Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 207/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Bavlnárska 312/9, Trenčín, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2015

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení

žalobcu v pôvodnom konaní o zaplatenie 79 086,87 eur s príslušenstvom, podaním

dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-111 z 28. júla 2014 inicioval dovolacie konanie vedené na najvyššom súde

pod sp. zn. .

Ako ďalej uvádza: „... Okresný súd v Trebišove uznesením zo dňa 22.3.2012 č. k.

-41 žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd - Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie rozhodnutím zo dňa

6.6.2012.

Dovolací súd uznesením zo dňa 24.3.2013... rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, nepreskúmateľné a zjavne

neodôvodnené, čím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Následne odvolací súd rozhodnutím zrušil rozhodnutie prvého stupňa.

V novom konaní po vrátení veci z dovolacieho a odvolacieho súdu rozhodoval opäť

prvostupňový súd... a uznesením zo dňa 18.12.2013 nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Odvolací súd... uznesením sp. zn. zo dňa 28.7.2014 uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil.

Žalobca opäť podal voči tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu... dovolanie a svoju

argumentáciu o. i. založil na tom, že došlo k nerešpektovaniu právneho názoru dovolacieho

súdu vyjadreného v rozhodnutí NS SR z 24.6.2013.

Dovolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 29.9.2015 rozhodol tak, že odvolanie

odmieta.“

3. Sťažovateľ, argumentujúc nepriaznivými majetkovými pomermi odôvodňujúcimi

podľa jeho názoru oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, dáva do rozporu závery

dovolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí a zastáva názor, že najvyšší súd (tým, že

nezistil žiadne vady v rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa i napriek zjavným

pochybeniam a odklonu od zákonnej úpravy pri posudzovaní jeho majetkových pomerov)

napadnutým rozhodnutím porušil práva účastníka konania v postavení žiadateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dodáva, že „... súdy neskúmali objektívnu

neschopnosť účastníka konania zaplatiť súdny poplatok v čase podania žiadosti, t. j. v roku

2012, ale v rozpore so zákonom vyvodzovali nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku

z hodnotenia majetkových pomerov účastníka konania v roku 2009...

Dovolací súd rozhodoval len formálne... bez toho, aby sa... vysporiadal

s argumentáciou dovolateľa, a to predovšetkým s jeho námietkami spočívajúcimi

v nesprávnom postupe súdu čo do rešpektovania a vkladu predmetného ustanovenia § 138

ods. 1 a to zvlášť pri posudzovaní majetkových pomerov účastníka...

Žalobca nikdy nenamietal v dovolaní, že by došlo k porušeniu jeho práva a to

odňatiu možnosti konať pred súdom...“.

4. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov sťažovateľ v závere podanej sťažnosti

ústavnému súdu navrhuje, aby vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 29. septembra 2015 a aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

5. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažovateľom podanej

ústavnej sťažnosti  v záujme objektívneho posúdenia sťažovateľom uvádzaných

skutočností  od najvyššieho súdu vyžiadal zaslanie (zo súdneho spisu Okresného súdu

Trebišov sp. zn. , ktorý sa toho času nachádzal na najvyššom súde, pozn.)

fotokópie dovolania, ktorým sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 28. júla 2014 a na základe ktorého následne najvyšší súd napadnutým

uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol a nepriznal mu náhradu trov dovolacieho

konania.

6. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ podaním z 22. septembra

2014 podal dovolanie voči uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 28. júla 2014

podľa (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že

„... odvolací súd vydaným rozhodnutím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, ak

nepostupoval podľa a , keďže nevydal uznesenie, ktoré

by zodpovedalo požiadavke predmetných ustanovení a ako také je výsledkom svojvôle

súdnej moci a nerešpektovaním ústavných princípov spravodlivého súdneho procesu a činí

ho tak arbitrárnym“. Sťažovateľ v dovolaní taktiež poukázal i na nerešpektovanie právneho

názoru najvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp. zn. z 24. júna

2012, opakovane zdôrazňoval pochybenie tak Okresného súdu Trebišov, ako i krajského

súdu pri vyhodnocovaní jeho majetkových pomerov a konštatoval arbitrárnosť predmetných

súdnych rozhodnutí.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom podanej ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým

rozhodnutím dovolacieho súdu, ktorým najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol, došlo

k porušeniu sťažovateľom v petite sťažnosti uvedeného základného podľa čl. 46 ods. 1

, ako i práva podľa dohovoru.

Sťažnostné námietky sťažovateľa sa v tomto smere sústreďujú na tvrdené

nedostatočné vysporiadanie sa najvyššieho súdu s argumentáciou sťažovateľa uvedenou

v podanom dovolaní a na „formalizmus“ napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ v podanej

sťažnosti zároveň zdôrazňuje, že „... nikdy nenamietal v dovolaní, že by došlo k porušeniu

jeho práva a to odňatou možnosti konať pred súdom“ (pozri k tomu bod 6, pozn.).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. V kontexte sťažnostných námietok (bod 9) ústavný súd upriamuje pozornosť na

relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej najvyšší súd uviedol,

že „... dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239

ods. 1 a 2 , prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/,

nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberaj otázkou, či

v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesným vadám uvedeným v , že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom...

Pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom

námietka, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav a pri aplikácii

ustanovenia dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok pre

oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Dovolací súd poukazuje na to, že pre vyhovenie návrhu účastníka na oslobodenie od

súdnych poplatkov je v zmysle potrebné, aby súčasne boli splnené dve

podmienky, a to že: 1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad

svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto

podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť. V danom prípade súd

prvého stupňa nevyhovel žiadostí dovolateľa z dôvodu nesplnenia prvej podmienky, keď

dospel k záveru, že pomery dovolateľa oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú

a odvolací súd dospel k zhodnému záveru. Dovolateľ v konaní nepreukázal, že nemá

disponibilné prostriedky a dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu (dovolateľa).

Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by procesným

postupom odvolacieho súdu bola znemožnená realizácia niektorého z jeho procesných

oprávnení.

Zo spisu nevyplýva, že by sa súdy v prejednávanej veci dopustili porušenia

procesných oprávnení žalobcu majúcich za následok odňatie mu možnosti pred súdom

konať. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanej veci postup súdov

nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu v zmysle § 237 písm. f/

.

Procesnú nesprávnosť postupu odvolacieho súdu vyvodzuje dovolateľ aj z toho, že

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené,

predčasné a arbitrárne. Dovolací súd k tejto námietke uvádza, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi

názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov...

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd postačujúco

odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým nadviazal na uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré ako

vecne správne potvrdil. Podľa dovolacieho súdu nižšie súdy dostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie uznesenia

( v spojení s ), je v nich vysvetlené, z ktorých dôkazov pri

rozhodovaní vychádzali aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdili. Za odňatie

možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobcu. Tým ale nemohlo

dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. ... Súdy nižšieho stupňa

vo svojich rozhodnutiach uviedli rozhodujúci skutkový stav, zdôraznili a vysvetlili postup

určenia výšky súdneho poplatku, citovali použité ustanovenia zákonov, zhodnotili majetkové

pomery žalobcu a charakter nároku uplatneného žalobcom, z čoho potom vyvodili právny

záver o nedôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že nakoľko prípustnosť dovolania

v danom prípade nemožno vyvodiť z ust. , nebola preukázaná existencia

dovolateľom namietanej vady konania v zmysle ust. a neboli zistené (ani

tvrdené) iné vady uvedené v ust. , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu podľa ust. v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný

odmietol.“.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu jasne

a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol

a prečo sťažnostné námietky sťažovateľa nie sú spôsobilé spochybniť správnosť

napadnutého rozhodnutia. Rovnako to je i v prípade tvrdenia sťažovateľa, že v dovolaní

(ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, pozn.) nikdy nenamietal odňatie

možnosti konať pred súdom (bod 3). Ústavný súd totiž zo zaobstaraného dovolania

sťažovateľa z 22. septembra 2014 (bod 6) považoval za preukázané, že sťažovateľ ako

dovolací dôvod uvádzal práve ustanovenie , a teda jeho tvrdenie

spochybňujúce túto skutočnosť rovnako neobstojí.

13. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike (porovnaj čl. 142 ods. 1, čl. 124 a čl. 127 ods. 1

) vyplýva, že rozhodovanie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v rámci

občiansko/obchodnoprávnych vecí patrí predovšetkým do právomoci všeobecných súdov.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani posudzovať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

14. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže posudzovať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

15. Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných

súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi základnými právami

alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných

súdov.

V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosti za zjavne neopodstatnené podľa

. Zjavná neopodstatnenosť teda znamená, že už pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu možnosť porušenia

základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní pred orgánmi verejnej moci,

osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi ().

16. Po oboznámení sa s obsahom napádaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. septembra 2015 (bod 11) dospel ústavný súd k záveru, že zo záverov

najvyššieho súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Ústavný súd rovnako nedospel k názoru, že by závery najvyššieho súdu v predmetnej

veci bolo možné kvalifikovať ako arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označeným

článkom a dohovoru. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným.

17. Ústavný súd v nadväznosti na sťažovateľom namietané porušenie čl. 6 dohovoru

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu konštatuje, že povinnosť zaplatiť súdne

poplatky nemožno v princípe podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre

ľudské práva, preto priame uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok

ustanovuje, tu neprichádza do úvahy.

18. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených taktiež vyplýva, že sťažovateľova

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov bola podrobená súdnej kontrole.

Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu nedošlo

k porušeniu sťažovateľom označených práv. Z toho vyplýva, že sťažnosť proti napadnutému

rozhodnutiu najvyššieho súdu je zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

19. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na sťažovateľovu procesnú situáciu

po vydaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorá mu umožňuje v ďalšom

priebehu súdneho konania účinne namietať v sťažnosti označené skutočnosti v prípade, ak

by kvôli nezaplateniu súdneho poplatku došlo k zastaveniu konania, a teda aj k faktickému

odmietnutiu žaloby sťažovateľa z procesných dôvodov (princíp subsidiarity). Sťažovateľ

v takomto prípade (t. j. ak by súdny poplatok nezaplatil a konanie by bolo z tohto dôvodu

zastavené) bude disponovať nielen riadnym (odvolanie), ale aj mimoriadnym (dovolanie)

opravným prostriedkom.

20. Ústavný súd taktiež v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2

sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalším návrhom

sťažovateľa (návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie

veci na ďalšie konanie) už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016