Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 769/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kostrejom, Cyrila a Metoda 3, Michalovce,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom v konaní a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

z 15. decembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 15. decembra 2014

p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

z 15. decembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Kostreja, Cyrila a Metoda 3, Michalovce,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 19. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Spišská Nová

Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 15. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Vo zvyšnej časti bola

sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietnutá.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „Dňa 7. 4. 2014 vydal súdny exekútor

, upovedomenie o ďalších trovách

exekúcie 905,97 Eur. Zároveň ma (sťažovateľa, pozn.) v nich poučil o možnosti vzniesť

námietky do 14 dní od ich doručenia. Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie sa týkalo

exekučného konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová ves pod sp. zn.

, v ktorom vystupujem ako povinný v 1. rade. Toto upovedomenie mi bolo

doručené 10. 4. 2014. Námietky proti nim (ďalším trovám exekúcie, pozn.) som podal včas

– 23. 4. 2014. Týmto opravným prostriedkom som sa bránil proti nezdôvodneniu základu

a výšky ďalších trov exekúcie, čo vylučuje ich vecnú preskúmateľnosť. Okresný súd Spišská

Nová Ves uznesením z 15. 12. 2014, č. k. -20 mnou podané námietky zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že lehota na podanie námietok v zmysle § 235 ods. 2

Exekučného poriadku (EP) pre exekúcie začaté do 1. 2. 2002 je 3-dňová zákonná a

nemožno ju predlžovať. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. 1. 2015.

S takýmto záverom nemožno súhlasiť. ...

Podľa , prvá veta (

v znení neskorších predpisov, pozn.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa , prvá veta , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu

o lehote na podanie odvolania.

Okresný súd Spišská Nová Ves svoj prístup pri rozhodovaní vo veci založil na čisto

formalistickom výklade, keď dogmaticky vychádzal z textu ustanovenia § 235 ods. 2 EP

[ o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, pozn.] v spojení s § 202 ods. 2 EP účinného k 1. 12. 1995.

Neprihliadol na tú skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý je štátom splnomocnenou osobou

na výkon exekučnej činnosti (§ 2 ods. 1 EP) v upovedomení o ďalších trovách exekúcie

poučil sťažovateľa o práve podať proti nim námietky v 14-dňovej lehote. Z procesno-

právneho hľadiska je upovedomenie o ďalších trovách exekúcie potrebné vnímať ako

rozhodnutie štátneho orgánu v exekučnom konaní o navyšovaní trov prebiehajúcej exekúcie.

Námietky proti nim predstavujú účinný obranný prostriedok povinného, aby sa proti ich

neodôvodnenej výške mohol včas ohradiť. Ak exekútor svojim rozhodnutím v procese

núteného výkonu rozhodnutia, suplujúci činnosť súdu ako štátneho orgánu, poučí účastníka

o práve podať opravný prostriedok v 14-dňovej lehote, nemožno účastníka viniť za to, že

túto lehotu dodržal. Citované ustanovenie v pozn. pod č. 31 pritom

odkazuje na Exekučný poriadok. Ak teda Okresný súd Spišská Nová

Ves rozhodoval o námietkach sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie za stavu, keď súdny

exekútor poučí povinného o možnosti podať námietky v 14-dňovej lehote, mal aplikovať

ústavnokonformný výklad – za použitia a – tak, aby v prípade

nesprávneho poučenia o námietkach sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie bola súdom

akceptovaná 14-dňová lehota.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné práva sťažovateľa , bývajúceho , podľa

,2 SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach, v uznesení

Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. 12. 2014, č. k. -20, porušené boli.

Ústavný súd ruší uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. 12. 2014, č. k.

-20 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 296,44 Eur (2 úkony právnej služby po 139,66 Eur a 2x rež. paušál po 8,39 Eur)

na účet právneho zástupcu sťažovateľa, v lehote 30 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Okresný súd na výzvu ústavného súdu podľa

predložil 5. januára 2016 vyjadrenie k sťažnosti (ďalej len „vyjadrenie okresného súdu“),

v ktorom zdôraznil, že keďže exekučné konanie vo veci sťažovateľa bolo začaté do

1. februára 2002, na podané námietky proti ďalším trovám exekúcie bolo aplikované

ustanovenie

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa

začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, a preto v zmysle

ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku účinného k 1. decembru 1995 účastník

konania mohol vzniesť u súdneho exekútora námietky proti ďalším trovám exekúcie do

troch dní od doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Lehota na podanie

námietok teda začala plynúť od doručenia upovedomenia, pričom sťažovateľ si toto

upovedomenie prevzal 10. apríla 2014 a námietky boli podané na poštovom úrade

23. apríla 2014, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej (3-dňovej) lehoty.

