Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 187/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ v právnom postavení

navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bol od

augusta 2012 účastníkom konania o zaplatenie sumy 40 000 eur s príslušenstvom.

Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa

16.09.2013 po viac ako roku od podania návrhu a bolo odročené na neurčito.

Od tohto pojednávania súd vo veci vôbec nekonal, pojednávanie, ktoré sa konalo dňa

09.04.2014 považujem za neúčelné, pretože už v žalobe bolo navrhnuté vykonanie dôkazu

ustanovením znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok. Toto pojednávanie bolo

zbytočné, neprinieslo žiaden posun vo veci.

Podaním dňa 05.02.2014 som súdu oznámil, že dňa 30. decembra 2013 schválilo

obecné zastupiteľstvo žalovanej v bode tri predaj budovy za účelom prestavby

na byty. Z uznesenia vyplýva, že bude pravdepodobne uskutočnená prestavba

na byty, zrejme aj búracie práce. Žiadal som preto súd aby vo veci konal a ustanovil znalca

z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie odhad hodnoty

stavebných prác, za účelom ohodnotenia ceny mnou na budovu vynaložených nákladov, ako

aj určenia hodnoty o ktorú sa zvýšila cena nehnuteľnosti.

Až dňa 06.06.2014 súd nariadil mnou navrhované znalecké dokazovanie. Znalkyňa

súdu vrátila spis dňa 19.01.2015 bez vypracovania znaleckého posudku s odôvodnením, že

na otázky nevie odpovedať, pretože budova je v rekonštrukcii.

Až ustanovenie znalca dňa 06.06.2014 je možné považovať za prvý účelný úkon súdu

v tejto veci, pretože všetky predchádzajúce úkony súdu nijak nemohli prispieť k posunu,

resp. rozhodnutiu vo veci.

Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne som dňa 05.06.2015 navrhol ustanovenie iného

znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie odhad

hodnoty stavebných prác, nakoľko podľa mojich vedomostí je možné na základe dôkazov

v spise odpovedať na otázky položené znalcovi.

Napriek tomuto môjmu návrhu súd vytýčil termín pojednávania na deň 07.10.2015,

ktoré som žiadal odročiť s ohľadom na môj návrh na ustanovenie iného znalca a zásadu

hospodárnosti. O tejto doby je súd nečinný.“.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ konštatuje, že od podania žaloby na okresnom

súde uplynuli už temer 4 roky a vo veci dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň sa

2

domnieva, že samotná dĺžka súdneho konania presahuje akékoľvek ponímanie štandardnej

dĺžky konania a prieťahy v súdnom konaní vzhľadom na predmet súdneho sporu (sumu

40 000 eur, pozn.) v ňom vyvolávajú stav neistoty, bezprávia, nervozity, nespravodlivosti

a frustrácie, v dôsledku čoho si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 eur.

V prílohe podanej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu zároveň predkladá sťažnosť

na prieťahy v konaní zo 6. júna 2015 adresovanú predsedníčke okresného súdu, ako i jej

odpoveď listom z 26. júna 2015, v rámci ktorej predsedníčka okresného súdu s poukazom

na vyjadrenie zákonnej sudkyne zosumarizovala priebeh konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. od podania žalobného návrhu a zároveň konštatovala, že

„... súd vo veci konal, pričom dĺžka medzi jednotlivými úkonmi zodpovedá zaťaženosti

sudcov a ostatných zamestnancov Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Podľa rozvrhu práce

vybavuje zákonná sudkyňa obchodnú agendu, agendu maloletých detí, väzobné pohotovosti,

pričom agenda maloletých detí a väzobných vecí sú agendami, ktoré majú zo zákona

prednosť vo vybavovaní. ...

Nakoľko sa však jedná o vec, kde konanie trvá viac rokov, budem do budúcna

sledovať plynulosť tohto konania.“.

4. V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie

konanie vydal tento nález:

„1./ Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. porušené.

2./ Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 eur, ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

3

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

4

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že

celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

5

12. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti (bod 2), ako i z obsahu odpovede

predsedníčky okresného súdu z 26. júna 2015 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

tvoriacu prílohu podanej ústavnej sťažnosti (bod 3) ústavný súd vyhodnotil, že v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. dosiaľ nedošlo k takej intenzite

zásahu do práv sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by toho času bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku .

13. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu

vedeného pod sp. zn. (t. j. 3 roky a 7 mesiacov) ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol i napriek možnosti

efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu bez

významnejších prieťahov, a preto nezakladal reálnu možnosť vyslovenia porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že ojedinelé

prieťahy okresného súdu v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. nedosiahli

ústavnú intenzitu.

Až prípadná pokračujúca nečinnosť okresného súdu v pre sťažovateľa existenčne

významnej veci by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , čo však ústavný súd

v súčasnom období nemôže posúdiť.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

6

15. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného

súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

16. Ústavný súd v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

vadu neurčitosti, pretože v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka. Ústavný súd však vzhľadom na iný dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25

ods. 2 upustil pri svojom ďalšom postupe od odstraňovania tohto

nedostatku náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016

7