Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 219/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti BENEFIT LEASING, s. r. o., Werferova 3, Košice, zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Majerníkom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice

sp. zn. KRP-4/OEK-KE-2013 zo 4. októbra 2013, uznesením Okresnej prokuratúry

Košice II sp. zn. zo 6. novembra 2013, prípisom Krajskej prokuratúry

v Košiciach č. k. 1/1 Kpt 95/14/8800-4 z 20. februára 2014 a prípisom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 77/14/1000-7 z 13. mája 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti BENEFIT LEASING, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BENEFIT LEASING, s. r. o., Werferova 3,

Košice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom,

Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice (ďalej len „krajské riaditeľstvo PZ“)

sp. zn. KRP-4/OEK-KE-2013 zo 4. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského

riaditeľstva PZ“), uznesením Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná

prokuratúra“) sp. zn. zo 6. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie okresnej prokuratúry“), prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) č. k. 1/1 Kpt 95/14/8800-4 z 20. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý

prípis krajskej prokuratúry“) a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/6 GPt 77/14/1000-7 z 13. mája 2014 (ďalej aj

„napadnutý prípis generálnej prokuratúry“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Spoločnosť BENEFIT LEASING s. r. o. uzavrela dňa 30. 11. 2010 Zmluvu o

pôžičke č. 2010/11/30 s manželmi a . Predmetom

tejto zmluvy bolo poskytnutie hotovostnej pôžičky vo výške 145.095,98 EUR manželom

, pričom úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 6 % p. a. Účelom

poskytnutia tejto pôžičky bolo umožniť manželom vyrovnanie už existujúcich

záväzkov a , vyplývajúcich z predchádzajúcich zmlúv

o leasingu motorových vozidiel uzavretých medzi spoločnosťou BENEFIT LEASING s. r. o.

na jednej strane a spoločnosťou a na druhej strane.

Výška predmetnej pôžičky (145.095,98 EUR) bola totožná s výškou neuhradených

polehotných pohľadávok...

Následne obaja manželia odovzdali prevzatú hotovosť splnomocnenému zástupcovi

spoločnosti BENEFIT LEASING s. r. o. pánu , ktorý im obratom

odovzdal príjmové pokladničné doklady preukazujúce tú skutočnosť, že spoločnosti

BENEFIT LEASING s. r. o. boli manželmi uhradené dovtedajšie záväzky

voči spoločnosti. BENEFIT LEASING s. r. o. tak od tohto momentu evidoval voči manželom

Pufňákovcom už iba jeden záväzok vo výške 145.095,98 EUR, a to ten, ktorý vyplýval

z novouzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 2010/11/30...

Je samozrejmé, že samotnému poskytnutiu pôžičky predchádzalo starostlivé

zvažovanie požiadavky, ktorú prezentovali manželia . Súčasťou toho bolo z našej

strany aj zisťovanie možností zabezpečenia našej pohľadávky, pričom sme zistili, že

ako fyzická osoba je vlastníčkou polyfunkčného objektu na

v Košiciach. Táto nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom č. 82/2012 ohodnotená na sumu

544.083,45 EUR. Dlžníci mali teda dostatočný nehnuteľný majetok na to, aby boli schopní

pokryť svoje záväzky voči našej spoločnosti.

Ručenie bolo taktiež zabezpečené prostredníctvom notárskej zápisnice, ktorú je

možné použiť ako exekučný titul postihujúci celý majetok dlžníkov. Je pravdou, že ako

záložca v prvom rade na predmetnú nehnuteľnosť bol vedený (ako veriteľ),

avšak jeho pohľadávka voči ... bola v sume 117.900 EUR, tzn. že v prípade

výkonu záložného práva predajom nehnuteľností by boli pohľadávky oboch záložných

veriteľov... bez problémov uspokojené...

Dlžníci manželia splátkový kalendár nedodržiavali a z nami poskytnutej

pôžičky v celkovej sume 145.095,98 EUR vrátili iba jej zlomok, predstavujúci sumu

7.000 EUR... V dôsledku toho sme boli nútení dňa 21. 3. 2012 podať návrh na vykonanie

exekúcie voči dlžníkom manželom , a to na základe exekučného titulu, už

spomínanej notárskej zápisnice.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza:

„... ako v poradí prvý veriteľ pristúpil po dohode s dlžníkmi

k dobrovoľnej dražbe. Dobrovoľná dražba nehnuteľností vo vlastníctve

... sa uskutočnila dňa 17. 8. 2012 v Ružomberku... Účastníkmi dražby boli

spoločnosť , so sídlom , zast.

a spoločnosť , so sídlom , zast.

