenou ústavnou normou, ak Najvyšší súd v neprípustnom konaní o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, v ktorom nie sú splnené dve zo štyroch
základných zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania podľa § 243e
ods. 1 OSP rozhodne do troch dní odo dňa doručenia mimoriadneho dovolania
dovolaciemu súdu o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého
rozhodnutia bez akéhokoľvek odôvodnenia, poukazujúc na to, že sú splnené podmienky pre
odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 243 OSP, hoci tieto splnené nie sú.
c) v rozpore s požiadavkou ochrany základných práv a slobôd, ktorým poskytol
ochranu Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127
„Ústavy“...
d) v rozpore so zásadou „rovnosti zbraní“ ako všeobecnou zárukou spravodlivého
prerokovania veci pred súdom
Zásada „rovnosti zbraní“ je bezprostrednou zárukou základného princípu právneho
štátu a to rovnosti pred zákonom a pred súdom.
„Rovnosť zbraní“ v súdnom konaní zahrňuje právo, aby každá strana občianskeho
súdneho konania mala primeranú možnosť obhajovať svoju záležitosť pred súdom za
podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane.
Rovnosť procesnoprávneho postavenia účastníkov obsahuje bezprostredné
vystupovanie (a možnosť takéhoto vystupovania) pred súdom ako aj rovnosť uplatňovania
všetkých procesnoprávnych prostriedkov súdnej ochrany vrátane rovnakej možnosti
podávania všetkých (riadnych aj mimoriadnych) opravných prostriedkov.
Procesnoprávne postavenie prokurátora v súdnom konaní o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora ho posúva do výhodnejšieho postavenia voči druhému účastníkovi
konania a toto jeho postavenie bolo enormne zvýhodnené zakotvením ust. § 243h a §243ha
OSP do občianskeho súdneho poriadku.
Za účinnosti týchto zákonných ustanovení má byť zásada „rovnosti zbraní“ braná
súdom zvlášť na zreteľ a to osobitne pokiaľ súd rozhoduje o odklade vykonateľnosti na
základe návrhu generálneho prokurátora uznesením voči ktorému nie je prípustný opravný
prostriedok.
Najvyšší súd pri vydávaní uznesenia o odklade vykonateľnosti zásadu „rovnosti
zbraní“ hrubo nerešpektoval najmä tým, že neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k návrhu
generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.»
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 M Obdo
3/2009 porušil základné právo spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Obdo 3/2009
z 27. apríla 2009 a vec vracia v rozsahu zrušenia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
ďalšie konanie.
3. Spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. priznáva náhradu trov
konania v sume 245,70 €..., ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 M Odbo 3/2009 a jeho uznesením z 27. apríla 2009 z dôvodu, že najvyšší súd pri
vydávaní tohto uznesenia o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého
uznesenia okresného súdu neskúmal splnenie procesných podmienok prípustnosti
mimoriadneho dovolania, neskúmal, či predmet odkladu vykonateľnosti je spôsobilý na
vydanie takéhoto rozhodnutia, ďalej, že najvyšší súd nedostatočne odôvodnil uznesenie
o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a napokon, že uznesenie najvyššieho
súdu jej nebolo doručené.
Podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak generálny
prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo
osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243ha ods. 1 OSP ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie
a súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia, odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 243ha ods. 2 OSP účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
zanikajú
a) zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, alebo
b) rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka
od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací súd nerozhodne
o predĺžení tejto lehoty.
Podľa zistenia ústavného súdu najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 M Obdo 3/2009
z 20. mája 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2009, rozhodol o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 36 Cbr 14/2008-
224, Sa 507/B z 30. marca 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie
najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 20. júla 2009.
S prihliadnutím na ustanovenie § 243ha ods. 2 OSP je potrebné zdôrazniť, že
sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv uznesením, ktorého účinky zanikli
20. júla 2009, t. j. takmer dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a v konaní
pred ústavným súdom žiada toto rozhodnutie zrušiť.
1. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa „neskúmania“ splnenia zákonných
podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
v tejto časti zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Predmetom posudzovania možného porušenia základných práv sťažovateľky
ústavným súdom je uznesenie najvyššieho súdu o odložení vykonateľnosti rozhodnutia
okresného súdu napadnutého mimoriadnym dovolaním a postup najvyššieho súdu, ktorý
vydaniu tohto uznesenia predchádzal. Otázka prípustnosti mimoriadneho dovolania nebola
v tomto štádiu konania predmetom rozhodovania a rozhodnutia najvyššieho súdu. Otázku
splnenia zákonných podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania najvyšší súd spravidla
posudzuje až v súvislosti s rozhodovaním o samotnom mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora, a nie pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním
napadnutého rozhodnutia, ktorý (odklad) môže nastať aj bez toho, aby sa najvyšší súd
mohol reálne otázkou splnenia podmienok prípustnosti dovolania reálne zaoberať, a to
práve s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 243ha OSP.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi označeným postupom
a uznesením najvyššieho súdu (o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu) a namietaným porušením základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje
žiadna príčinná súvislosť, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol
pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. Ako vyplýva z obsahu mimoriadneho dovolania č. k. VI/2 Pz 191/09-7
z 23. apríla 2009, generálny prokurátor v ňom navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym
dovolaním napadnutého uznesenia okresného súdu. Na základe toho najvyšší súd uznesením
sp. zn. 6 M Obdo 3/2009 z 27. apríla 2009 vykonateľnosť uznesenia okresného súdu odložil.
