Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 582/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. apríla 2011 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 6. apríla 2011 p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 177,86 € (slovom stosedemdesiatsedem eur a osemdesiatšesť

centov) a Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 177,86 € (slovom stosedemdesiatsedem eur a osemdesiatšesť

centov), a to všetko na účet advokátky JUDr. Evy Borovskej, advokátska kancelária,

Štefánikova 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. apríla 2011

(právoplatnosť 17. mája 2011).

Následne ústavný súd 9. decembra 2015 vyzval okresný súd a krajský súd

na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu

a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. februára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdu

i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti

po právoplatnosti (17. mája 2011) už uvedeného nálezu ústavného súdu:

„- dňa 10.06.2011 sa konalo pojednávanie na OS Bratislava 1, odročené,

- dňa 10.06.2011 doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS Bratislava I

č.k. -200 z 16.05.2011 v spojení s uznesením OS Bratislava I

.k. -183 z 14.04.2011,

- dňa 20.06.2011 sa konalo pojednávanie OS Bratislava I, vyhlásený rozsudok,

- písomné vyhotovenie rozsudku doručené dňa 29.07.2011 právnemu zástupcovi

navrhovateľa a dňa 26.07.2011 odporcovi, rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol

právoplatnosť dňa 16.08.2011, v zamietajúcej časti napadnutý odvolaním navrhovateľa

doručeným súdu dňa 12.08.2011,

- dňa 23.08.2011 zasielaná výzva odporcovi na vyjadrenie sa k odvolaniu

navrhovateľa,

- dňa 25.08.2011 vydané uznesenie OS Bratislava I č.k. -224, ktorým

bolo navrhovateľovi uložené zaplatiť súdny poplatok,

- dňa 12.09.2011 doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa,

dňa 14.09.2011 doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS Bratislava I

č.k. -224 z 25.08.2011,

- dňa 19.10.2011 spis predložený KS v Bratislave na rozhodnutie o uznesení OS

Bratislava I sp. zn. z 14.04.2011 v spojení s opravným uznesením

a na rozhodnutia o rozsudku z 20.06.2011 sp.zn. ,

- Rozsudok KS v Bratislave č.k. -234 z 20.06.2012, ktorým bol

rozsudok OS Bratislava I zmenený v napadnutej zamietajúcej časti tak, že odporca je

povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 1231,09 eur do troch dní od právoplatnosti,

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012,

- Dňa 29.06.2012 vydané uznesenie KS v Bratislave č.k. -238, ktorým

bolo uznesenie OS Bratislava I č.k. -200 a č.k. -183 zrušené,

- Dňa 29.06.2012 vydané uznesenie KS v Bratislave č.k. -239, ktorým

potvrdil uznesenie OS Bratislava I č.k. -224 z 25.08.2011,

- Dňa 13.07.2012 doručené právnou zástupkyňou navrhovateľa OS Bratislava I

vyúčtovanie trov konania,

- Dňa 23.07.2012 doručené právnou zástupkyňou navrhovateľa OS Bratislava I

doplnenie vyúčtovania trov konania o prílohu,

- 28.08.2012 pokyn sudkyne doručovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. -218 a sp.zn. právnemu zástupcovi navrhovateľa

a odporcovi

- doručený ďalší písomný dodatok právneho zástupcu navrhovateľa k vyúčtovaniu

trov konania + zaplatený súdny poplatok (uznesenie OS BA I č.k. -224

z 25.08.2011, ktorým súd vyrubil SP),

- dňa 27.09.2012 vydané uznesenie OS Bratislava I č.k. -253, ktorým

súd rozhodol o trovách konania , uznesenie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa

dňa 19.10.2012 a odporcovi dna 08.10.2012,

- dňa 29.10.2012 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa proti

uzneseniu OS BA I č.k. -253 spolu s prílohami (listinnými dôkazmi),

- dňa 12.11.2012 doručuje OS Bratislava I odvolanie na vyjadrenie sa odporcovi,

- dňa 29.11.2012 doručil odporca vyjadrenie ku dovolaniu,

- dňa 17.12.2012 predložený spis KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči

uzneseniu OS Bratislava I č.k. -253,

- dňa 29.04.2013 doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa -

čiastočné späťvzatie odvolania,

- dňa 11.12.2013 vrátil KS v Bratislave spis OS Bratislava I bez meritórneho

rozhodnutia, s tým, že KS v Bratislave žiadal odstrániť nedostatok a to absenciu zápisnice

