Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 692/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania

o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu zmluvy o nájme nebytových

priestorov vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

odporkyne. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 31. októbra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„V období odo dňa 8. 7. 2013 do dňa 25. 9. 2013 sa v tejto veci vôbec nekonalo.

Od vydania uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. -169 zo dňa

29. 1. 2014 sa vo veci nekonalo až do vydania uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn.

-175 zo dňa 8. 4. 2015 a to i napriek mojim opakovaným žiadostiam. Odo dňa

8. 4. 2015 do súčasnosti sa vo veci znovu nekoná.

V tomto občianskom súdnom konaní sú opakované prieťahy, čím sa toto konanie

neúmerne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá viac ako 3 roky

a 10 mesiacov preukazuje porušenie môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje

právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom.“

Sťažovateľka poukazuje na to, že „... 2 rozhodnutia odporcu v tejto veci - rozsudok

Okresného súdu Námestovo sp. zn. -56 zo dňa 25. 7. 2012 a uznesenie

Okresného súdu Námestovo sp. zn. -150 zo dňa 13. 11. 2013 boli v odvolacom

konaní zrušené Krajským súdom v Žiline.

Konanie odporcu v tejto veci je možné pokladať za konanie spôsobom, ktorému

chyba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho

súdneho konania.“.

Sťažovateľka tiež žiada „priznať finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR ako

náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá mi bola spôsobená“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je jej

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania v sume

296,44 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 831/15 zo 6. októbra 2015, v ktorom okrem iného

uvádza:

„Dňa 31. 10. 2011 bola súdu podaná žaloba

o zaplatenie 760,00 eur s prísl.

Dňa 25. 1. 2012 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorým bola žalovanej

, s miestom podnikania

uložená povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 760,00 eur s príslušenstvom a trovy

konania, proti ktorému žalovaná podala dňa 9. 2. 2012 odpor.

Dňa 5. 3. 2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 20. 4. 2012 a zároveň bolo

účastníkom zaslané poučenie o procesných právach a povinnostiach a zároveň právnemu

zástupcovi žalobcu aj odpor proti platobnému rozkazu.

Pojednávanie dňa 20. 4. 2012 bolo odročené na deň 9. 5. 2012 za účelom doručenia

uznesenia o pripustení zmeny návrhu a opätovného predvolania žalovanej. Zároveň na

pojednávaní dňa 20. 4. 2012 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie

v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 152, eur od

18. 9. 2011 do zaplatenia a zároveň bola pripustená zmena návrhu.

Pojednávanie dňa 9. 5. 2012 bolo odročené na deň 13. 6. 2012 z dôvodu, že sa

nedostavila žalovaná, neprevzala zásielku obsahujúcu predvolanie v odbernej lehote.

Taktiež pojednávanie dňa 13. 6. 2012 bolo odročené na deň 25. 7. 2012 z dôvodu, že

žalovaná nemala vykázané doručenie predvolania, neprevzala zásielku obsahujúcu

predvolanie v odbernej lehote.

Na pojednávaní dňa 25. 7. 2012, na ktoré opätovne žalovaná neprevzala predvolanie

v odbernej lehote a súd po konštatovaní, že má vykázané doručenie podľa , ods. 3

konal a vyhlásil rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie a spis bol dňa 12. 11. 2012

predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní žalovanej voči rozsudku.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -92 zo dňa 31. 5. 2013 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu dňa

8. 7. 2013.

Dňa 24. 7. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 11. 9. 2013, ktorý bol zmenený

na deň 25. 9. 2015 na žiadosť navrhovateľa ako i žiadosť odporkyne, ktorá trvala na

prítomnosti svojho právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 6. 11. 2013, ktoré

bolo odročené na 27. 11. 2013 za účelom rozhodnutia o procesnom návrhu žalobcu.

Uznesením súdu č. k. -150 zo dňa 13. 11. 2013 súd nepripustil vstup

ako ďalšej účastníčky konania na strane žalobcu a vytýčil pojednávanie

na deň 27. 11. 2013, ktoré bolo odročené na deň 15. 1. 2014 za účelom vyčkania

právoplatnosti uznesenia zo dňa 13. 11. 2013 a ďalšieho dokazovania.

Dňa 28. 11. 2013 bola z Okresného úradu - odboru katastrálneho v Námestove

žiadaná správa.

Dňa 12. 12. 2013 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu voči uzneseniu zo dňa

13. 11. 2013, následne bol zrušený termín pojednávania na deň 15. 1. 2014 a spis bol dňa

23. 1. 2014 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

žalobcu.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -169 zo dňa 29. 1. 2014 bolo

uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Spis bol vrátený

okresnému súdu 12. 3. 2014 a účastníkom konania doručované dňa 25. 3. 2014.