Sama sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu poukazuje na znenie §
243ha ods. 1 OSP (platného od 28. novembra 2008), podľa ktorého došlo k odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu už samotným podaním mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom, pretože bola splnená zákonná podmienka existencie
takéhoto návrhu odkladu vykonateľnosti. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu
zároveň uviedla, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu „nezmenilo žiadnym spôsobom
existujúci právny stav veci“. Aj vzhľadom na tento záver samotnej sťažovateľky ústavný
súd konštatuje, že účinky rozhodnutia najvyššieho súdu nemohli žiadnym iným spôsobom
zasiahnuť do jej práv ako takým, ktorý už vznikol priamo zo zákona. Z tohto dôvodu
najvyšší súd svojím uznesením nemohol zasiahnuť ani do základných práv sťažovateľky
tak, ako to vo svojej sťažnosti namieta. Aj v tejto časti je teda jej sťažnosť zjavne
neopodstatnená, a preto ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Táto skutočnosť viedla ústavný súd aj k záveru o tom, že za takéhoto stavu
nevyvstala ani potreba preskúmavať dostatočnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu,
ktorú sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietala.
Iná situácia by bola v prípade, ak by dovolací súd pred uplynutím lehoty jedného
roka (na ktorú je vykonateľnosť odložená „automaticky“) od podania mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom rozhodol o predĺžení tejto lehoty odkladu
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, aby jej uplynutím účinky odkladu vykonateľnosti
nezanikli, ale pretrvávali do skončenia konania o mimoriadnom dovolaní. V takomto
prípade by uznesenie najvyššieho súdu bolo spôsobilým na posúdenie, či najvyšší súd
postupoval a rozhodol v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré sú vyžadované na
dodržanie ochrany základného práva na súdnu ochranu sťažovateľky. V danej veci však
nejde o tento prípad.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. V súvislosti s nedoručením uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Obdo 3/2009
z 27. apríla 2009 o odložení vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu sťažovateľka
uviedla, že najvyšší súd doručil uvedené uznesenie právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá
však na jej zastupovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní splnomocnená nebola (plná
moc jej bola udelená len na konanie pred okresným súdom). Tá uznesenie prevzala 5. mája
2009 (vyplýva to z príloh doručených sťažovateľkou ústavnému súdu spolu so sťažnosťou)
a 12. mája 2009 toto rozhodnutie z toho dôvodu vrátila najvyššiemu súdu. Na výzvu
sťažovateľky, aby jej bolo uznesenie o odložení vykonateľnosti doručené jej najvyšší súd
odpovedal, že na vec sa vzťahujúci súdny spis sa nachádza na „Disciplinárnom súde“, ktorý
jej napokon kópiu napadnutého rozhodnutia 23. júla 2009 doručil.
Podľa § 243ha ods. 3 OSP dovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania
potvrdenie o tom, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na
odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa odseku 1.
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku teda priamo neukladajú povinnosť
dovolaciemu súdu doručovať rozhodnutie o odložení vykonateľnosti účastníkom konania,
ale na základe ich žiadosti má povinnosť vydať potvrdenie o podaní mimoriadneho
dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V konečnom
dôsledku teda ani v tomto prípade nedošlo v postupe najvyššieho súcu k vybočeniu z rámca
relevantnej zákonnej úpravy. Preto ústavný súd nemôže konštatovať iné, ako to, že z tohto
pohľadu nemohli byť základné práva sťažovateľky postupom najvyššieho súdu dotknuté.
Vzhľadom na uvedené aj v tejto časti ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre absenciu príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na záver ústavný súd k sťažnosti sťažovateľky poznamenáva, že ak by aj postup
najvyššieho súdu v súvislosti s vydaním rozhodnutia o odložení vykonateľnosti
mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora napadnutého uznesenia okresného súdu
nebol absolútne v súlade so znením ustanovení príslušného procesno-právneho predpisu
(Občianskeho súdneho poriadku), t. j. že by sa takéto rozhodnutie javilo ako nadbytočné,
rozhodne samo osebe nemôže predstavovať taký kvalifikovaný zásah do práv sťažovateľky,
aby bolo možné konštatovať porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru a to najmä s prihliadnutím na platnú a účinnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na
uvedenú záležitosť.
4. Napokon v súvislosti so sťažovateľkinou argumentáciou spočívajúcou
v odvolávaní sa na predošlé nálezy ústavného súdu je potrebné poznamenať, že tieto sa
netýkali rozhodovania o odklade vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutých
rozhodnutí, preto ich nemožno považovať za veci obdobné.
Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy
rozhodovanie o jej ďalších požiadavkách, rozhodovanie o ktorých je podmienené
vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010