z pojednávania zo dňa 30.04.2004 na NS SR,

- Dňa 07.08.2014 (úprava VSÚ) žiadosť OS Bratislava I adresovaná NS SR

o zaslanie zápisnice z pojednávania z 30.04.2004 a podania právneho zástupcu

navrhovateľa zo dňa 08.09.2005 ( podľa pokynu KS v Bratislave), žiadosť doručená NS SR

dňa 11.08.2014,

- Dňa 02.09.2014 doručená odpoveď NS SR s tým, že doručuje zápisnicu

z pojednávania, avšak podanie právneho zástupcu navrhovateľa sa v zbernom spise

nenachádza,

- Dňa 05.09.2014 dodatočne doručené NS SR prílohy (zápisnica z pojednávania,

podania PZN Z 08.09.2005 a z 06.02.2006),

- Dňa 05.09.2014 pokyn sudkyne vyhotoviť predkladaciu správu pre KS v Bratislave

s tým, že jeho pokyn bol realizovaný a žiadané prílohy sú pripojené,

- Dňa 09.09.2014 spis doručený KS v Bratislave.“

V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. decembra 2015.

Z doručeného vyjadrenia vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„... súdny spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. bol tunajšiemu

súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti jeho uzneseniu

č. k. -253 zo dňa 27. 09. 2012, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania,

dňa 17. 12. 2012 a bola mu pridelená sp. zn. ...

Dňa 27. 11. 2013 senát 4Co uvedený spis sp. zn. vrátil

bez rozhodnutia Okresnému súdu Bratislava 1 z dôvodu, že bol predložený nekompletný

a o odvolaní sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť. Po odstránení nedostatkov bol spis

sp. zn. Okresným súdom Bratislava I tunajšiemu súdu opätovne predložený

dňa 09.09.2014 a bola mu pridelená nová sp. zn. .

Vzhľadom na vysoký nápad a rozhodovanie vecí podľa poradia, v ktorom napadli

(od najstarších), rozhodol senát 4Co... o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -253 zo dňa 27. 09. 2012

uznesením, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil na neverejnom

zasadnutí dňa 16.12. 2015.

Na záver vyjadrenia predsedníčka senátu 4Co, ktorý v danej veci konal a

rozhodoval, uviedla, že predmetná vec sp. zn. , vzhľadom na vysokú

zaťaženosť všetkých členov senátu, vyplývajúcu z vysokého nápadu vecí, a rozhodovanie

podľa poradia, v ktorom napadli, bola rozhodnutú v primeranej lehote a bez prieťahov.“

Krajský súd vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v oznámení z 31. marca 2016 uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Zo sťažnosti vyplýva, že ústavný súd vo vzťahu k napadnutému postupu okresného

súdu svojím nálezom sp. zn. zo 6. apríla 2011 prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov. Označený nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť

17. mája 2011. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sa zaoberal len časťou napadnutého

konania od 17. mája 2011.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom, ústavný súd upresňuje, že predmetom konania v čase doručenia tejto

sťažnosti bolo už len rozhodnutie o trovách konania (vo veci plnenia z poistnej zmluvy,

pozn.), a preto konštatuje, že rozhodovanie o trovách možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva a z tohto pohľadu nejde o právne zložitú vec. Tento záver platí aj

o napadnutom konaní pred krajským súdom.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva podľa . Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na

strane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania pred

okresným súdom, ako aj krajským súdom.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých konaniach.

K napadnutému postupu okresného súdu v konaní sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. apríla 2011

Ústavný súd sa zaoberal z už uvedených dôvodov len časťou napadnutého konania

od 17. mája 2011, pričom zistil, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom

z 20. júna 2011. Tento rozsudok okresného súdu vo veci samej bol zmenený rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2012. Uznesením z 27. septembra 2012

okresný súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na podané odvolanie bol súdny spis

predložený krajskému súdu 17. decembra 2012 a bol zaregistrovaný na krajskom súde pod

sp. zn. . Krajský súd však súdny spis vrátil okresnému súdu 11. decembra

2013 z dôvodu, že bol predložený nekompletný, a preto nebolo možné rozhodnúť

o odvolaní. Okresnému súdu trvalo približne trištvrte roka (do 9. septembra 2014), kým spis

skompletizoval a opätovne predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, čím sa

dopustil zbytočného prieťahu v trvaní približne deväť mesiacov.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd hodnotil postup okresného súdu

v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania 21 rokov, z toho viac ako štyri roky

po právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu, a dospel k záveru, že okresný súd

nekonal dostatočne promptne, efektívne a neposkytol dostatočnú ochranu označenému

základnému právu sťažovateľa.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postup

okresného súdu, ktorý predložil nekompletný súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa oproti uzneseniu okresného súdu (ktorým rozhodol o trovách

konania), v dôsledku čoho krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu na doplnenie

súdneho spisu bez rozhodnutia o odvolaní.