V závere okresný súd skonštatoval, že počas vedenia exekučného konania sa navýšila

pohľadávka oprávneného a pokiaľ by aj prihliadol na nesprávne poučenie súdneho

exekútora v upovedomení, námietky sťažovateľa by taktiež zamietol.

Okresný súd súhlasil s prerokovaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. februára 2016, sťažovateľ

súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

K vyjadreniu okresného súdu dodal, že je strohé, netýka sa argumentácie v ústavnej

sťažnosti, a poukázal na podstatu námietok už uplatnených v sťažnosti týkajúcich sa

absencie aplikácie ustanovení a Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) na vec sťažovateľa.

Sťažovateľ zároveň požadoval navýšenie trov konania oproti petitu sťažnosti

o 1 úkon právnej služby v sume 139,66 € a režijný paušál v sume 8,58 €.

Ústavný súd podľa so súhlasom účastníkov

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (m. m. , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj pri rozhodovaní v danej veci.

Sťažovateľ tvrdí, že v sťažnosti označené právo bolo porušené tým, že okresný súd

neprihliadol na skutočnosť, že súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie

nesprávne poučil sťažovateľa o možnosti vzniesť námietky proti ďalším trovám exekúcie

v lehote 14 dní (správne malo byť v lehote 3 dní) od doručenia upovedomenia o ďalších

trovách exekúcie a námietky sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie následne zamietol

z dôvodu, že boli podané po uplynutí zákonom ustanovenej 3-dňovej lehoty.

Okresný súd v konaní pred ústavným súdom zotrval na stanovisku, že námietky proti

ďalším trovám exekúcie boli podané po uplynutí zákonom ustanovenej 3-dňovej lehoty,

a konštatoval, že aj keby prihliadol na nesprávne poučenie v upovedomení, vzhľadom na

skutočnosť, že v exekučnom konaní došlo k navýšeniu pohľadávky oprávneného o úroky,

ktoré boli exekučným titulom priznané do zaplatenia pohľadávky, námietky sťažovateľa by

taktiež zamietol.

Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym

právnym predpisom, pričom ustanovenia sa aplikujú

v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava ().

Ústavný súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie vo veci sťažovateľa bolo

začaté 30. augusta 1996.

Podľa § 235 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali

do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 Exekučného poriadku účinného od 1. decembra 1995 do 29. júla 1997

exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. decembra 1995

do 29. júla 1997 ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí

o nich exekútor oprávneného a povinného.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. decembra 1995

do 29. júla 1997 proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky

do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje

súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

Je namieste podotknúť, že sťažovateľ síce v sťažnosti odkazuje na aktuálne platné

a účinné ustanovenia ( a ), avšak

s ohľadom na skutočnosť, že o námietkach sťažovateľa bolo okresným súdom rozhodované

15. decembra 2014, ústavný súd pre účely posúdenia sťažnosti vychádzal zo znenia

platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu

o námietkach  časová verzia predpisu účinná od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014 je však

v predmetných ustanoveniach totožná s aktuálne platným a účinným znením.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

31)

predpisusa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. [31) Zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.]

Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po

uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu

o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie

odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Ústavný súd z obsahu spisu ďalej zistil, že sťažovateľ bol súdnym exekútorom

poučený o možnosti vzniesť námietky proti ďalším trovám exekúcie do 14 dní odo dňa

doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.

Sťažovateľ podal námietky proti ďalším trovám exekúcie na poštovú prepravu v 14-

dňovej lehote.

Okresný súd námietky sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie zamietol

s odôvodnením, že boli podané po uplynutí 3-dňovej zákonnej lehoty, ktorú nemožno

predlžovať.

