Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 205/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, Vajslova 2452/11,

Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. decembra 2012 na krajskom súde

žalobu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského lesného úradu v Bratislave

č. “ (ďalej len „žaloba o preskúmanie zákonnosti“), ku ktorej pripojil aj návrh

na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol:

„1. Návrh na odklad vykonateľnosti bol Krajskému súdu doručený dňa 20.12.2012,

napriek tomu Krajský súd o odklade vykonateľnosti rozhodol dňa 02.10.2013, čo

predstavuje obdobie viac ako 9 mesiacov. Súd počas tohto obdobia nepotreboval pre

rozhodnutie o odklade vykonateľnosti akékoľvek ďalšie doplnenie alebo inú súčinnosť

účastníkov konania...

2. Súd mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu k veci od 28.3.2013. Vyjadrenie

žalovaného mal súd k dispozícii od 02.04.2013. Súd mal zároveň k dispozícii súhlasy oboch

účastníkov konania s tým, že účastníci netrvajú na nariadení pojednávania a súd môže

rozhodnúť bez jeho nariadenia. Až do dňa 03.02.2014, kedy žalobca doručil žiadosť

o nariadenie pojednávania, súd mohol rozhodnúť bez jeho nariadenia a verejne vyhlásiť

rozsudok...

3. Súd prvé pojednávanie vo veci nariadil na deň 09.09.2014, pričom pri príprave

pojednávania súd konal neefektívne a svojim nezákonným konaním zmaril možnosť

pojednávania. Súd spôsobil ďalšie prieťahy tým, že musel pojednávanie odročiť na

neurčito, nakoľko súd nepoznal ustanovenia zákona, konkrétne §2 ods. 5 a §9 ods. 14

o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov...

4. Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27.10.2015, čo je viac ako 13 mesiacov

od posledného úkonu súdu voči sťažovateľovi, resp. žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaný

pred pojednávaním súdu doručil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súd dňa

27.10. 2015 opätovne odročil pojednávanie, napriek tomu, že obaja účastníci súhlasili

s rozhodnutím vo veci. Pojednávania sa sťažovateľ riadne zúčastnil. Súd pritom dňa

27.10.2015 odročil pojednávanie bezdôvodne a prekvapujúco, nakoľko súd žiadny dôvod

na odročenie pojednávania nemal...“

Ďalej ústavný súd zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý si v rámci prípravy

predbežného prerokovania veci vyžiadal z krajského súdu), zistil že na pojednávaní

uskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, že zrušil žalobou

napadnuté rozhodnutie Krajského lesného úradu v Bratislave (ďalej len „žalovaný“), ako aj

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Malackách (predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol aj o trovách konania.

Sťažovateľ v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v napadnutom

konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a dohovoru osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že žaloba o preskúmanie

zákonnosti spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

bola doručená krajskému súdu 20. decembra 2012. Dňa 18. januára 2013 vyzval krajský súd

žalovaného na vyjadrenie k pripojenej žalobe a na predloženie administratívnych spisov.

Zároveň vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia

pojednávania. Predmetné vyjadrenia boli krajskému súdu kompletne predložené v apríli

2013. Prípisom z 2. októbra 2013 krajský súd sťažovateľovi oznámil, že jeho návrhu

na odklad vykonateľnosti nebolo vyhovené a zároveň mu zaslal na vedomie vyjadrenie

žalovaného. Dňa 25. februára 2014 nariadil krajský súd termín pojednávania

na 9. september 2014, ktoré sa uskutočnilo iba za prítomnosti právneho zástupcu

sťažovateľa a bolo z dôvodu nedoručenia predvolania žalovaného odročené na neurčito.

Podaním doručeným krajskému súdu 6. októbra 2014 sťažovateľ oznámil zmenu v osobe

žalovaného, ktorým sa stal Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát

pôdohospodárstva, a to z dôvodu právneho nástupníctva zo zákona, a preto mu bola žaloba

o preskúmanie zákonnosti zaslaná 22. januára 2015 na vyjadrenie, pričom žalovaný sa k nej

vyjadril podaním doručeným krajskému súdu 5. februára 2015. Dňa 7. júla 2015 nariadil

krajský súd termín pojednávania na 27. október 2015, ktoré sa uskutočnilo iba

za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, pričom žalobca sa ospravedlnil a súhlasil

s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Pojednávanie bolo odročené na 26. január

2016. Na pojednávaní uskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, že

zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce

prvostupňové rozhodnutie. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Ústavný súd s poukazom na priebeh konania konštatuje, že hoci skutočnosti

uvádzané sťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva aj z odpovede predsedu krajského súdu

na jeho sťažnosť na prieťahy z 8. decembra 2015, ale na druhej strane celková doba konania

pred krajským súdom tri roky (ak navyše po podaní žaloby v januári 2013 vykonával

krajský súd niektoré procesné úkony a tiež nariadil vo veci viacero pojednávaní) je

na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľa mu navyše oznámil, že jeho vec bude prevedená do režimu sledovania až do jej

právoplatného skončenia pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. Za vzniknuté

prieťahy sa predseda krajského súdu ospravedlnil a ich vznik odôvodnil okrem iného aj

okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie

do senátu 5 S, spôsobom ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným

číslam spisových značiek, tak ako napádajú na krajský súd, ako aj personálnou

vyťaženosťou sudcov. Taktiež predsedníčka senátu 5 S bola informovaná o spôsobe

vybavenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a navyše bola predsedom krajského

súdu oboznámená s tým, že je potrebné vykonať také úkony, aby bolo konanie vedené

plynulo a bezprieťahovo, čo napokon vyústilo do rozhodnutia vo veci samej na pojednávaní

uskutočnenom 26. januára 2016.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok

nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť

na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. m. m. , ).

Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní adresovanej

predsedovi krajského súdu, po prijatí príslušných opatrení krajský súd pripravil

pojednávanie nariadené na 26. január 2016 tak, že v napadnutej veci rozhodol rozsudkom

č. k. -196, teda podaná sťažnosť bola efektívna, čím došlo k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľa zapríčinenej dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou

činnosťou krajského súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016