Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 284/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., Mickiewiczova 7104/14,

Bratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska kancelária

Konečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Rozhodcovského súdu

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-106/2014

z 10. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o.,

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Universal Media Corporation

/Slovakia/ s. r. o., Mickiewiczova 7104/14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska

kancelária Konečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. Rsp V-106/2014

z 10. júla 2015, ktorým rozhodcovský súd zaviazal sťažovateľku zaplatiť druhému

účastníkovi konania sumu 17 526,45 € s príslušenstvom, nahradiť druhému účastníkovi

konania trovy konania a zamietol vzájomnú žalobu sťažovateľky.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka okrem iného uvádza:

«Rozhodcovský súd je zriadený podľa ustanovenia § 12 ZoRK Slovenskou obchodnou

a priemyselnou komorou so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, ktorá je právnickou

osobou, zriadenou o obchodných

a priemyselných komorách, v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský súd síce nie je

orgánom verejnej moci, ale čiastočne vykonáva funkcie všeobecného (občianskoprávneho

alebo obchodného) súdu a štát umožnil takúto delegáciu súdnej moci zo súdu na nesúdny

orgán zložený v podstate zo súkromných osôb − rozhodcov. Takouto možnosťou sa štát

nemôže zbaviť svojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na spravodlivý

proces.

V Konaní Rozhodcovský súd posudzoval otázku Odstúpenia zo dňa 08. 06. 2011

(ďalej ako „Odstúpenie“) sťažovateľa od Zmluvy o zabezpečení odpadového hospodárstva

č. 2011052006 uzavretej medzi účastníkmi Konania dňa 28. 06. 2006 v znení jej neskorších

dodatkov (ďalej ako „Zmluva“). Sťažovateľ si vzájomnou žalobou zo dňa 26. 02. 2015

(v znení zmeny petitu zo dňa 08. 04. 2015) uplatňoval vrátenie poskytnutého plnenia podľa

ustanovenia , tj. zaplatenie sumy oproti zaplateniu

peňažnej náhrady plnení poskytnutých druhým účastníkom Konania. Posúdenie otázky

odstúpenia od Zmluvy na nariadenom ústnom konaní, vyjadrenie sťažovateľa

a nedostatočné odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku v súvislosti s argumentmi

sťažovateľa, sú popísané nižšie...

Nedostatočné odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku ako porušenie práva

na spravodlivý proces

A.

2

Podľa ustanovenia § 51 ods. 3 ZoRK. Ak niektorú otázku postupu konania nemožno

riešiť podľa ZoRK, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred

súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.

Medzi základné zásady civilného procesu, ktorý sa subsidiárne aplikuje aj na

konanie pred Rozhodcovským súdom, patrí právo na spravodlivý proces. Uvedené právo

je zakotvené ako v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, publikovanom ako , tak aj v článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a tiež v úvodnom ustanovení Súčasťou práva

na spravodlivý proces je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu

pre ľudské práva „právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, inak takéto

rozhodnutie svedčí o svojvôli súdu a je arbitrárnym“. Otázka, či sa uvedené zásady aplikujú

aj v prípade rozhodcovského konania, bola niekoľkokrát predmetom posudzovania

Ústavného súdu Slovenskej republiky a tento súd jednoznačne potvrdil, že princípy práva na

spravodlivý proces je potrebné dodržať aj rámci rozhodcovského konania. V tejto sťažnosti

uvádzané kritériá kladené na odôvodňovanie rozhodnutí všeobecných súdov sa preto v plnej

miere aplikujú aj na odôvodňovanie rozhodnutí rozhodcovských súdov. Uvedený záver

podporuje aj subsidiárna aplikácia ustanovenia na kvalitu a náležitosti

odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.

