Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 292/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.

-25 z 27. januára 2016 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-35 z 8. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -25 z 27. januára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -35

z 8. februára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, národnej protidrogovej jednotky, 2. oddelenia sp. zn.

PPZ-733/NKA-PZ-ZA-2015 zo 14. októbra 2015 podľa

bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

, , a .

Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 16. októbra 2015 bol sťažovateľ

vzatý do väzby z dôvodu podľa .

Dňa 18. januára 2016 sťažovateľ podal Okresnej prokuratúre

(ďalej len „okresná prokuratúra“) žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň žiadal

o nahradenie väzby zárukou dôveryhodnej osoby, dohľadom probačného a mediačného

úradníka a písomným sľubom. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry žiadosti sťažovateľa

nevyhovel, predložil ju okresnému súdu. Napadnutým uznesením okresného súdu bola

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby podľa

zamietnutá. Okresný súd podľa neprijal záruku

dôveryhodnej osoby, podľa neprijal sťažovateľov

písomný sľub a podľa väzbu nenahradil ani

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť bez toho,

aby ju písomne bližšie odôvodnil. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1

písm. c) ako nedôvodnú zamietol.

2

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd aj krajský súd v konaní o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby pochybili, pričom uvádza: „1. Pri trestnom stíhaní osoby stačí

podozrenie, pri obvinení osoby už musí byť odôvodnené podozrenie a toto odôvodnenie

musí byť založené na riadne preukázaných skutočnostiach, čo sa na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pri rozhodnutí o vzatí sťažovateľa do väzby opomenulo. V danom

prípade došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Uvedené zopakoval aj

Krajský súd Trenčín, ktorý sa pri rozhodovaní o podanej sťažnosti voči rozhodnutiu

prvostupňového súdu riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi spolu s odkazom na platnú

judikatúru súdov SR. ktorú sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu uviedol v predmetnej

sťažnosti.

2. Predmetnú drogu používal sťažovateľ len pre vlastnú potrebu, čo vyplynulo aj

z jeho výsluchu. Drogu nedistribuoval iným osobám. Pričom sťažovateľ taktiež vyslovil,

že chce podstúpiť liečenie a zároveň vyslovil sebaľútosť, čo mal v danom prípade súd podľa

obsahu vyhodnotiť ako účinnú ľútosť a prihliadať na túto podstatnú skutočnosť.

3. Podozrenie z páchania ďalšej trestnej činnosti tohto charakteru sa nezakladá na

dostatočne preukázaných dôkazoch, pričom sťažovateľ uvádza aj nereálnosť takéhoto

konania, pretože fóliovník, v ktorom sa nachádzali predmetné rastliny je zničený, čiže

odpadla možnosť ďalej pokračovať v pestovaní predmetných rastlín v mieste trvalého

bydliska. Sťažovateľ nerobil žiadneho distributéra ako uvádzame aj vyššie, navyše s tým, že

keďže v tomto prípade sa sťažovateľ nezačlenil do dílerskej spoločnosti, podľa všetkého

nebola možnosť organizovaného páchania trestnej činnosti.

4. Skutočnosti, o ktoré opierajú svoje rozhodnutia porušovateľ č. 1 a porušovateľ č. 2

(sťažovateľ ako porušovateľa č. 1 označuje okresný súd a porušovateľa č. 2 krajský súd,

pozn.) v dostatočnej miere nepreukazujú nevyhnutnosť väzby v súvislosti s osobou

sťažovateľa. Porušovateľ č. 1 ako aj porušovateľ č. 2 vyslovujú len neurčité úvahy

o možnosti pokračovania v páchaní trestnej činnosti sťažovateľa. Taktiež svoje rozhodnutia

zdôvodňujú neurčitou úvahou, že by sťažovateľ po prepustení na slobodu a navrátení

sa do miesta trvalého bydliska začal v opakovanom užívaní predmetnej drogy vplyvom

svojej družky. Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedené, ničím riadne nepreukázané

a nepodložené úvahy nie je možné brať ako skutočnosti, s ktorými spája dôvody

na väzbu.“

Následne sťažovateľ uvádza celý priebeh zaistenia rastlín rodu Cannabis pri domovej

prehliadke.

Na podklade uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa -

, na súdnu

ochranu zaručené v spojení s

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn.: -25 (správne má byť

-25, pozn.) zo dňa 27. 01. 2016 a rozhodnutím Krajského súdu Trenčín, sp. zn.:

-35 zo dňa 08. 02. 2016 porušené bolo.

2. Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn.: -35 zo dňa

08. 02. 2016 a vec sa vracia Krajskému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej

rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Trenčín povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa:

JUDr. Marián Ševčík. CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava,

nasledovne:

a, 2 x režijný paušál = 8.58 eur... 8,58 x 2 = 17,16 eur

b, 2 x právny úkon - 143 eur... 143 x 2 = 286 eur

Celkovo trovy právneho zastúpenia: 17,16 + 286 - 303,16 eur.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré

môže ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť, je

jeho zjavná neopodstatnenosť. O zjavne neopodstatnený návrh (sťažnosť) ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , ,

).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1 a listiny napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorými tieto súdy zamietli žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby. K porušeniu označených základných práv podľa sťažovateľa malo dôjsť tým, že

okresný súd ani krajský súd sa pred rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

riadne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré predložil prostredníctvom svojho obhajcu,

a nevyhodnotili všetky skutkové okolnosti, ktoré zakladajú odôvodnenosť jeho väzby.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

o základných právach alebo slobodách alebo ľudských právach a základných slobodách

vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je podmienená princípom subsidiarity, ktorý

určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam

a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ). Právomoc

ústavného súdu preto nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov

(, ). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

namieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. , ,

, , ).

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny

opravný prostriedok. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

vo vzťahu k okresnému súdu mal preto krajský súd v rámci opravného konania (konania

o sťažnosti), čím je vylúčená právomoc ústavného súdu. Sťažovateľ právo podať sťažnosť

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu využil a krajský súd o nej riadne rozhodol.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

6

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým

uznesením krajského súdu

Ústavný súd ďalej posudzoval sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta

porušenie označených základných práv napadnutým uznesením krajského súdu.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

V súlade s je ústavný súd viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže preto rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým uznesením, ktorým zamietol ako

nedôvodnú jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, porušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a listiny.

Článok 46 ods. 1 (obdobne aj listiny) však obsahuje základné

právo na súdnu ochranu, ktorého ochrana vo väzobnom konaní sa zabezpečuje

prostredníctvom , 2 a 5 vrátane práva na riadne odôvodnenie väzobného

rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojej judikatúre vo vzťahu k , resp.

listiny upravujúceho základné právo na súdnu ochranu a k a 5

týkajúceho sa špecificky základného práva na osobnú slobodu už viackrát konštatoval, že

zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú

slobodu vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto na konanie

a rozhodovanie súdu o väzbe je aplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode,

a nie všeobecné ustanovenie , resp. listiny o práve na súdnu

ochranu (napr. , , ).

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojich práv takým rozhodnutím všeobecného

súdu, na ktoré sa a listiny vecne nevzťahuje, je sťažnosť

zjavne neopodstatnená pre akýkoľvek vecný súvis medzi napadnutým uznesením krajského

súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby a označenými článkami a listiny,

ktorých porušenie namieta ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, neprichádzalo

už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch uplatnených sťažovateľom v petite jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016

8