Vychádzajúc z uvedeného, najmä však zistenej nečinnosti, nesústredenej činnosti

okresného súdu a celkovej dĺžky trvania napadnutého konania, ktorá je z ústavného

hľadiska neakceptovateľná, dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. zo 6. apríla 2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už skorším nálezom prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd už

okresnému súdu neprikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

K napadnutému postupu krajského súdu v konaní sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. apríla 2011

Keďže ústavný súd už preskúmal prvé dve kritériá v tej časti odôvodnenia tohto

nálezu, kde sa zaoberal hodnotením postupu okresného súdu, zostávalo už len posúdiť

samotný postupu krajského súdu. Ako už bolo uvedené, krajskému súdu bola vec

predložená okresným súdom 17. decembra 2012 a bola jej pridelená sp. zn. .

Krajskému súdu trvalo takmer rok (do 11. decembra 2013, keď vrátil súdny spis okresnému

súdu), kým zistil, že súdny spis okresného súdu je nekompletný, a preto nie je možné

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa. Takýto postup krajského súdu nemožno v okolnostiach

posudzovanej veci považovať za primeraný, keďže krajský súd si bol vedomý toho, že ide

o konanie, ktoré začalo v roku 1995, preto ústavný súd dospel k záveru, že aj krajský súd sa

dopustil zbytočného prieťahu v trvaní jedného roka v rámci rozhodovania o odvolaní

sťažovateľa v napadnutom konaní. K tomuto záveru ústavný súd dospel aj na základe toho,

že po opätovnom predložení súdneho spisu okresným súdom 9. septembra 2014 krajský súd

rozhodol o odvolaní sťažovateľa až uznesením sp. zn. zo 16. decembra 2015,

teda po viac ako roku po opätovnom predložení už kompletného spisového materiálu.

Ústavný súd preto konštatuje, že k porušeniu označeného základného práva

sťažovateľa došlo aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o tejto sťažnosti už krajský súd

o odvolaní rozhodol, neprichádzalo do úvahy, aby mu prikázal v označenom konaní konať

bez zbytočných prieťahov.

Spoločne k postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

Nad rámec už uvedeného odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebné

konštatovať, že vo svojej ustálenej judikatúre vychádza pravidelne z účelu konania

týkajúceho sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z tohto

dôvodu ústavný súd v obdobných prípadoch už preskúmava súdne konanie iba na tom

stupni, v ktorom v čase podania sťažnosti ešte prebieha konanie.

V danej veci ústavný súd prihliadal na to, že sťažnosťou na prieťahy bolo napadnuté

konanie okresného súdu i krajského súdu po právoplatnosti jeho predchádzajúceho nálezu,

ale vychádzal tiež z toho, že v čase podania sťažnosti aktuálne konal iba krajský súd, avšak

z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že sa v ňom nenachádzajú doručenky

týkajúce sa ostatného uznesenia krajského súdu, čo nasvedčuje prieťahom zo strany

okresného súdu aj v období po rozhodnutí odvolacieho súdu. Preto v tomto prípade ústavný

súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcou právnou neistotou, celkovou dobou trvania

súdneho konania, opísanou nečinnosťou a neefektivitou úkonov okresného súdu, ako aj

krajského súdu, ktorú pociťuje ako krivdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto nálezu,

doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na zistené prieťahy

a nesústredenú činnosť v postupe oboch súdov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde a krajskom súde a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

v čase rozhodovania o tejto sťažnosti už vec sťažovateľa bola právoplatne rozhodnutá,

považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € vo vzťahu k okresnému súdu a 500 €

vo vzťahu ku krajskému súdu za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 2 a 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Advokátka je zároveň platcom DPH, preto sa (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky) odmena

a náhrady zvyšujú o DPH. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi,

takto predstavuje sumu 355,72 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd v polovici (177,86 €)

a v druhej polovici (177,86 €) krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016