Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 208/2016
PDF · 118.86 KB
No categories available
I. ÚS 208/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou
JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 1436/2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1 Co 872/2014 z 28. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 872/2014 z 28. októbra 2015 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok krajského súdu“)
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 581/2013 z 23. mája 2014 mu bola určená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 418,56 € s prísl. v mesačných splátkach po 35 €, pričom vo zvyšnej
časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal
sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na to, že okresný súd „na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci“.
3. Krajský súd následne napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu
vo vyhovujúcej časti, pričom si osvojil právny názor prvostupňového súdu v tom, že
„zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi mnou a žalobcom ako celok je platná...“,
a súčasne si osvojil jeho právne závery „o posúdení zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
upravujúceho spotrebiteľské vzťahy“.
4. Sťažovateľ poukazuje v sťažnosti na to, že krajský súd „pri posudzovaní platnosti
či neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. a § 41 Obč. zák. neprípustne
formalizovanou a zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých
okolností prípadu, opomenutím povinnosti posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu
s dobrými mravmi, dospel k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, arbitrárne...“
porušujúce jeho označené základné práva podľa ústavy a dohovoru.
5. Sťažovateľ na základe uvedeného v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd
rozhodol, že jeho práva podľa ústavy a dohovoru označené v bode 1 napadnutým
rozsudkom krajského súdu porušené boli. Súčasne sa domáha zrušenia napadnutého
rozsudku krajského súdu a toho, aby ústavný súd vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie a tiež rozhodol o náhrade trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). K iným dôvodom, ktoré môžu
zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny
rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti
alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte
s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo. Iba
nesúhlas sťažovateľky s právnym posúdením veci podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorých zlú interpretáciu sťažovateľ namieta, ešte neznamená, že
boli porušené jeho práva podľa ústavy a dohovoru.
10. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa (body 2 a 4) konštatuje, že
jeho sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. Je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí
s napadnutým rozsudkom, v ktorom mal zaplatiť žalobcovi sumu 418 € s prísl. V tomto
konaní ide navyše celkom zjavne aj o bagateľnú vec, za ktorú sa podľa § 238 ods. 5
Občianskeho súdneho poriadku považuje peňažné plnenie neprevyšujúce trojnásobok
minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na
príslušenstvo sa neprihliada. Podľa tohto ustanovenia dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok nie je prípustné, čo sťažovateľ vedel, keď dovolanie ani nepodal.
11. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky
sťažovateľa vyjadrujú iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový stav, avšak bez
toho, aby indikovali relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok
s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru. V tejto veci nie sú
podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže
sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ochrany svojich práv v konaní o takú sumu, ktorá je
podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne
bagateľná (pozri m. m. II. ÚS 149/09, IV. ÚS 94/2014, II. ÚS 757/2014, II. ÚS 60/2015,
II. ÚS 804/2015 a tam uvedenú judikatúru). Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016