Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 267/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Salokom,

Zvonárska 139/8, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Rožňava v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Salokom,

Zvonárska 139/8, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Rožňava v konaní, ktoré bolo vedené

pod sp. zn. (ďalej spolu „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

napadnutého konania vedeného okresným súdom (pôvodne bolo konanie vedené Okresným

súdom Rožňava pod sp. zn. ), predmetom ktorého je rozhodovanie vo veci

zvýšenia výživného na maloleté deti, ako aj rozhodovanie vo veci návrhu na zverenie

maloletých detí do striedavej starostlivosti navrhovateľky (matka maloletých) a sťažovateľa.

Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom

(a predtým Okresným súdom Rožňava), ktoré trvá viac ako štyri roky, a v tejto súvislosti

poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorej sa konanie všeobecného súdu vo veci starostlivosti o maloletých považuje za

privilegovaný typ konania, ktorý vyžaduje zo strany všeobecného súdu starostlivý prístup

a mimoriadnu pozornosť v kontexte rýchlosti a rozhodovania. Sťažovateľ v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti požiadal v čase, keď

maloleté deti boli v jeho osobnej starostlivosti 160 dní v roku, takže jeho návrh bol len

návrhom na zosúladenie stavu faktického so stavom právnym.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že vec prerokúvaná okresným súdom

v napadnutom konaní nie je „... skutkovo ani právne náročná. V dôsledku dĺžky trvania

konania, bol matke maloletých detí vytvorený časový priestor na to, aby deti presťahovala

z Rožňavy do Košíc. Jej reakcia bola nepochybne vyvolaná rozhodnutím Krajského súdu

v Košiciach... ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

Sťažovateľ o konaní matky nemal vedomosť a potom čo sa dozvedel o jej zámere

(od maloletých detí a zo školského zariadenia), bránil sa proti konaniu matky návrhom

na nariadenie predbežného opatrenia a následne v konaní podľa § 35 zákona číslo 36/2005

Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov... Sťažovateľ len na okraj uvádza,

že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel a o nezhode rodičov

rozhodol v čase, keď maloleté deti už druhý rok navštevovali základnú školu v .

V dôsledku týchto udalostí sa styk sťažovateľa s maloletými deťmi zmenil v rozsahu

približne 160 dní ročne na dva víkendy v mesiaci...“.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že napadnuté konanie okresného súdu „v dĺžke piatich rokov

predstavuje v živote a výchove maloletých detí významný úsek ich detstva a vývoja

a zároveň na strane otca maloletých detí významnú časť jeho rodičovských práv, ktoré

v tomto období nemohol plnohodnotne vykonávať. Navyše je sťažovateľ v dôsledku absencie

rozhodnutia o jeho návrhu na zverenie detí do striedavej starostlivosti takmer úplne

vylúčený z rozhodovania o živote detí, je mu obmedzovaný telefonický kontakt s deťmi,

v dôsledku čoho sa už len dozvie o jednotlivých skutočnostiach v živote jeho maloletých

detí.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ argumentuje, že v jeho veci konajúce

všeobecné súdy by mali „... usmerňovať účastníkov konania tak, aby v závere dospeli

k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, tento správne právne vyhodnotili a vec

bez zbytočných prieťahov rozhodli. Akýkoľvek iný postup porušovateľov je zásahom

do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa Dohovoru.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

, priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

15.000 €..., ktoré sú Okresný súd Košice I a Okresný súd Rožňava povinní zaplatiť...

, priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom,

ktorú sú Okresný súd Košice I a Okresný súd Rožňava povinní zaplatiť...“

Sťažovateľ odôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia takto:

„... sťažovateľ poukazuje na dlhodobý stav právnej neistoty a útrapy sťažovateľa,

znásobené skutočnosťou, že je v dôsledku prieťahov v konaní vylučovaný z dennodenného

života maloletých detí, sú oslabované pevné citové väzby medzi ním a maloletými deťmi

a sťažovateľ je obmedzovaný v budovaní dôverných vzťahov s maloletými deťmi počas ich

vývoja a dospievania. Na strane sťažovateľa tak nepretržite vzniká nenahraditeľná ujma na

jeho rodinných vzťahoch s maloletými deťmi.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov, a to okrem iného aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a postupom pôvodne v jeho veci konajúceho

Okresného súdu Rožňava, predmetom ktorého je rozhodovanie vo veci zvýšenia výživného

na maloleté deti, ako aj rozhodovanie vo veci návrhu na zverenie maloletých detí

do striedavej starostlivosti navrhovateľky (matka maloletých) a sťažovateľa. Napadnuté

konanie bolo začaté podaním návrhu navrhovateľky Okresnému súdu Rožňava

17. februára 2011. Okresný súd Rožňava uznesením sp. zn. z 5. júna 2015

v spojení s opravným uznesením z 22. júna 2015 preniesol svoju príslušnosť vo veci návrhu

na zvýšenie výživného na maloleté deti a na zverenie maloletých detí do striedavej

starostlivosti oboch rodičov na okresný súd v súlade s § 88 ods. 1 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku (výlučná miestna príslušnosť). Vec bola okresnému súdu postúpená

27. júla 2015.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný

súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich prípadné porušenie

posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre taktiež opakovane zdôrazňuje,

že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen neodôvodnenou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , ,

).

