Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Barborou Štrutekovou, Hlavná 44, Trnava, pre namietané porušenie jeho

základného práva na obhajobu podľa postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na obhajobu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: «Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa

16.10.2015 č. k. v bode VI súd podľa z dôvodu podľa

, a obvineného ,... vzal do väzby.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ ako obvinený sťažnosť, o ktorej

rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27.10.2015 č. k. tak, že

sťažnosť obvineného zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.10.2015 č. k.

(strana 3 tohto uznesenia) vyplýva, že obvinení podali proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2015 č. k. sťažnosti, z ktorých do dňa

neverejného zasadnutia bola odôvodnená len sťažnosť obvineného .

Z uvedeného je zrejmé, že Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd pri svojom

rozhodovaní mal za to, že súdu nebolo doručené odôvodnenie sťažnosti podanej obvineným

.

Uvedené však nekorešponduje so skutočnosťou.

Krajský súd v Trnave rozhodoval dňa 27.10.2015 (v utorok).

Odôvodnenie sťažnosti obvineného prostredníctvom jeho obhajcu

bolo doručené Okresnému súdu Trnava k č. k. zo dňa 24.10.2015 (v sobotu),

prikladám výpis z mailovej komunikácie. Zásielka s týmto odôvodnením odoslaná

na poštovú prepravu dňa 24.10.2015, prikladám kópiu podacieho lístka.

Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie sťažnosti obvineného nebolo

Okresným súdom ihneď obratom a neodkladne predložené nadriadenému súdu, čo nemôže

byť na ujmu obvineného.

Konštatovanie sťažnostného súdu, že do jeho rozhodovania nebola sťažnosť

obvineného odôvodnená, neobstojí...

Máme za to, že postupom Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave bolo

porušené základné ľudské právo sťažovateľa v zmysle čl. 50 ods. 3 druhej hlavy siedmeho

oddielu v znení: „Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý

čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.“ a to jeho právo na obhajobu spočívajúce najmä v tom, aby sa súd vysporiadal

s jeho obhajobou ako aj náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na obhajobu sám alebo prostredníctvom obhajcu

podľa postupom Okresného súdu Trnava v konaní

a Krajského súdu v Trnave č. k. v súvislosti s rozhodovaním

o väzbe porušené nebolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. sa zrušuje.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €,- (slovom

štyritisíc eur), pričom Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť z tejto sumy sumu vo výške

2.000,-€ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a Krajský súd v Trnave je

povinný zaplatiť z tejto sumy sumu vo výške 2.000,-€ (slovom štyritisíc eur) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

296,44 € na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na obhajobu podľa postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru

mal obratom predložiť odôvodnenie sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 16. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného

súdu“), a postupom krajského súdu, ktorý rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal

s obhajobou obsiahnutou v odôvodnení sťažnosti.

V súvislosti s predostretou námietkou ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa

na to, že ústavný súd už pri posudzovaní obdobnej sťažnosti uviedol, že

v žiadnom svojom ustanovení výslovne neukladá sudcovi pre prípravné konanie povinnosť

pred predložením spisu nadriadenému súdu vyčkať na doručenie písomného vyhotovenia

uznesenia o vzatí obvineného do väzby pre účel, aby umožnil obvinenému alebo jeho

obhajcovi doplniť dôvody podanej sťažnosti, pokiaľ takéto uznesenie bolo obvinenému

a jeho obhajcovi riadne oznámené v ich prítomnosti a obvinený využil svoje právo podať

proti oznámenému uzneseniu sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu ().

Z hľadiska práva obvineného predložiť svoje argumenty proti väzbe pritom nie je

významné, či obvinený využije právo podať sťažnosť bezprostredne po vyhlásení uznesenia

alebo si ponechá pre svoje rozhodnutie zákonnú lehotu. V kontexte sťažnosti nie je pre

posúdenie zachovania práva podľa a dohovoru rozhodujúca schopnosť

obvineného podanú sťažnosť súčasne aj odôvodniť, ale podstatné je, či procesný postup

súdu umožňoval obvinenému tak urobiť za pomoci jeho obhajcu.

Z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že 16. októbra 2015 bol

vykonaný výsluch sťažovateľa, ktorý bol na výsluchu prítomný a vypovedať odmietol,

pričom na výsluchu bola prítomná aj jeho obhajkyňa, ktorej vyjadrenie je zahrnuté

v odôvodnení uznesenia okresného súdu.

Ústavný súd sa zaoberal otázkou, či postupom krajského súdu, ktorý bol formálne

v súlade so zákonom, bola aj reálne zachovaná možnosť sťažovateľa oboznámiť sa dôvodmi

rozhodnutia okresného súdu a účinne napadnúť právny názor okresného súdu, že sú splnené

formálne a materiálne podmienky na jeho vzatie do väzby.

Podľa názoru ústavného súdu mal sťažovateľ túto možnosť zachovanú.

Sťažovateľovi bolo pred vypočutím doručené uznesenie o vznesení obvinenia, vedel

zo spáchania akého skutku je podozrivý, z akých dôvodov aj ako je skutok právne

posudzovaný. Vedel tiež, z ktorých zákonných dôvodov a na základe akých skutkových

okolností bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby a aj ktoré dôkazy predložené

prokurátorom na preukázanie opodstatnenosti jeho návrhu boli pred okresným súdom

vykonané. Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti sťažovateľa a jeho obhajkyne, čím bol

oboznámený s právnym názorom okresného súdu na splnenie podmienok na vzatie

do väzby, ako aj s dôvodmi tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom

okresného súdu a postupom krajského súdu a označeným právom, porušenie ktorého

sťažovateľ namietal, predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016