Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter

Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter

Peružek, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A,

Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o.,

Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná JUDr. Peter Peružek, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania

o určenie vlastníckeho práva vydržaním vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateľky. Návrh na začatie konania bol

okresnému súdu doručený 8. októbra 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Do roku 2013 vykonával súd len administratívne činnosti, ale nerozhodol o

žiadnom postupe v predmetnom konaní. Do dnešného dňa nebolo nielenže vo veci

rozhodnutí, ale neuskutočnilo sa ani len jedno pojednávanie. Sťažovateľka podávala

niekoľko sťažností na prieťahy v konaní 8. 4. 2014, 16. 7. 2014 ako aj predsedovi

Okresného súdu Piešťany 20. 8. 2014 a 26. 8. 2015, pričom k tejto sťažnosti predkladám list

predsedu Okresného súdu Piešťany Spr. 608/2015 zo dna 30. 10. 2015, ktorý považuje za

dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Napriek

uvedenej odpovedi predsedu Okresného súdu Piešťany, príslušný súd do dňa vyhotovenia

tejto sťažnosti nekoná a termín pojednávania neurčil. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú

právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 3 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne

nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľky neboli podniknuté

žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy...“

Podľa názoru sťažovateľky „... zdĺhavým rozhodovaním vo veci došlo

k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

a článku 48 ods. 2 v súvislosti s právom na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti uvádza, že žiada o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „v tomto

konaní súd nezabezpečil a neposkytol garantované právo na súdnu a inú právnu

ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa Slovenskej

republiky.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 Eur

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur,

ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska

kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015, v ktorom okrem iného

uvádza:

„... dňa 08. 10. 2012 bol doručený súdu návrh sťažovateľky v zastúpení advokátom,

ktorý jej bol určený Centrom právnej pomoci, kancelária Hlohovec a ktorej bol priznaný

nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Právny

zástupca navrhovateľky do návrhu uviedol, že táto je oslobodená od súdneho poplatku.

Po preverení veci poverenou vyššou súdnou úradníčkou táto zadala úpravu na vyrušenie

súdneho poplatku z návrhu v časti, v ktorej navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych

poplatkov podľa . Výzva na úhradu súdneho poplatku

bola realizovaná 12. 7. 2013 opravnému zástupcovi navrhovateľky doručená 22. 7. 2013.

Súdny poplatok z návrhu nebol zaplatený a právny zástupca navrhovateľky v prípise

uviedol, že jej patri plné oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 2. 7. 2013 bolo

preverované, či bol súdny poplatok z návrhu uhradený. Dňa 5. 8. 2013 bol spis predložený

vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zastavení konania. Dňa 7. 8. 2013 bolo

uznesením konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Právnemu

zástupcovi navrhovateľky bolo doručené 13. 8. 2013. Dňa 19. 8. 2013 bol súdny poplatok

z návrhu zaplatený a 21. 8. 2013 bolo doručené odvolanie voči uzneseniu o zastavení

konania. Dňa 30. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi

na vypracovanie rozhodnutia o zrušení uznesenia o zastavení. Na základe osobitného

poverenia pre vyššiu súdnu úradníčku bolo dňa 22. 11. 2013 vydané rozhodnutie o zrušení

uznesenia o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2013.

Dňa 16. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľky urgoval konanie vo veci. Zákonná sudkyňa,

ktorej bol spis pridelený JUDr. Lucia Chrapková, PhD. dňom 1. 9. 2015 odišla na ročnú

zahraničnú stáž, preto bol spis dňa 22. 9. 2015 náhodným výberom pridelený Mgr. Andree

Hadnagyovej spolu s ďalšími 140 vecami v pojednávacej agende, ktoré sudkyňa popri

svojich 775 veciach v pojednávacej agende musí postupne vybavovať, pričom veci prevzaté

po sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej musí nanovo naštudovať.

Okolnosť, že vo veci doposiaľ nebolo nariadené pojednávanie je podmienená

množstvom vecí v senátoch sudcov, čo im nedovoľuje v pridelených veciach konať

plynulejšie a bez prieťahov. Nesprávna interpretácia oslobodenia navrhovateľky od

súdnych poplatkov jej právnym zástupcom spôsobila, že konanie bolo zbytočne zastavené.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľky vychádzal.

Uznesením č. k. -11 z 21. januára 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 22. februára 2016 oznámila, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015 a z 22. februára 2016 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 10. marca

2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedla:

„K vyjadreniu Okresného súdu Piešťany, že dôvodom zdržania je nezaplatenie

súdneho poplatku, je zarážajúce, nakoľko aj z vyjadrenia súdu vyplynulo, že od 18. 12. 2013

neuskutočnil Okresný súd Piešťany žiaden úkon.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd vo veci samej ešte nezačal konať, konanie sa v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo v štádiu prípravy pojednávania, preto prípadná právna

či faktická zložitosť napadnutého konania nemohla mať žiadny vplyv na jeho doterajší

priebeh.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka

v súdom určenej lehote nezaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, v dôsledku

čoho okresný súd konanie zastavil. V odvolacej lehote bol následne súdny poplatok

uhradený a proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka odvolanie, čo viedlo

k zrušeniu uznesenia o zastavení konania. Tento procesný postup okresného súdu možno

pripísať na ťarchu sťažovateľky, avšak v okolnostiach posudzovanej veci ho nemožno

považovať za okolnosť, ktorá výraznou mierou prispela k prieťahom v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytlo obdobie krátkodobej nečinnosti okresného súdu

(od podania návrhu na začatie konania 8. októbra 2012 do 12. júla 2013, keď bola

realizovaná výzva sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku), avšak najvýznamnejšie

prieťahy v postupe okresného súdu spočívajú v tom, že bol od 22. novembra 2013 (keď bolo

zrušené uznesenie o zastavení konania) vo veci sťažovateľky absolútne nečinný.

Takýto postup nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania

v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (tri a pol roka), ako aj

skutočnosť, že okresný súd vo veci samej ešte ani nezačal konať, dospel ústavný súd

k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené

jeho dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa a jej právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dlhodobú a neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, berúc do úvahy

skutočnosť, že vo veci samej nezačal ani po uplynutí tri a pol roka konať, dospel ústavný

súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €

(za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016