V predmetnom Konaní bolo pre rozhodnutie vo veci relevantným posúdenie

následkov odstúpenia od zmluvy. Na ústnom konaní, konanom dňa 29. 05. 2015, o ktorého

priebehu je vyhotovená zápisnica, rozhodca vyjadril svoj predbežný právny názor

na posúdenie predmetných následkov odstúpenia od zmluvy a sťažovateľovi dal čas

a priestor sa k danému názoru písomne vyjadriť. Na tieto závery sťažovateľ reagoval

podaním podanom dňa 04. 06. 2015, nazvanom Vyjadrenie k predbežnému právnemu

posúdeniu sporu Rozhodcovským súdom (ďalej ako „Vyjadrenie“), kde detailne analyzoval

aplikovateľnú judikatúru súdov a súvisiacu právnu teóriu zo Slovenskej republiky a Českej

republiky, týkajúcu sa posúdenia následkov odstúpenia od obchodno-právnej zmluvy,

predmetom ktorej je záväzok na opakujúce sa plnenie. Na následnom ústnom konaní,

konanom dňa 09. 06. 2015, o ktorého priebehu je vyhotovená zápisnica, rozhodca na závery

Vyjadrenia nereagoval a svoj právny názor neprezentoval...

Právna teória považuje za základnú povinnosť súdu pri odôvodnení rozhodnutia,

vysporiadať sa s argumentmi účastníkov, je nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné

argumenty a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil.

Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia

ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Právna teória pri takýchto

situáciách aplikácie princípov práva na spravodlivý proces zdôrazňuje, že čím hlbšia

a detailnejšia je argumentácia účastníka konania, tým hlbšia a detailnejšia musí byť

následná argumentácia súdu, ak chce vyvrátiť argumenty účastníka. Iba všeobecné

konštatovanie nesprávnosti argumentov účastníka zo strany súdu nepredstavuje dostatočný

protiargument a teda ani za dostatočné vysporiadenie sa s argumentmi účastníka. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument.

Ešte prísnejšie pravidlá na vysporiadanie sa s argumentáciou účastníka je nutné

aplikovať v situácii, keď sa účastník v určitej otázke dovoláva právnej vedy alebo súdnej

praxe. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky by sa súd s citáciou právnej vedy

a praxe mal vysporiadať tak, že uvedie jasné dôvody pre ktoré sa na danú vec nevzťahujú,

inak by rozhodoval arbitrárne. K tomuto názoru sa prikláňa tiež Najvyšší súd Českej

republiky, ktorý vysvetľuje, že ak účastník argumentuje názormi právnej vedy alebo

judikatúry, musí súd na dané názory argumentačne reagovať a to napríklad aj tak,

že vysvetlí, prečo sa na danú situáciu neaplikujú.

Rozhodcovský súd sa však v Rozhodcovskom rozsudku, ktorý vydal v rámci Konania

a ktorý sťažovateľ touto sťažnosťou napáda, nijako nevyjadril, prečo ucelenú argumentáciu

sťažovateľa, prezentovanú vo Vyjadrení, považuje za nesprávnu. K jednotlivým vo

Vyjadrení analyzovaným rozhodnutiam sa vyjadril len okrajovo a nezodpovedal v žiadnom

prípade na otázku, prečo by sa tieto na danú situáciu nemali aplikovať. Rozhodcovský súd

založil Rozhodcovský rozsudok na nedostatočne odôvodnenom právnom názore a

argumentačne nevyvrátil argumentáciu sťažovateľa uvedenú vo Vyjadrení. Sťažovateľ má

preto za to, že Rozhodcovský rozsudok je, v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej

republiky v obdobných veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, arbitrárnym, čo

znamená, že postupom Rozhodcovského súdu v Konaní a nevyrovnaním sa s argumentáciu

sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

4

Uvádzaná arbitrárnosť a nedostatočná odôvodnenosť Rozhodcovského rozsudku

predstavuje podľa názoru sťažovateľa porušenie práva na spravodlivý proces v Konaní

a je dôvodom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku aj preto, že na rozhodcovské konanie

sa aplikuje všeobecný civilný procesný predpis (), ktorého zásadou je aj zásada

práva na spravodlivý súdny proces...

B.

Nad rámec argumentácie v bode A tohto článku si sťažovateľ dovoľuje poukázať

na skutočnosť, že v Konaní, ktorého výsledkom bol Rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský

súd nerozhodoval podľa názoru sťažovateľa podľa platného práva a nesprávne aplikoval

príslušné ustanovenia právnej normy, o ktoré oprel svoje právne závery, postupoval nielen

nelegitímne, ale zároveň tým porušil aj základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu,

zahŕňajúce právo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany.