.

Na tomto mieste podotýkame, že deň vzniku spoločnosti je

19. 7. 2012. Predmetná dražba sa pritom konala dňa 17. 8. 2012... Existuje teda veľmi silný

predpoklad, že spoločnosť bola založená vyslovene na jediný účel -

vydraženie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na v Košiciach...

Za účastníka dražby spoločnosť bol na dražbe prítomný

..., ktorý až priamo na mieste nahliadnutím do spisu zistil, že výška pohľadávky

voči manželom bola dodatočne navýšená prostredníctvom troch

fiktívnych dodatkov k Zmluve o pôžičke č. 2010-03-10 z pôvodnej sumy 117.900 EUR

na sumu spolu 735.290 EUR...

Výsledok dobrovoľnej dražby konanej dňa 17. 8. 2012 v Ružomberku... bol taký, že

vydražiteľom predmetných nehnuteľností sa stala spoločnosť Cena,

za ktorú bol predmet dražby vydražený, bola 510.000,- EUR.“

Podľa tvrdenia sťažovateľky „v priebehu celého trestného konania sme sa snažili

upriamiť pozornosť orgánov činných v trestnom konaní na všetky nezrovnalosti a podozrivé

okolnosti, ktoré sprevádzali tak spomínanú pôžičku, ako aj okolnosti konania dražby a jej

výsledok. V tomto prípade sú zreteľné súvislosti, ktoré nasvedčujú tomu, že konaním

, , a prípadne ďalších neznámych

osôb bola páchaná trestná činnosť, pričom poškodenou stranou je spoločnosť BENEFIT

LEASING s. r. o.

Predmetnú pôžičku od považujeme za účelovú a celý s tým súvisiaci

postup za podvodný...

V nadväznosti na tento skutkový stav bolo podané trestné oznámenie orgánom

činným v trestnom konaní. Uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ, Odboru

kriminálnej polície Košice zo 14. 1. 2013 sp. zn. ČVS: ORP-102/5-OEK-KE-2013 bolo

začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a) na tom skutkovom základe, ako je uvedené

v uznesení...

Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ Košice, Odboru kriminálnej

polície sp. zn. ČVS: KRP-4/OEK-KE-2013 zo dňa 3. 6. 2013 bolo trestné stíhanie

zastavené, a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto rozhodnutiu vyšetrovateľa sme v zákonnej lehote podali sťažnosť, ktorej

prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II uznesením sp. zn. z 11. 7. 2013

vyhovel, napadnuté uznesenie vyšetrovateľa zrušil a uložil mu, aby vo veci znova konal a

rozhodol.

Následne, dňa 4. 10. 2013 vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-4/OEK-KE-

2013 opätovne rozhodol o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania sme znovu podali sťažnosť, pričom

túto prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II uznesením zamietol ako nedôvodnú.

Následne bol podaný podnet, ktorý bol Krajskou prokuratúrou v Košiciach vyhodnotený

ako podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre pod sp. zn.: 1/1 KPt 95/14/8800-4 a tento

bol listom zo dňa 20. 02. 2014 odložený ako nedôvodný...

Voči tomuto rozhodnutiu Krajskej prokuratúry v Košiciach, bol podaný opakovaný

podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní na Generálnu prokuratúru SR. Tá listom pod sp. zn.: IV/6 GPt 77/14/1000-7 zo dňa

13. 05. 2014, doručenému nám 23. 05. 2014 len veľmi stroho a obsahovo nedostatočne

uviedla, že sa prokurátor stotožnil s postupom policajta, ale i prokurátorov vo veci

konajúcich.“.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu

garantovaného a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami označených

orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„... považujeme odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za nedostatočné, nakoľko

vyšetrovateľ ani prokurátori sa v nich vôbec nevysporiadali s relevantnými námietkami

účastníka konania, hoci tieto mali význam pre rozhodnutie vo veci, ale obmedzili sa

na citáciu zákonných ustanovení. Neboli rešpektované viaceré nimi uvádzané skutočnosti,

na ktoré sme poukazovali v priebehu trestného konania, a ktoré sme dostatočne

vyčerpávajúcim spôsobom opísali aj v tomto písomnom podaní...

Keďže prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nereagoval na podstatnú

časť námietok a neuviedol z akých dôvodov považoval našu argumentáciu za skutkovo

i právne nepodstatnú, postupoval svojvoľne a arbitrárne, čím porušil základné právo

sťažovateľa na inú právnu ochranu a spravodlivý proces.

