Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 208/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 1436/2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 28. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. októbra 2015 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok krajského súdu“)

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. mája 2014 mu bola určená povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 418,56 € s prísl. v mesačných splátkach po 35 €, pričom vo zvyšnej

časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal

sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na to, že okresný súd „na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci“.

3. Krajský súd následne napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu

vo vyhovujúcej časti, pričom si osvojil právny názor prvostupňového súdu v tom, že

„zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi mnou a žalobcom ako celok je platná...“,

a súčasne si osvojil jeho právne závery „o posúdení zmluvy podľa

upravujúceho spotrebiteľské vzťahy“.

4. Sťažovateľ poukazuje v sťažnosti na to, že krajský súd „pri posudzovaní platnosti

či neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. a § 41 Obč. zák. neprípustne

formalizovanou a zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých

okolností prípadu, opomenutím povinnosti posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu

s dobrými mravmi, dospel k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, arbitrárne...“

porušujúce jeho označené základné práva podľa a dohovoru.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

rozhodol, že jeho práva podľa a dohovoru označené v bode 1 napadnutým

rozsudkom krajského súdu porušené boli. Súčasne sa domáha zrušenia napadnutého

rozsudku krajského súdu a toho, aby ústavný súd vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie a tiež rozhodol o náhrade trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo. Iba

nesúhlas sťažovateľky s právnym posúdením veci podľa príslušných ustanovení

, ktorých zlú interpretáciu sťažovateľ namieta, ešte neznamená, že

boli porušené jeho práva podľa a dohovoru.

10. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa (body 2 a 4) konštatuje, že

jeho sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. Je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí

s napadnutým rozsudkom, v ktorom mal zaplatiť žalobcovi sumu 418 € s prísl. V tomto

konaní ide navyše celkom zjavne aj o bagateľnú vec, za ktorú sa podľa § 238 ods. 5

považuje peňažné plnenie neprevyšujúce trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na

príslušenstvo sa neprihliada. Podľa tohto ustanovenia dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok nie je prípustné, čo sťažovateľ vedel, keď dovolanie ani nepodal.

11. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky

sťažovateľa vyjadrujú iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový stav, avšak bez

toho, aby indikovali relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok

s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru. V tejto veci nie sú

podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže

sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ochrany svojich práv v konaní o takú sumu, ktorá je

podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne

bagateľná (pozri m. m. , , , ,

a tam uvedenú judikatúru). Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016