Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 205/2016
PDF · 150.14 KB
No categories available
III. ÚS 205/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, Vajslova 2452/11,
Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 S 2617/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 2617/2012 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. decembra 2012 na krajskom súde
žalobu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského lesného úradu v Bratislave
č. 203/4/2012“ (ďalej len „žaloba o preskúmanie zákonnosti“), ku ktorej pripojil aj návrh
na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol:
„1. Návrh na odklad vykonateľnosti bol Krajskému súdu doručený dňa 20.12.2012,
napriek tomu Krajský súd o odklade vykonateľnosti rozhodol dňa 02.10.2013, čo
predstavuje obdobie viac ako 9 mesiacov. Súd počas tohto obdobia nepotreboval pre
rozhodnutie o odklade vykonateľnosti akékoľvek ďalšie doplnenie alebo inú súčinnosť
účastníkov konania...
2. Súd mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu k veci od 28.3.2013. Vyjadrenie
žalovaného mal súd k dispozícii od 02.04.2013. Súd mal zároveň k dispozícii súhlasy oboch
účastníkov konania s tým, že účastníci netrvajú na nariadení pojednávania a súd môže
rozhodnúť bez jeho nariadenia. Až do dňa 03.02.2014, kedy žalobca doručil žiadosť
o nariadenie pojednávania, súd mohol rozhodnúť bez jeho nariadenia a verejne vyhlásiť
rozsudok...
3. Súd prvé pojednávanie vo veci nariadil na deň 09.09.2014, pričom pri príprave
pojednávania súd konal neefektívne a svojim nezákonným konaním zmaril možnosť
pojednávania. Súd spôsobil ďalšie prieťahy tým, že musel pojednávanie odročiť na
neurčito, nakoľko súd nepoznal ustanovenia zákona, konkrétne §2 ods. 5 a §9 ods. 14
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov...
4. Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27.10.2015, čo je viac ako 13 mesiacov
od posledného úkonu súdu voči sťažovateľovi, resp. žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaný
pred pojednávaním súdu doručil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súd dňa
27.10. 2015 opätovne odročil pojednávanie, napriek tomu, že obaja účastníci súhlasili
s rozhodnutím vo veci. Pojednávania sa sťažovateľ riadne zúčastnil. Súd pritom dňa
27.10.2015 odročil pojednávanie bezdôvodne a prekvapujúco, nakoľko súd žiadny dôvod
na odročenie pojednávania nemal...“
Ďalej ústavný súd zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý si v rámci prípravy
predbežného prerokovania veci vyžiadal z krajského súdu), zistil že na pojednávaní
uskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, že zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie Krajského lesného úradu v Bratislave (ďalej len „žalovaný“), ako aj
rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Malackách (predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol aj o trovách konania.
Sťažovateľ v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 S 2617/2012 porušené bolo. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia
v sume 1 500 € a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.
nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná
v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v napadnutom
konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná
v primeranej lehote.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že žaloba o preskúmanie
zákonnosti spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
bola doručená krajskému súdu 20. decembra 2012. Dňa 18. januára 2013 vyzval krajský súd
žalovaného na vyjadrenie k pripojenej žalobe a na predloženie administratívnych spisov.
Zároveň vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania. Predmetné vyjadrenia boli krajskému súdu kompletne predložené v apríli
2013. Prípisom z 2. októbra 2013 krajský súd sťažovateľovi oznámil, že jeho návrhu
na odklad vykonateľnosti nebolo vyhovené a zároveň mu zaslal na vedomie vyjadrenie
žalovaného. Dňa 25. februára 2014 nariadil krajský súd termín pojednávania
na 9. september 2014, ktoré sa uskutočnilo iba za prítomnosti právneho zástupcu
sťažovateľa a bolo z dôvodu nedoručenia predvolania žalovaného odročené na neurčito.
Podaním doručeným krajskému súdu 6. októbra 2014 sťažovateľ oznámil zmenu v osobe
žalovaného, ktorým sa stal Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát
pôdohospodárstva, a to z dôvodu právneho nástupníctva zo zákona, a preto mu bola žaloba
o preskúmanie zákonnosti zaslaná 22. januára 2015 na vyjadrenie, pričom žalovaný sa k nej
vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 5. februára 2015. Dňa 7. júla 2015 nariadil
krajský súd termín pojednávania na 27. október 2015, ktoré sa uskutočnilo iba
za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, pričom žalobca sa ospravedlnil a súhlasil
s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Pojednávanie bolo odročené na 26. január
2016. Na pojednávaní uskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, že
zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania.
Ústavný súd s poukazom na priebeh konania konštatuje, že hoci skutočnosti
uvádzané sťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva aj z odpovede predsedu krajského súdu
na jeho sťažnosť na prieťahy z 8. decembra 2015, ale na druhej strane celková doba konania
pred krajským súdom tri roky (ak navyše po podaní žaloby v januári 2013 vykonával
krajský súd niektoré procesné úkony a tiež nariadil vo veci viacero pojednávaní) je
na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť
sťažovateľa mu navyše oznámil, že jeho vec bude prevedená do režimu sledovania až do jej
právoplatného skončenia pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. Za vzniknuté
prieťahy sa predseda krajského súdu ospravedlnil a ich vznik odôvodnil okrem iného aj
okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie
do senátu 5 S, spôsobom ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným
číslam spisových značiek, tak ako napádajú na krajský súd, ako aj personálnou
vyťaženosťou sudcov. Taktiež predsedníčka senátu 5 S bola informovaná o spôsobe
vybavenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a navyše bola predsedom krajského
súdu oboznámená s tým, že je potrebné vykonať také úkony, aby bolo konanie vedené
plynulo a bezprieťahovo, čo napokon vyústilo do rozhodnutia vo veci samej na pojednávaní
uskutočnenom 26. januára 2016.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok
nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť
na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní adresovanej
predsedovi krajského súdu, po prijatí príslušných opatrení krajský súd pripravil
pojednávanie nariadené na 26. január 2016 tak, že v napadnutej veci rozhodol rozsudkom
č. k. 5 S 2617/2012-196, teda podaná sťažnosť bola efektívna, čím došlo k odstráneniu
právnej neistoty sťažovateľa zapríčinenej dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou
činnosťou krajského súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2016