Nesprávnosť aplikácie právnej normy, nadväzujúcu na neodôvodnenie jej výkladu

prijatého Rozhodcovským súdom, vidí sťažovateľ v tom, že vo Vyjadrení analyzovaný pojem

„opakujúce sa plnenie“ nespojil Rozhodcovský súd so správnymi následkami v súvislosti

s Odstúpením od Zmluvy. V danom prípade podľa názoru sťažovateľa išlo o opakujúce

sa plnenie, na ktoré sa koncepcia čiastočného odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia

ani čiastkového odstúpenia od zmluvy podľa

ustanovenia nevzťahovala, a preto mal Rozhodcovský

súd aplikovať v danom prípade ustanovenie a žalobu

žalobcu v Konaní zamietnuť a vyhovieť vzájomnej žalobe sťažovateľa (ako žalovaného

v Konaní) zo dňa 26. 02. 2015 (v znení zmeny petitu zo dňa 08. 04. 2015).

Sťažovateľ si v tejto súvislosti okrajom dovoľuje uviesť, že podľa jeho názoru

Rozhodcovský súd preferoval nesprávny výklad predmetných právnych noriem, na ktorom

by nemohol zotrvať, ak by sa bol náležíte vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa

uvedenou vo Vyjadrení, ktorá popisovala správny výklad predmetných právnych noriem

a musel by ho zmeniť. Rozhodcovský súd dospel preto nevyhnutne k nesprávnym záverom,

pričom predmetnú vec nesprávne právne posúdil a jeho Rozhodcovský rozsudok

je materiálne nesprávny.

Sťažovateľ má za to, že Rozhodcovský rozsudok je, v súlade s judikatúrou citovanou

vyššie, arbitrárnym tým, že Rozhodcovský súd v Konaní nesprávne aplikoval príslušnú

normu a neodôvodnil svoje rozhodnutie a postup a že uvádzaná arbitrárnosť a

nedostatočná odôvodnenosť Rozhodcovského rozsudku predstavuje porušenie práva na

spravodlivý proces v Konaní a je dôvodom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku.»

Sťažovateľka navrhuje aj odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatným exekučným titulom, hrozí jej

začatie exekučného konania na podklade exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku),

pri ktorom je predpoklad, že bude zrušený. V exekúcii by sťažovateľke hrozila

nenapraviteľná, priama a bezprostredná ujma na právach a majetku. Ujma, ktorú by pri

odklade vykonateľnosti utrpel druhý účastník konania, je podľa názoru sťažovateľky

v porovnaní s ujmou, ktorú by utrpela ona sama, neporovnateľne menšia. Podľa

sťažovateľky požadovaný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie je v rozpore

s verejným záujmom, naopak, napomôže verejnému záujmu v tom zmysle, že rozhodnutie

vydané na podklade porušenia základného práva sa nebude voči sťažovateľovi uplatňovať.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodcovským

rozsudkom sp. zn. Rsp V-106/2014 vydaným dňa 10. 07. 2015 Rozhodcovským súdom

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej veci spoločnosti

, zapísanej v Obchodnom registri vedenom

Okresným súdom Trenčín, Oddiel: Sro, proti spoločnosti Universal

Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 7104/14, 811 07 Bratislava

1 IČO: 35 871 733, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava

I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 58300/B porušené boli.

6

II. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. Rsp V-106/2014 vydaný dňa 10. 07. 2015

Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej

veci spoločnosti

, zapísanej v Obchodnom

registri vedenom Okresným súdom Trenčín, Oddiel: Sro, proti

spoločnosti Universal Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., so sídlom Mickiewiczova

7104/14, 811 07 Bratislava 1 IČO: 35 871 733, zapísanej v Obchodnom registri vedenom

Okresným súdom Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 58300/B sa zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

III. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave

je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka odôvodňuje takto:

«Sťažovateľ je právnická osoba, zastúpená advokátom, ktorá tvrdí, že jej základné

právo alebo sloboda boli porušené a z toho dôvodu napĺňa podmienku aktívnej legitimácie

podľa ustanovenia § 49 ZoUS.