Orgány činné v trestnom konaní na všetky námietky reagovali len paušálnym

zhrnutím, že sťažnosť/podnet nie sú dôvodné...“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ Košice, Odboru kriminálnej

polície sp. zn. ČVS: KRP-4/OEK-KE-2013 zo dňa 04. 10. 2013, uznesením Okresnej

prokuratúry Košice II sp. zn.: z 06. 11. 2013, rozhodnutím prokurátora

Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. 1/1 Kpt 95/14/8800-4 zo dňa 20. 02. 2014

a rozhodnutím prokurátora Generálnej prokuratúry sp. zn.: IV/6 GPt 77/14/1000-7 zo dňa

13. 05. 2014 bolo porušené základné právo spoločnosti BENEFIT LEASING, s. r. o.

na spravodlivé súdne konanie zaručené v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.

Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Košice, Odboru kriminálnej polície sp. zn.

ČVS: KRP-4/OEK-KE-2013 zo dňa 04. 10. 2013, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II

sp. zn.: z 06. 11. 2013, rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Košiciach

sp. zn. -4 zo dňa 20. 02. 2014 a rozhodnutie prokurátora Generálnej

prokuratúry sp. zn.: IV/6 GPt 77/14/1000-7 zo dňa 13. 05. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia

na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €,

ktoré sú Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Okresná prokuratúra Košice II, Krajská

prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR povinní spoločne a nerozdielne mu

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Okresná prokuratúra Košice II, Krajská

prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR sú povinní uhradiť sťažovateľovi

spoločnosti BENEFIT LEASING, s. r. o. trovy konania a to spoločne a nerozdielne do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa

a listiny a práva podľa dohovoru uznesením

krajského riaditeľstva PZ sp. zn. KRP-4/OEK-KE-2013 zo 4. októbra 2013, uznesením

okresnej prokuratúry sp. zn. zo 6. novembra 2013, prípisom krajskej

prokuratúry č. k. 1/1 Kpt 95/14/8800-4 z 20. februára 2014 a prípisom generálnej

prokuratúry č. k. IV/6 GPt 77/14/1000-7 z 13. mája 2014.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu

ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom

upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie

súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného

práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. , ).

Z taktiež vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov

činných v trestnom konaní (obdobne napr. ).

Sťažovateľka tvrdí, že napriek tomu, že okresná prokuratúra uznesením

zo 6. novembra 2013 jej sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva PZ

zo 4. októbra 2013 zamietla ako nedôvodnú a krajská prokuratúra jej podanie prípisom

z 20. februára 2014 ako nedôvodné odložila, z ich záverov nebolo zrejmé, aké právne úvahy

viedli orgány prokuratúry k záverom prijatým v súvislosti s vybavovaním jej podnetu

na preskúmanie postupu a uznesenia krajského riaditeľstva PZ vo veci vedenej pod sp. zn.

KRP-4/OEK-KE-2013. Sťažovateľka uvádza, že ochrany svojich garantovaných

práv sa nedomohla ani prostredníctvom opakovaného podnetu adresovaného generálnej

prokuratúre.

Podľa o prokuratúre v znení účinnom

do 31. decembra 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do

už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonania je

podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,

prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný

podriadený prokurátor.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského riaditeľstva PZ, napadnutým uznesením okresnej prokuratúry

a napadnutým prípisom krajskej prokuratúry

Z už citovanej dikcie možno vyvodiť, že právomoc ústavného

súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktoré namietajú

porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú (pozri napr. , , , ).

Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy, alebo iné orgány verejnej moci. Ústavný súd pri uplatňovaní

svojej právomoci vychádza z toho, že ukladá všeobecným súdom, ako aj iným

orgánom verejnej moci chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov, príp. iných orgánov verejnej moci (m. m. ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc

na preskúmanie napadnutého uznesenia krajského riaditeľstva PZ, keďže sťažovateľka

mohla podať proti nemu sťažnosť (čo aj urobila), o ktorej bola oprávnená a aj povinná

rozhodnúť okresná prokuratúra, pričom právomoc okresnej prokuratúry vylučuje právomoc

ústavného súdu. Proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry mohla sťažovateľka

uplatniť podnet (čo aj urobila), o ktorom bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť krajská

prokuratúra, pričom právomoc krajskej prokuratúry rozhodnúť o podnete sťažovateľky

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci.

