Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 172/2016
PDF · 136.1 KB
No categories available
III. ÚS 172/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Barborou Štrutekovou, Hlavná 44, Trnava, pre namietané porušenie jeho
základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 115/2015 a postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 81/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 115/2015 a postupom Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 81/2015.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol: «Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
16.10.2015 č. k. 0 Tp 115/2015 v bode VI súd podľa § 87 ods. 2 Tr. por. z dôvodu podľa
§ 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Tr. por. obvineného ,... vzal do väzby.
Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ ako obvinený sťažnosť, o ktorej
rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 27.10.2015 č. k. 3 Tpo 81/2015 tak, že
sťažnosť obvineného zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.10.2015 č. k.
3 Tpo 81/2015 (strana 3 tohto uznesenia) vyplýva, že obvinení podali proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2015 č. k. 0Tp 115/2015 sťažnosti, z ktorých do dňa
neverejného zasadnutia bola odôvodnená len sťažnosť obvineného .
Z uvedeného je zrejmé, že Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd pri svojom
rozhodovaní mal za to, že súdu nebolo doručené odôvodnenie sťažnosti podanej obvineným
.
Uvedené však nekorešponduje so skutočnosťou.
Krajský súd v Trnave rozhodoval dňa 27.10.2015 (v utorok).
Odôvodnenie sťažnosti obvineného prostredníctvom jeho obhajcu
bolo doručené Okresnému súdu Trnava k č. k. 0 Tp 115/2015 zo dňa 24.10.2015 (v sobotu),
prikladám výpis z mailovej komunikácie. Zásielka s týmto odôvodnením odoslaná
na poštovú prepravu dňa 24.10.2015, prikladám kópiu podacieho lístka.
Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie sťažnosti obvineného nebolo
Okresným súdom ihneď obratom a neodkladne predložené nadriadenému súdu, čo nemôže
byť na ujmu obvineného.
Konštatovanie sťažnostného súdu, že do jeho rozhodovania nebola sťažnosť
obvineného odôvodnená, neobstojí...
Máme za to, že postupom Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave bolo
porušené základné ľudské právo sťažovateľa v zmysle čl. 50 ods. 3 druhej hlavy siedmeho
oddielu Ústavy Slovenskej republiky v znení: „Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý
čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.“ a to jeho právo na obhajobu spočívajúce najmä v tom, aby sa súd vysporiadal
s jeho obhajobou ako aj náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu.»
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na obhajobu sám alebo prostredníctvom obhajcu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
0 Tp 115/2015 a Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo 81/2015 v súvislosti s rozhodovaním
o väzbe porušené nebolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo 81/2015 sa zrušuje.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000 €,- (slovom
štyritisíc eur), pričom Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť z tejto sumy sumu vo výške
2.000,-€ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a Krajský súd v Trnave je
povinný zaplatiť z tejto sumy sumu vo výške 2.000,-€ (slovom štyritisíc eur) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
296,44 € na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.
I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho názoru
mal obratom predložiť odôvodnenie sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 115/2015 zo 16. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného
súdu“), a postupom krajského súdu, ktorý rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal
s obhajobou obsiahnutou v odôvodnení sťažnosti.
V súvislosti s predostretou námietkou ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa
na to, že ústavný súd už pri posudzovaní obdobnej sťažnosti uviedol, že Trestný poriadok
v žiadnom svojom ustanovení výslovne neukladá sudcovi pre prípravné konanie povinnosť
pred predložením spisu nadriadenému súdu vyčkať na doručenie písomného vyhotovenia
uznesenia o vzatí obvineného do väzby pre účel, aby umožnil obvinenému alebo jeho
obhajcovi doplniť dôvody podanej sťažnosti, pokiaľ takéto uznesenie bolo obvinenému
a jeho obhajcovi riadne oznámené v ich prítomnosti a obvinený využil svoje právo podať
proti oznámenému uzneseniu sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu (III. ÚS 101/2013).
Z hľadiska práva obvineného predložiť svoje argumenty proti väzbe pritom nie je
významné, či obvinený využije právo podať sťažnosť bezprostredne po vyhlásení uznesenia
alebo si ponechá pre svoje rozhodnutie zákonnú lehotu. V kontexte sťažnosti nie je pre
posúdenie zachovania práva podľa čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru rozhodujúca schopnosť
obvineného podanú sťažnosť súčasne aj odôvodniť, ale podstatné je, či procesný postup
súdu umožňoval obvinenému tak urobiť za pomoci jeho obhajcu.
Z obsahu odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že 16. októbra 2015 bol
vykonaný výsluch sťažovateľa, ktorý bol na výsluchu prítomný a vypovedať odmietol,
pričom na výsluchu bola prítomná aj jeho obhajkyňa, ktorej vyjadrenie je zahrnuté
v odôvodnení uznesenia okresného súdu.
Ústavný súd sa zaoberal otázkou, či postupom krajského súdu, ktorý bol formálne
v súlade so zákonom, bola aj reálne zachovaná možnosť sťažovateľa oboznámiť sa dôvodmi
rozhodnutia okresného súdu a účinne napadnúť právny názor okresného súdu, že sú splnené
formálne a materiálne podmienky na jeho vzatie do väzby.
Podľa názoru ústavného súdu mal sťažovateľ túto možnosť zachovanú.
Sťažovateľovi bolo pred vypočutím doručené uznesenie o vznesení obvinenia, vedel
zo spáchania akého skutku je podozrivý, z akých dôvodov aj ako je skutok právne
posudzovaný. Vedel tiež, z ktorých zákonných dôvodov a na základe akých skutkových
okolností bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby a aj ktoré dôkazy predložené
prokurátorom na preukázanie opodstatnenosti jeho návrhu boli pred okresným súdom
vykonané. Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti sťažovateľa a jeho obhajkyne, čím bol
oboznámený s právnym názorom okresného súdu na splnenie podmienok na vzatie
do väzby, ako aj s dôvodmi tohto rozhodnutia.
Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom
okresného súdu a postupom krajského súdu a označeným právom, porušenie ktorého
sťažovateľ namietal, predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016