Ústavný súd Slovenskej republiky už v minulosti rozhodoval o sťažnostiach proti

rozsudkom rozhodcovských súdov v situácii, kedy sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na spravodlivý proces. V danom prípade má sťažovateľ,

aj s prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, za

to, že vyčerpal všetky relevantné (účinné) opravné prostriedky proti Rozhodcovskému

rozsudku.

Sťažovateľ však podal súčasne s podaním tejto sťažnosti žalobu na zrušenie

Rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, Okresnom súde Bratislava I, pričom

na podklade doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov v konaniach o žalobách

na zrušenie rozhodcovských rozsudkov existuje vážny dôvod predpokladať, že všeobecný

súd vyhodnotí žalobu ako nespĺňajúcu striktne formulované dôvody na zrušenie

Rozhodcovského rozsudku podľa o rozhodcovskom konaní

(ďalej ako „ZoRK“) a nebude sa preto pre nedostatok právomoci zaoberať ochranou

porušeného základného práva. Preto sťažovateľ vychádza zo skutočnosti, že o ochrane jeho

základných práv a slobôd nebude rozhodovať iný orgán a že už vyčerpal (a nebude mať

možnosť uplatniť) opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ak po skončení jednoinštančného

konania pred Rozhodcovským súdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy

prostredníctvom všeobecných súdov, je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol

aj Ústavný súd Slovenskej republiky...»

Dňa 29. februára 2016 doručil ústavnému súdu advokát JUDr. Ján Kanaba ml.,

Ulica J. Zemana 3141/101, Trenčín „Oznámenie súdu o prevzatí právneho zastupovania“,

v ktorom oznámil, že „prevzal zastupovanie klienta, sťažovateľa, spoločnosť Universal

Media Corporation /Slovakia/ s. r. o., vo všetkých úkonoch pred Ústavným súdom SR

v konaní o sťažnosti podľa SR proti rozhodcovskému rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave v právnej

veci evidovanej pod sp. zn. nRsp V 106-2014, “, a zároveň požiadal

o „upovedomenie o všetkých úkonoch v predmetnej veci“. Sťažovateľka však je v konaní

pred ústavným súdom zastúpená advokátkou Mgr. Dagmar Yoder, LL.M., Advokátska

kancelária Konečná & Zacha, s. r. o., Ventúrska 12, Bratislava (ďalej len „advokátka“),

na základe „Plnomocenstva“ zo 7. októbra 2015, ktoré advokátke nevypovedala a neurobila

tak ani advokátka vo vzťahu ku sťažovateľke (ak by to tak bolo, bolo by ich povinnosťou

oznámiť túto skutočnosť ústavnému súdu). V konaní pred ústavným súdom musí byť podľa

každý sťažovateľ zastúpený advokátom, pričom

judikatúra ústavného súdu sa ustálila na tom, že zastupovať sťažovateľa v konaní pred

ústavným súdom môže len jeden právny zástupca. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

oznámenie o prevzatí právneho zastupovania sťažovateľky neakceptoval.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

8

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo teda úlohou ústavného súdu

predovšetkým posúdenie toho, či má právomoc preskúmať namietané porušenie základných

práv rozhodcovským súdom zriadeným podľa o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

Na ústavnom súde už viacerí sťažovatelia spochybnili ústavnosť postupu

a rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

Ústavný súd niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie

(), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom jednak z úvah,

že rozhodnutie je zo zákona exekučným titulom [porov. a § 41 ods. 2

písm. d) o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov], ale aj z absencie iných opravných prostriedkov

().

Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru,

že na preskúmavanie rozhodnutia rozhodcovských súdov nemá právomoc. Z tohto dôvodu

svojím uznesením z 11. novembra 2015 v konaní o predmetnej veci predložil plénu

ústavného súdu v súlade s a návrh

stanoviska na zjednotenie právneho názoru II. senátu ústavného súdu vo veci vedenej pod

sp. zn. a odchylného právneho názoru III. senátu ústavného súdu

vysloveného v náleze sp. zn. z 31. mája 2011 a v náleze sp. zn.

z 19. februára 2014.

Plénum ústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. z 18. novembra 2015

prijalo toto stanovisko: „Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať

o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov.“ Na základe § 6

je senát v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného

súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

Ústavný súd prikladá k predmetnému uzneseniu aj zjednocujúce stanovisko

sp. zn. PLz. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016

10