V súvislosti s uvedeným záverom ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľka namieta touto

sťažnosťou (pozri napr. , , atď.).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým prípisom

generálnej prokuratúry

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľky na inú právnu

ochranu podľa a podľa listiny a práva podľa

dohovoru napadnutým prípisom generálnej prokuratúry vydaným v súvislosti

s vybavovaním opakovaného podnetu sťažovateľky smerujúcim proti napadnutému

uzneseniu krajského riaditeľstva PZ, napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry

a napadnutému prípisu krajskej prokuratúry ústavný súd zo sťažnosti a k nej priložených

príloh zistil, že generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/6 GPt 77/14/1000-7 z 13. mája 2014

reagovala na opakovaný podnet sťažovateľky napadnutým prípisom, v ktorom sa „v zásade

stotožnila s postupom policajta, ale i prokurátorov vo veci konajúcich“.

Generálna prokuratúra v napadnutom prípise predovšetkým uvádza:

„Vo svojom podnete v podstate uvádzate, že k rozhodnutiam v predmetnej veci malo

dôjsť na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, pričom podľa Vás prokurátor

vybavujúci Váš podnet z 23. 01. 2014 nereagoval na všetky okolnosti v ňom uvedené.

Preskúmajúc vyššie uvedené spisy som dospel k záveru, že tak prokurátor vybavujúci

Váš podnet ako i prokurátor rozhodujúci o Vašej sťažnosti v uznesení sp. zn.

zo 06. 11. 2013, ale i vyšetrovateľ v dôvodoch uznesenia sp. zn. KRP-4/OEK-KE-2013

zo 04. 10. 2013 jasne a zrozumiteľne vysvetlili a zdôvodnili všetky pre rozhodnutie

podstatné okolnosti.

Nedá sa však v plnej miere stotožniť s názorom orgánov činných v trestnom konaní,

že nesplácaním predmetného úveru nedošlo k spôsobeniu škody pre spoločnosť Benefit

Leasing s. r. o. Táto okolnosť však nie je takého charakteru, že by v danej veci v spojitosti

s ďalšími dôkazmi produkovanými v tejto veci spôsobila zmenu rozhodnutia policajta.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu okrem iného je podstatným

preukázať, že páchateľ uviedol niekoho do omylu, prípadne niečí omyl využil, ktorá

okolnosť sa preukázať nepodarila. S poukazom na zápisnicu o výsluchu

, ale i Vaše tvrdenie na strane 3 Vášho podnetu z 23. 01. 2014 javí sa byť

dôvodným záver, že Vaša spoločnosť v dobe uzatvárania zmluvy o pôžičke vedela o

majetkových pomeroch dlžníkov, sledovala predovšetkým tú okolnosť, aby z prostriedkov

pôžičky boli splatené staré dlhy a tým nestrácala bonitu voči

, ktorá banka mala byť Vašim veriteľom.

V spise neboli zadokumentované ani okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že

dodatky k zmluve o pôžičke od boli uzatvárané z toho dôvodu, aby sa

Vaša spoločnosť ako veriteľ nemohla uspokojiť na majetku dlžníka. Dodatky k zmluve

o pôžičke od boli podpisované niekoľko mesiacov pred uzatvorením zmluvy

o pôžičke s Vašou spoločnosťou.

Na základe uvedeného Váš opakovaný podnet odkladám, pričom v podrobnostiach

poukazujem aj na dôvody uvedené vo vyššie spomenutých uzneseniach, ako aj na okolnosti

uvedené vo vybavení Vášho podnetu z 23. 01. 2014.“

V nadväznosti na citované ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry,

či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2

zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným

podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva

dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu,

resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. , , ,

), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno

považovať samu osebe skutočnosť, že príslušné orgány prokuratúry podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovejú podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

V posudzovanom prípade sa generálna prokuratúra opakovaným podnetom

sťažovateľky riadne zaoberala. Pritom postupovala aj podľa názoru ústavného súdu ústavne

konformným spôsobom, keď ho napadnutým prípisom odložila s poukazom na skutočnosť,

že krajská prokuratúra postupovala správne, keď podnet sťažovateľky ako nedôvodný

odložila, vzhľadom na skutočnosť, že „po objektívnej stránke teda musí ísť o konanie

spočívajúce v uvedení niekoho do omylu (alebo využití niekoho omyl) a následnom

obohatení sa na škodu cudzieho majetku. Z vykonaného dokazovania však takéto konanie

nerezultuje.“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého

postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom

či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je

prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec,

či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Z uvedeného vyplýva, že záver generálnej prokuratúry o tom, že v konaní nedošlo

k preukázaniu naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu, tlmočený sťažovateľke

v napadnutom prípise nemožno podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na okolnosti

prípadu vyplývajúce aj zo skutkových zistení a právnych záverov nižších zložiek

prokuratúry považovať za taký, ktorý by bol z ústavného hľadiska neakceptovateľný a mal

za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa a podľa

čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016