Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 48/2016
PDF · 208.28 KB
No categories available
II. ÚS 48/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter
Peružek, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 388/2012, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 388/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej
právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A,
Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o.,
Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná JUDr. Peter Peružek, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania
o určenie vlastníckeho práva vydržaním vedeného okresným súdom pod sp. zn.
7 C 388/2012 v procesnom postavení navrhovateľky. Návrh na začatie konania bol
okresnému súdu doručený 8. októbra 2012.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Do roku 2013 vykonával súd len administratívne činnosti, ale nerozhodol o
žiadnom postupe v predmetnom konaní. Do dnešného dňa nebolo nielenže vo veci
rozhodnutí, ale neuskutočnilo sa ani len jedno pojednávanie. Sťažovateľka podávala
niekoľko sťažností na prieťahy v konaní 8. 4. 2014, 16. 7. 2014 ako aj predsedovi
Okresného súdu Piešťany 20. 8. 2014 a 26. 8. 2015, pričom k tejto sťažnosti predkladám list
predsedu Okresného súdu Piešťany Spr. 608/2015 zo dna 30. 10. 2015, ktorý považuje za
dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Napriek
uvedenej odpovedi predsedu Okresného súdu Piešťany, príslušný súd do dňa vyhotovenia
tejto sťažnosti nekoná a termín pojednávania neurčil. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú
právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 3 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne
nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľky neboli podniknuté
žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy...“
Podľa názoru sťažovateľky „... zdĺhavým rozhodovaním vo veci 7 C 388/2012 došlo
k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov...“.
Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti uvádza, že žiada o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „v tomto
konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu
ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 porušil právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 Eur
(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľke sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur,
ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska
kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného
súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015, v ktorom okrem iného
uvádza:
„... dňa 08. 10. 2012 bol doručený súdu návrh sťažovateľky v zastúpení advokátom,
ktorý jej bol určený Centrom právnej pomoci, kancelária Hlohovec a ktorej bol priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Právny
zástupca navrhovateľky do návrhu uviedol, že táto je oslobodená od súdneho poplatku.
Po preverení veci poverenou vyššou súdnou úradníčkou táto zadala úpravu na vyrušenie
súdneho poplatku z návrhu v časti, v ktorej navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych
poplatkov podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Výzva na úhradu súdneho poplatku
bola realizovaná 12. 7. 2013 opravnému zástupcovi navrhovateľky doručená 22. 7. 2013.
Súdny poplatok z návrhu nebol zaplatený a právny zástupca navrhovateľky v prípise
uviedol, že jej patri plné oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 2. 7. 2013 bolo
preverované, či bol súdny poplatok z návrhu uhradený. Dňa 5. 8. 2013 bol spis predložený
vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zastavení konania. Dňa 7. 8. 2013 bolo
uznesením konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Právnemu
zástupcovi navrhovateľky bolo doručené 13. 8. 2013. Dňa 19. 8. 2013 bol súdny poplatok
z návrhu zaplatený a 21. 8. 2013 bolo doručené odvolanie voči uzneseniu o zastavení
konania. Dňa 30. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi
na vypracovanie rozhodnutia o zrušení uznesenia o zastavení. Na základe osobitného
poverenia pre vyššiu súdnu úradníčku bolo dňa 22. 11. 2013 vydané rozhodnutie o zrušení
uznesenia o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2013.
Dňa 16. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľky urgoval konanie vo veci. Zákonná sudkyňa,
ktorej bol spis pridelený JUDr. Lucia Chrapková, PhD. dňom 1. 9. 2015 odišla na ročnú
zahraničnú stáž, preto bol spis dňa 22. 9. 2015 náhodným výberom pridelený Mgr. Andree
Hadnagyovej spolu s ďalšími 140 vecami v pojednávacej agende, ktoré sudkyňa popri
svojich 775 veciach v pojednávacej agende musí postupne vybavovať, pričom veci prevzaté
po sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej musí nanovo naštudovať.
Okolnosť, že vo veci doposiaľ nebolo nariadené pojednávanie je podmienená
množstvom vecí v senátoch sudcov, čo im nedovoľuje v pridelených veciach konať
plynulejšie a bez prieťahov. Nesprávna interpretácia oslobodenia navrhovateľky od
súdnych poplatkov jej právnym zástupcom spôsobila, že konanie bolo zbytočne zastavené.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 C 388/2012 zistil, že
popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu
zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľky vychádzal.
Uznesením č. k. II. ÚS 48/2016-11 z 21. januára 2016 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti
a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 22. februára 2016 oznámila, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie
k sťažnosti nedoplnila.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či
trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015 a z 22. februára 2016 na vedomie
a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 10. marca
2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedla:
„K vyjadreniu Okresného súdu Piešťany, že dôvodom zdržania je nezaplatenie
súdneho poplatku, je zarážajúce, nakoľko aj z vyjadrenia súdu vyplynulo, že od 18. 12. 2013
neuskutočnil Okresný súd Piešťany žiaden úkon.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod
na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že okresný súd vo veci samej ešte nezačal konať, konanie sa v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo v štádiu prípravy pojednávania, preto prípadná právna
či faktická zložitosť napadnutého konania nemohla mať žiadny vplyv na jeho doterajší
priebeh.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka
v súdom určenej lehote nezaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, v dôsledku
čoho okresný súd konanie zastavil. V odvolacej lehote bol následne súdny poplatok
uhradený a proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka odvolanie, čo viedlo
k zrušeniu uznesenia o zastavení konania. Tento procesný postup okresného súdu možno
pripísať na ťarchu sťažovateľky, avšak v okolnostiach posudzovanej veci ho nemožno
považovať za okolnosť, ktorá výraznou mierou prispela k prieťahom v napadnutom konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 7 C 388/2012 vyplýva, že v doterajšom priebehu
napadnutého konania sa vyskytlo obdobie krátkodobej nečinnosti okresného súdu
(od podania návrhu na začatie konania 8. októbra 2012 do 12. júla 2013, keď bola
realizovaná výzva sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku), avšak najvýznamnejšie
prieťahy v postupe okresného súdu spočívajú v tom, že bol od 22. novembra 2013 (keď bolo
zrušené uznesenie o zastavení konania) vo veci sťažovateľky absolútne nečinný.
Takýto postup nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania
v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (tri a pol roka), ako aj
skutočnosť, že okresný súd vo veci samej ešte ani nezačal konať, dospel ústavný súd
k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené
jeho dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že
postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na dlhodobú a neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, berúc do úvahy
skutočnosť, že vo veci samej nezačal ani po uplynutí tri a pol roka konať, dospel ústavný
súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €
primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €
(za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo
predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané
v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016