Okrem toho ústavný súd stabilne judikuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , tak sťažnosť

odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. , ,

).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že potom, ako bol spis vzťahujúci sa

na napadnuté konanie predložený okresnému súdu na rozhodnutie, t. j. po 27. júli 2015, boli

vo veci vykonané tieto procesné úkony:

1. Dňa 7. septembra 2015 bolo nariadené pojednávanie na 18. november 2015.

2. Dňa 6. októbra 2015 okresný súd ustanovil za opatrovníka Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Košice, ktorého zároveň vyzval na prešetrenie pomerov v rodine, a vyžiadal si

od príslušných orgánov štátnej správy nevyhnutné podklady na zistenie majetkových

pomerov sťažovateľa (odpovede na dožiadania príslušných orgánov štátnej správy boli

okresnému súdu doručené v období od 26. októbra 2015 do 18. novembra 2015, pozn.).

3. Pojednávanie nariadené na 18. november 2015 bolo odročené na 3. február 2016

z dôvodu potreby doplniť dokazovanie.

4. Dňa 11. januára 2016 okresný súd dožiadal zamestnávateľa sťažovateľa

o informáciu týkajúcu sa jeho priemerného zárobku (odpoveď zamestnávateľa sťažovateľa

bola okresnému súdu doručená 1. februára 2016, pozn.).

5. Dňa 2. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie právneho

zástupcu sťažovateľa z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 3. február 2016

zo zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu a z dôvodu nezabezpečenia

substitučného zastúpenia, na základe čoho bolo pojednávanie nariadené na 3. február 2016

odročené na 13. apríl 2016.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu vykonaných v konaní

vedenom pod sp. zn. ústavný súd nezistil v postupe okresného súdu obdobia

absolútnej nečinnosti a ani obdobia neefektívnej činnosti.

V súvislosti s pojednávaním nariadeným na 3. február 2016, ktoré bolo preročené

na 13. apríl 2016 z dôvodov na strane právneho zástupcu (choroba a nezabezpečenie

substitučného zastúpenia), ústavný súd zdôrazňuje, že posúdenie opodstatnenosti dôležitého

dôvodu v súlade s (ďalej aj „OSP“) na

odročenie pojednávania patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Keďže z ospravedlnenia predloženého okresnému súdu vyplývajú skutočnosti

podstatné pre záver o tom, či boli splnené všetky predpoklady na odročenie pojednávania

v súlade s (nezabezpečenie substitučného zastúpenia

a potvrdenie o tom, že sťažovateľ trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu), teda

o tom, že právny zástupca účelne využil všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi konania, ktorého zastupuje (k tomu pozri aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. augusta

2011), odročenie pojednávania na 13. apríl 2016 nemožno pripísať na ťarchu okresného

súdu. Na druhej strane však nemožno opomenúť tú skutočnosť, že takýmto spôsobom môže

dochádzať z dôvodov na strane sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, k predĺženiu

napadnutého konania. Predĺženie konania vedeného všeobecným súdom z dôvodov na

strane sťažovateľa pritom predstavuje okolnosť, na ktorú v rámci kritéria správania

sťažovateľa ústavný súd pri rozhodovaní o tom, či v konkrétnom prípade došlo

k zbytočných prieťahom, stabilne prihliada.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom

konaní konal v zásade plynulo, pričom jeho postup v napadnutom konaní nemožno hodnotiť

ako neefektívny, resp. taký, ktorý nevedie k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza.

Ústavný súd preto v posudzovanom prípade nezistil existenciu takých skutočností,

ktoré by zakladali možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto túto časť

sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Rožňava

v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom Okresného súdu Rožňava

v konaní vedenom pod sp. zn. . V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný

súd považuje za potrebné poukázať na svoj právny názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej

judikatúry (napr. , , , ), podľa ktorého

ochranu základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany (doručenia sťažnosti ústavnému súdu) porušovanie označeného základného práva

príslušným orgánom verejnej správy (v prípade sťažovateľa ide o Okresný súd Rožňava)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva podľa ,

ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Aplikujúc uvedený právny názor na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,

že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (18. novembra 2015, pozn.) sa sťažovateľova

vec týkajúca sa zvýšenia výživného na maloleté deti a na zverenie maloletých detí

do striedavej starostlivosti oboch rodičov už na Okresnom súde Rožňava nenachádzala,

a preto tento súd v tomto čase už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ani jeho právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 dohovoru. Ústavný súd preto

aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd poznamenáva, že odmietnutie sťažnosti

nebráni sťažovateľovi obrátiť sa opätovne na ústavný súd, ak by postupom okresného súdu

v budúcnosti dochádzalo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016