V súlade s Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2014

(Spr 558/14 zo dňa 17. 6. 2014 účinného od 1. 7. 2014), bola vec dňa 2. 7. 2014 prevedená

do senátu 4C , nakoľko zákonná sudkyňa

bola preložená na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd v Žiline.

Uznesením súdu č. k. -175 zo dňa 8. 4. 2015 súd pripustil, aby do

konania na strane žalobcu vstúpila . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

1. 5. 2015.

Dňa 18. 6. 2015 bolo nariadené pojednávanie na deň 8. 9. 2015, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom vyžiadania správ navrhnutých právnych zástupcom navrhovateľa.

Dňa 11. 9. 2015 bola vyzvaná žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na oznámenie adries navrhovaných svedkov.

Sťažovateľka poukazuje na obdobie od 8. 7. 2013 do 25. 9. 2013, kedy súd vo veci

nekonal. Som toho názoru, že nekonanie vo veci počas obdobia 2 mesiacov a 17 dní nie je

možné považovať za obdobie zbytočných prieťahov vzhľadom na krátkosť jej trvania. Pokiaľ

poukazuje na nekonanie od 29. 1. 2014 do vydania uznesenia č. k. -175 zo dňa

8. 5. 2015 uvádzam, že spis bol súdu vrátený z odvolacieho súdu dňa 12. 3. 2014 a že súd až

týmto dňom mohol vo veci konať. Poukazujem tiež na skutočnosť, že odchodom zákonnej

sudkyne na iný súd dňom 30. 6. 2014, bola vec pridelená inej sudkyni, ktorá musela vec

naštudovať a až následne vo veci konať. Následne od prvého úkonu, ktorý vo veci urobila

vydaním uznesenia zo dňa 8. 4. 2015 postupuje v konaní priebežne.

Sťažovateľka poukazuje na dĺžku trvania tohto konania v trvaní 3 rokov

a 10 mesiacov. V tejto súvislosti poukazujem na správanie sa odporkyne, ktorá viackrát

neprevzala predvolanie na adrese, na ktorej sa zdržiavala.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľky vychádzal. Navyše ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu vo veci

samej sp. zn. z 25. júla 2012 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 31. mája 2013 zrušil s poukazom na § 221 ods. 1

písm. f) (ďalej aj „OSP“) a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Podľa zistení ústavného súdu aj uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 13. novembra 2013 krajský súd uznesením sp. zn.

z 29. januára 2014 zrušil s poukazom na .

Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 22. októbra 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 980/15 z 25. novembra 2015 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 831/15 zo 6. októbra 2015 a sp. zn. Spr 980/15 z 25. novembra 2015 na

vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky na výzvu nereagoval, preto ho ústavný súd

10. februára 2016 opätovne vyzval na zaujatie stanoviska k vyjadreniam predsedníčky

okresného súdu, ako aj na oznámenie, či trvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

Zároveň ho poučil, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, bude to ústavný súd považovať za

udelenie súhlasu s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky na

opätovnú výzvu ústavného súdu nereagoval.

Vzhľadom na oznámenie predsedníčky okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, a na pasívny postoj právneho zástupcu sťažovateľky,

ktorý bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa k opätovnej výzve, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zaplatení peňažného plnenia vrátane

príslušenstva z titulu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Obdobné spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike

existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto

nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Z predloženého vyjadrenia predsedníčky

a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . V súvislosti s dosiaľ

uvedeným ústavný súd zohľadnil skutočnosť, na ktorú poukázala predsedníčka okresného

súdu vo vyjadrení k sťažnosti, a to, že sťažovateľka „viackrát neprevzala predvolanie na

adrese, na ktorej sa zdržiavala“. Ústavný súd však v okolnostiach posudzovanej veci

(sťažovateľka neprevzala predvolanie v mesiaci máj, jún a júl 2012) konštatuje, že uvedené

správanie sťažovateľky nemohlo výrazným spôsobom narušiť plynulosť konania okresného

súdu ako celku, a tým prispieť k vzniku prieťahov v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytlo obdobie dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (od 25. marca 2014 do 8. apríla 2015 ), avšak konanie ako celok je podľa

názoru ústavného súdu poznačené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou.

Nesústredenosť postupu okresného súdu možno vidieť aj v tom, že rozsudok vo veci samej

sp. zn. z 25. júla 2012 odvolací súd uznesením sp. zn.

z 31. mája 2013 s poukazom na , t. j. z dôvodu, že sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Súd druhého stupňa uznesením sp. zn. z 29. januára 2014 zrušil

taktiež uznesenie okresného súdu sp. zn. z 13. novembra 2013 podľa § 221

ods. 1 písm. h) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takýto postup okresného súdu podľa

názoru ústavného súdu nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka

konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ako aj predmet sporu a jeho

význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou

činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a jej právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

i obdobie jeho neodôvodnenej nečinnosti a doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého konania,

ako aj predmet sporu (760 € s prísl.), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam

prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016