Skutočnosť, že sťažovateľ bol súdnym exekútorom nesprávne poučený o možnosti

vzniesť námietky proti ďalším trovám exekúcie, nebola sporná a nakoniec aj okresný súd ju

konštatuje vo vyjadrení k sťažnosti z 5. januára 2016.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na dikciu príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou okresného súdu sa

námietkami sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie meritórne zaoberať a rozhodnúť

o nich.

V prípade, ak došlo k pochybeniu súdneho exekútora ako štátom určenej osoby

na vykonávanie exekučnej činnosti spočívajúcemu v nesprávnom poučení obsiahnutom

v upovedomení o ďalších trovách exekúcie o lehote na podanie opravného prostriedku

proti týmto trovám (čo je vo svojej podstate účelom námietok voči ďalším trovám

exekúcie), ale zároveň aj k pochybeniu sťažovateľa, ktorý sa týmto zjavne nesprávnym

poučením spravoval (pričom ústavný súd týmto nesleduje spochybnenie váhy maximy

ignarantie iuris ani zásady vigilantibus iura scripta sunt), nie je z ústavnoprávneho hľadiska

akceptovateľný a udržateľný právny názor okresného súdu, podľa ktorého zodpovednosť za

vzniknutú situáciu má niesť sťažovateľ v dobrej viere sa spoliehajúci na správnosť poučenia

v upovedomení. V skutočnosti je totiž všeobecný súd aj podľa doterajšej judikatúry

ústavného súdu primárnym ochrancom nielen zákonnosti, ale aj ústavnosti (m. m.

) a je jeho povinnosťou zákony vykladať a aplikovať tak, aby nedochádzalo

k ústavne neakceptovateľným zásahom do základných práv fyzických a právnických osôb.

Ak sa všeobecný súd dopustí pochybenia, ktoré má v okolnostiach prípadu ústavnú

intenzitu, tak nemožno dôsledky jeho pochybenia pričítať na ťarchu sťažovateľa. Navyše,

pri takej interpretácii a aplikácii zákona, k akej došlo vo veci sťažovateľa, by sa zásadným

spôsobom spochybnil význam ustanovenia (m. m. ).

Za danej situácie to bol práve okresný súd, ktorý bol povinný napriek pochybeniu

súdneho exekútora, ale opäť prízvukované zároveň aj sťažovateľa, ktorý si „neustriehol“

zákonnú lehotu na podanie námietok, toto pochybenie konvalidovať a poskytnúť ochranu

právam sťažovateľa tak, že námietky proti ďalším trovám exekúcie meritórne prerokuje

a rozhodne o nich, a nie ich jednoducho a rýchlo z procesných dôvodov zamietne. Navyše

okresný súd v napadnutom uznesení ani len necituje ustanovenie , a vôbec

nevysvetľuje, prečo ho v danom prípade neaplikoval. Rozhodnutie okresného súdu je

z tohto pohľadu arbitrárne.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd namietaným

uznesením ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahol do základného práva

sťažovateľa vyplývajúceho mu z , a preto rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

IV.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 ( , pozn.), a zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1

, pozn.) vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 ( ,

pozn.), obnovil stav pred porušením.

Keďže ústavný súd rozhodol, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 15. decembra 2014 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

, ústavný súd toto uznesenie zrušil ( v spojení s

) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [

v spojení s ], v ktorom bude okresný súd

viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 56 ods. 6 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu)].

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné

rozhodnúť o úhrade trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia pred

ústavným súdom.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2014, ktorá

bola 839 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2015. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za každý úkon

po 139,83 €, t. j. spolu v sume 279,66 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 8,39 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €.

Za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie sťažovateľa k sťažnosti) ústavný súd

sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia nepriznal, pretože sťažovateľ v predmetnom

vyjadrení nereagoval na stanovisko okresného súdu argumentáciou, ktorá by nebola

obsiahnutá v sťažnosti, naopak, vo svojej podstate v krátkosti iba odkazuje na argumentáciu

v nej predostretú.

Keďže sťažovateľ nepredložil doklad o registrácii jeho právneho zástupcu ako platcu

DPH, ústavný súd priznanú náhradu trov právneho zastúpenia o jej sumu nenavýšil.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016