Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 215/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Petrom Rybárom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 28. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na právnu pomoc podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. októbra 2015 (ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“) nepriznaním trov konania v exekučnom konaní, v ktorom

vystupoval ako povinný.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. zastavil exekúciu vedenú proti

povinnému, povolil jej odklad a uložil oprávnenému nahradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 161,07 €. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal oprávnený odvolanie,

v ktorom poukázal, že nezavinil zastavenie exekúcie. Krajský súd následne napadnutým

uznesením zmenil uznesenie okresného súdu tak, že sťažovateľovi náhradu trov konania

nepriznal.

3. Sťažovateľ, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj judikatúru

všeobecných súdov a ústavného súdu, nesúhlasí s právnymi závermi krajského súdu a je

toho názoru, že v tejto veci pri rozhodovaní o trovách exekučného konania krajský súd

nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Exekučného poriadku (mal v jeho veci aplikovať

), čo malo za následok porušenie jeho označených práv v bode 1.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného v petite navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol, že jeho základné práva podľa a právo podľa dohovoru označené

v bode 1 napadnutým uznesením krajského súdu porušené boli. Súčasne sa domáha, aby

ústavný súd prikázal krajskému súdu priznať sťažovateľovi trovy konania v konaní

vedenom pod sp. zn. a v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a tiež rozhodol, aby mu krajský súd uhradil trovy konania

v sume 363,80 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

8. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo (pozri

odôvodnenie napadnutého uznesenia na s. 2 až 5). Iba nesúhlas sťažovateľa s aplikáciou

príslušných ustanovení Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekučného

konania ešte neznamená, že boli porušené jeho označené základné práva podľa

a právo podľa dohovoru.

9. Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle, čo však jednoznačne nie je prípad sťažovateľa.

10. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla

sám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

11. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa (bod 3) konštatuje, že jeho

sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. Je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí

s napadnutým uznesením, v ktorom krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že

nepriznal sťažovateľovi trovy exekučného konania. V tejto veci (pozri bod 2) teda ide

zjavne o bagateľnú vec, za ktorú sa podľa

považuje peňažné plnenie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných

veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa

tohto ustanovenia dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné.

12. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky

sťažovateľa vyjadrujú iba odlišný právny názor s aplikáciou príslušných právnych predpisov

pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, avšak bez toho, aby indikovali relevantný

ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok s namietaným porušením

označených práv podľa a dohovoru. V tejto veci nie sú podľa jeho doterajšej

judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže sťažovateľ sa

sťažnosťou domáha ochrany svojich práv v konaní o takú sumu, ktorá je podľa ustálenej

rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne bagateľná (pozri

m. m. , , , ,

a tam uvedenú judikatúru). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016